“Dobre, berieme Vás. Budete reprezentovať naše cestovné kancelárie Všadebobo, Tittytour a Noriellistan v Tivate v Čiernej Hore, kde sme na túto sezónu zakúpili izby v troch hoteloch. Takže je to hotel...“

Meanwhile in menkib’s head: Jeba. Zasa mi toto leto zaplatia za cestovanie, žrádlo a ubytovanie, občasné čvachtanie sa vo vode a budem dokonca sprevádzať niektoré výlety, takže budem aj niečo spoznávať okrem lokálnych konštánt. Už sa len musím tváriť, že viem, kde tá zaprdená riť je. Dakde tam pod Chorvátskom. Ale je tam more! A podľa názvu asi aj hory.

„...a v tomto hoteli budete ubytovaná aj Vy. Poveziete sa autom s našou vedúcou Plavušou, pracuje v Čiernej Hore už niekoľko rokov. Všetky inštrukcie Vám pošleme e-mailom. Máte ešte nejaké otázky?“

„Je mi to jasné. Chcem Vám poďakovať za túto príležitosť, dúfam, že Vás nesklamem.“ A už ma nebolo.

Doma som si sadla za počítač, otvorila som gúgeľ, otvorila som katalógy, ktoré som vyfasovala na samoštúdium a začala som ako Leeloo Minaï Lekatrariba (ok, serme na to, nevedela som, že Piaty element mala toľko priezvisk) nasávať informácie o tejto krajine.

Vsuvka balkanológa č. 1: V tých dávnych časoch, keď sa menkib chystala spoznávať zaprdené rite pod Chorvátskom, balkanológ bol tak maximálne lógom, lebo o Balkáne vedel prd. Zhodou okolností sa ale ocitol v tivatskom Kamelija hoteli, videl na vlastné oči, ako menkib brilantne zvláda svoj job plný opaľovania, výletovania, žrania melónov na terase a socializovania sa s miestnymi obdivovateľmi (ale aj konzultovania, krízového manažovania a vstávania o štvrtej ráno kvôli príchodziemu turnusu) a povedal si, že toto je vlastne fajn! No a o rok nato spojil príjemné s užitočným, nechal si zaplatiť za čvachtanie, sprevádzanie a pritom nemusel chodiť do jazykovej školy, ale mal de facto bezplatný každodenný jazykový kurz – a vystriedal menkib v jej pôvodnom pôsobisku, a dokonca v pôvodnej hotelovej izbe.

Teraz si tu určite podaktorí vravíte, že super, pôjdem aj ja, veď mať troj-štvormesačný platený výlet pri mori je fasa, ale podmienkou, aby ste dostali sériu farebných tričiek a svetríkov s logom CK a mohli vyraziť doďaleka nie je len mať empatiu vyššiu od Dopravného podniku mesta Bratislava, ale aj vlastniť megaprestížny certifikát Sprievodcu cestovného ruchu. Blbé je, že na Slovensku to štúdium trvá pomaly tak dlho ako budovanie demokracie vo východnom Kongu, a ešte to aj dvakrát toľko stojí. Balkanológ ale vtedy žil v Prahe a čuduj sa svete, kurz trval cca pol roka a stál asi tretinu slovenskej ceny; záverečný lajster bol ale samozrejme rovnaký.

Crna Gora/Čierna Hora/Montenegro. Tento exoticky znejúci názov bývalej krajiny Juhoslávie mu vraj dali Taliani, ktorým sa z protiľahlého brehu javili ich hory čierne. Dodnes netuším, či je naozaj pravda, že je vidno z jedného brehu na druhý, ale trajektom sa dá preplávať z MNG do IT za 10 hodín. Zrakom by som to ani nikdy dokázať nemohla, keďže mám päťky. Mínus päťky.

Krajina je to malá, má rozlohu 14.000 km2 a je najmladšou krajinou bývalej Juhoslávie (ak sa teda rozhodneme neuznávať Kosovo). Osamostatnila sa až v roku 2006 a jeeeeb cecky voilà - už vtedy mohla používať euro, hoci oficiálny vstup do EÚ či eurozóny bol a stále je ešte ďaleko. Dôvod bol jednoduchý – Čiernohorcom sa už za Miloševića odnechcelo používať krásny inflačný juhoslovanský dinár, keď ste síce mali v peňaženke 500 miliárd, ale kúpili ste si akurát tak papierové vreckovky, a tak nakúpili veľa nemeckých mariek a začali ich používať ako oficiálne platidlo. No a keď marka skončila, prešlo sa na euro. Sedemdesiatročný Fritz Hans z Korutánska so svojou šarmantnou asistentkou manželkou Dörthee Hertigertrudou, ktorí si chodia svoj skromný dôchodok najradšej pomíňať do krajín, kde je lacno a kde sa im prihovoria po nemecky, to samozrejme patrične ocenia. Dodnes ma fascinuje neschopnosť Nemcov prestať dabovať každý film a konečne sa tú angličtinu naučiť. Ale radšej budem držať hubu a krok, lebo keby sa im chcelo učiť cudzí jazyk, menkib by nemala taký dobrý výber práce. A koniec koncov, dabing je prítomný skoro v celom bývalom nemecko-rakúsko-uhorskom priestore, a veď čo by robila taká Mandžárová so Sládečkovou, ak by sa začalo titulkovať?

Čierna Hora je pomerne lacnejšia ako Chorvátsko, ale povedzme si úprimne, ktorá krajina bývalej Juhošky nie je. Odpoveď je Slovinsko, ale Slovinci vždy boli takí... iní. Všetky juhoslovanské republiky mali svoje obľúbené stereotypy a keď boli Čiernohorci leniví a Bosniaci hlúpi, Slovinci boli za gayov. Inak viete, čo robí taká jedna pekná blondínka-Slovinka medzi dvoma Slovincami? Prekáža. Podľa menkibinho meradla dražoby sa Čierna Hora takmer vyrovnala Bulharsku – škatuľka davidoffiek za 1 euro, marlborky za 0,80 euro. 

Jedným z najkrajších atribútov Čiernej Hory je nádherná príroda. Táto krajina má všetko, vysoké hory (NP Durmitor), lyžiarske strediská (Žabljak), hlboké kotliny, cez ktoré preteká rieka Tara a na ktorej sa dá raftovať, jediný fjord nórskeho typu v Stredozemnom mori Kotorskú boku, more a pláže, pri ktorých rastie aloe vera a ibišteky a nad ktorými sa strmo vypínajú nádherné zelené hory, a samozrejme množstvo pamiatok prevažne z obdobia trvania byzantskej ríše a neskorších stredovekých srbsko-čiernohorských feudálnych panstiev, z nich viaceré sú zapísané v UNESCO.

Bohužiaľ sa tam od nás veľmi nelieta a keď už áno, tak do Podgorice, a preto veľa ľudí odrádza dlhá cesta autom alebo autobusom. Našťastie mala ale naša Tittytour prenajatý charter na celú sezónu, takže ponúkala okrem autobusovej aj leteckú dopravu priamo do Tivatu.

Mali sme vyraziť pár dní pred začiatkom sezóny asi v polovici júna, nie preto, aby sme si mohli fotiť párky, ale aby sme si obehali hotely, pripravili si materiály, ešte si čo-to naštudovali a obehli si okolie.

Plná prehnaného entuziazmu, ako to ja zvyknem, som vystúpila na Mlynských nivách, preglgla som gr... z toho smradu a namierila som k miestu na parkovisku, kde nás mala vyzdvihnúť naša vedúca. Ako som sa blížila k sivej honde, pri ktorej fajčila krásna modrooká blondína s nasratým výrazom...

Vsuvka balkanológa č. 2: V ďalšej sezóne zrušili letecké zájazdy, zostali iba autobusy a krásna modrooká blondína išla do vyvolenej destinácie sama, tak som šiel spoločne s prvým turnusom 20 hodín v buse (ale našťastie neférové a diskriminačné zvýhodňovanie preniklo už aj do tohto segmentu, a tak som mal aspoň dvojsedadlo). Menkib už aspoň z bulharských skúseností zistila, aký je rozdiel medzi účastníkmi zájazdu z Bratislavy a Michaloviec, či ako si zariadiť pracovné povinnosti tak, aby životný kolobeh nebol tvorený každodenným kolečkom spánok-sprevádzanie-prvé konzultácie-druhé-tretie-a čas ísť spať, ale ja som vedel prd makový, veď ani Vladko Weiss sa nenaučil tak pekne šoférovať Mercedes len na teórii v autoškole, a tak sa čakalo na skúšku ohňom v teréne.