Pre všetkých priaznivcov basového prejavu veľkoobjemových motorov a smradu spálených pneumatík – no dobre, aj pre ostatných, ktorých to zaujíma – je tu pokračovanie o americkom poníkovi: Mustangu. Dnes si zoberieme na mušku generácie 3 a 4.
3. generácia – Chudobné časy
Po fenomenálnom úspechu 1.generácie Mustangov a tiež slušnej pozícii tej druhej, vo Forde pripravovali od základu inú tretiu generáciu. Na dvere však klopali roky 80-te. Mnoho ľudí chápe toto obdobie ako temný stredovek amerických áut. Ropná kríza, všade prítomný tlak na náklady, prísne zákony obmedzujúce emisie. Ako keby toto nestačilo, Lee Iacocca, človek ktorý stál za úspechom predchádzajúcich dvoch generácií, bol po nezhodách s Henrym Fordom II. bez väčších okolkov „odídený“ z podniku. Novým šéfom zodpovedným za návrh nového vozidla sa stal človek, ktorý sa práve vrátil z dvojročnej stáže z Anglicka, kde sa podielal na vývoji Fordu Sierra.
Ford teda v roku 1979 predstavil 3. generáciu Mustangu, postavenú na platforme FOX. Časť zákazníkov to prijala pozitívne, pretože Mustang III sa napádne ponášal na európske Fordy, konkrétne na Ford Escort tretej generácie. Priaznivá reakcia trhu bola pre iných mierne prekvapivá, lebo diplomaticky povedané, toto auto by určite nevyhralo súťaž krásy.
Hej, aj toto je Mustang.
Nová platforma síce poskytovala o niečo viac priestoru pre cestujúcich vzadu, než Mustang II. – čo sa však týka motorizácie, tretia generácia nieže neoslnila, ale naopak, dosiahla nové dno. Základnou pohonnou jednotkou sa stal radový 6-valec 3.3l so smiešnym výkonom 85HP. Silnejšia V8 s objemom 5.0l poskytovala 140HP. Keď potom vstúpili do platnosti nové emisné normy, V8-ku čakal down-sizing, na 4.2l. Ostalo jej tragických 118HP výkonu, čo je najnižšie číslo v histórii produkcie motorov V8 pre Mustangy. Vďaka týmto okolnostiam a tiež stále kvalitnejším japonským autám sa predaje daľej zmršťovali a v roku 1981 dosiahli iba 182tis. kusov. Ford s tým musel niečo urobiť, ak nechcel úplne zabiť model Mustang. V roku 1983 tak do ponuky motorov opäť pribudol V8 s objemom 5.0l , ktorý produkoval 175HP.
Po tomto kroku, automobilka dostala zákazku na dodávku stíhacieho vozidla polície, na čo reagovala úpravou SSP (Special Service Package), ktorá zahŕňala chladič motorového oleja, odolnejšie hadice chladiacej kvapaliny, dlhší dojazd, silnejšie dno platformy, silnejší alternátor, a pod. (áno, aj húkačku a pátracie svetlá). Mustang SSP nakoniec šlúžil silovým zložkám až v 32 štátoch U.S.
V 1984, po roku vývoja Ford predstavil verziu SVO so sloganom „For Enthusiasts By Enthusiasts“. Pod prednou kapotou dostal miesto 2.3l štvorvalec s použitím turbodúchadla, ktorý produkoval rovnakých 175HP ako atmosférický 5.0l V8, akurát bez krútiaceho momentu v nízkych otáčkach (čo však vynahradil ťah „vytočeného“ motora). Namiesto toho sa Ford viac sústredil na ovládanie vozidla a zdokonalenie bŕzd, napr. v tomto Mustangu boli prvý krát použité kotúčové brzdy na všetkých štyroch kolesách.
Ak hľadáte filmy, v ktorých by sa Mustang III blysol, hm.. budete hľadať dlho, lebo síce sa objavil v niekoľkých desiatkach snímkov, ale nikdy vo významnej úlohe. Čím to asi bude.
3.generácia bola v 1985 na trhu už viac než 6 rokov a automobilka ju pomaly potrebovala nahradiť. Ani veľmi neskrývala zámer vytvoriť nový Mustang s predným náhonom, inšpirovaný Mazdou MX-6. Po uverejnení skice v novinách fanúšikovia spustili nevídaný „listový útok“ na riaditeľstvo Fordu; za pár dní prišlo 30.000 listov, v ktorých písali „Nechceme Mazda Mustang!“. Zodpovední sa včas uvedomili a aby si pod sebo nespílili konár, v roku 1987 sa rozhodli dať už presluhujúcemu modelu další facelift. Na rozdiel od toho predchádzajúceho, tentokrát sa auto mierne zaoblilo, dostalo velké jednoliate svetlomety a vo všeobecnosti, priblížilo sa k designu Ford Escort IV skoro na nepoznanie. V ponuke ostalo až do 1993, čím 3.generácia dosiahla aktívny vek neuveriteľných 14 rokov.
Aj toto. Naozaj.
A čo sa týka chystanej predokolky vo finálnej fáze vývoja – nuž, tú premenovali na Ford Probe a pustili do predaja tiež :-)
4. generácia – Zachráňte Mustang!
Existencia tohto ikonického modelu sa dostala na križovatku. Do platnosti sa dostávali stále prísnejšie bezpečnostné predpisy, čo znamenalo, že plány na zachovanie zadokolky museli počítať s ich implementáciou. A pretože vývoj úplne nového auta znamenal neakceptovateľne vysoké náklady, Ford sa musel rozhodnúť , či zainvestuje do výraznej úpravy už existujúcej platformy FOX-3, alebo značku Mustang pochová.
V lete 1989, úlohu vytvoriť projekt nového Mustangu pridelili O.J.Coletti-mu, technickému riaditeľovi vývoja malých vozidiel. Veľmi tomu neverili, takže Coletti to poňal po svojom a povedal: „aj tak čakajú, že to nedáme; preto najhoršie, čo sa môže stať je, že naplníme ich očakávanie“. Veľmi teda nestresoval a pustil sa do roboty. Sám bol nadšencom Mustangu, a tak vedel, kde začať. V Štátoch už vtedy existovali stovky klubov a pravidelných zrazov predchádzajúcich generácií, čo pre Colettiho znamenalo najlepší možný zdroj inšpirácie, zlatú studnicu, vzorky skutočných očakávaní. Vysvitlo, že potenciálni zákazníci sú pripravení na nový Mustang, ale zároveň chcú aj odkaz na pôvodný model 1964 ½. Na základe pozbieraných názorov, dizajnéri mali pri návrhu vychádzať z konceptu zahŕňajúceho dlhú prednú a krátku zadnú kapotu, výrazný znak cválajúceho koňa na maske chladiča, bočné prívody vzduchu, trojdielne zadné svetlá a dvojitý kokpit.
Na začiatku 1990 boli hotové prvé tri verzie hlineného modelu, aby bolo z čoho vyberať. Pomenovali ich Bruce Jenner, Rambo a Arnold Schwarzenegger. Fakt, nerobím si srandu. Bruce Jenner mal najmenej nápadné, až jemné črty. Rambo dostal takmer zlovestný výraz, ostré hrany a agresívne tvarované nárazníky. Podľa niektorých vyzeral ako Klingonská bojová loď. Schwarzenegger bol akousi strednou cestou; čiže o niečo svalnatejší než Bruce Jenner, s výraznejšími prvkami, ale nie tak uletený ako Rambo. Vedenie schválilo „Arnolda“. Coletti, v rukách s poverením, si mohol vybrať svojich ľudí spomedzi najlepších inžinierov vo Forde. Dal si záležať, a tak vznikol tím, kde všetci do jedného boli fanúšikmi Mustangu a chceli prispieť k záchrane značky. Nasledujúci rok strávili vývojom pohonnej jednotky, ovládania, podvozku, tlmenia vibrácií, klimatizácie a komfortu posádky. Napríklad, pre zlepšenie torznej tuhosti použili pri výpočtoch krútiacich síl pôsobiacich na rám počítačové simulácie, vďaka čomu dosiahli takmer 50% nárast tohto parametra. Výsledkom ich práce bola predĺžená a výrazne spevnená platforma FOX-4. V auguste 1991 bol hotový prvý oplechovaný a funkčný prototyp, ktorý už vyzeral ako sériový produkt. Ten presvedčil pánov sediacich na investičnom balíku, vďaka čomu program dostal zelenú. Coletti mal 2 roky na vyladenie finálneho modelu (palubné systémy, spotreba, bezpečnosť...) a jeho uvedenie do sériovej výroby.
Generáciu 4 predstavili na jeseň 1993, ako model 1994. Keďže to bol prvý výrazný krok v histórii značky po 15 rokoch, fanúšikovia mali čo oslavovať. Nový Mustang sa už na pohľad diametrálne líšil od predchádzajúcej generácie a bolo ťažké uveriť aj tomu, že vychádza z jej platformy. Bol dostupný v dvoch karosárskych verziách; coupe a convertible.
Zvýšenie pasívnej bezpečnosti si vypýtalo svoju daň na hmotnosti vozidla, preto ako základný motor dostal nový Mustang 3.8l V6-ku so 145HP. GT bolo vybavené 5.0l V8-kou, ktorá produkovala 215HP. Silnejšia verzia sa na pohľad takmer nelíšila od základnej, mala navyše iba predné hmlovky v nárazníku, 5-lúčové 16“ kolesá, dvojitý výfuk a zadné krídlo. Tí fanúšikovia, ktorí si s nákupom trochu počkali, sa na konci 1994 mohli tešiť z príchodu modelu SVT Cobra s 5.0l motorom vyladeným na 240HP. V spolupráci s úpravcom Roush, sa v roku 1995 dostal na trh model Cobra R, ktorému pod kapotou bublotala 5.8litrová V8 s pozoruhodným výkonom 300HP.
Nový model sa uchytil, Coletti si mohol pripísať odmeny a značka bola zachránená. Nastal pri predchádzajúcej generácii nevídaný rozmach; úpravcovia sa pretekali v tom, kto pripraví silnejší, rýchlejší , štýlovejší Mustang. Klasické meranie si ... ega. Trhu a aj autu samotnému to však prospelo. V roku 1996 prišla nová - modulárna - V8-ka, síce so zníženým obsahom na 4.6l, ale zato s 305 koníkmi vo valcoch. Neskôr sa stala základom pre „prifúknuté“ agregáty s dovtedy neuveriteľnými výkonmi v Mustangu. Zvýšil sa aj výkon základnej V6-ky, na 190HP.
Postupne sa do auta dostávali ďalšie zlepšováky. A teraz, „ak stojíte, držte sa“ (čau SLSP): 1999 Cobra prišla s nezávislým zavesením zadných kolies, čo bol neuveriteľný krok pre ikonu fungujúcu 35 rokov s tuhou zadnou nápravou. V 1999 sa Mustang 4 dočkal podareného facelift-u, auto pôsobilo modernejšie, sebavedomejšie.
Ozajstná šmakocinka prišla ale až v roku 2000. Oddelenie SVT predstavilo model 2000 Cobra R s vlastným 5.4l DOHC agregátom vyladeným na 385HP. Toto už bolo zaujímavé číslo na atmosférický motor; kým pár kúskov tohto modelu rozchytali zberatelia, väčšina smerovala na pretekárske trate.
Keby som mal teraz popísať všetky verzie a motory, s ktorými sa následne roztrhlo vrece, môžem rovno vydať malú brožúru. Ostaňme pri tom, že kým niekomu stačil základný model, iní preferovali „extra veci“. To je ako keď niekomu stačí jedna frajerka a je spokojný, iný si zoberie do kriakov aj tri za večer. Ani kliešte mu nevadia (nazdar Vlku). Naspäť k autám – Mustang 4 behá po cestách v celkom slušných počtoch dodnes. Asi nemusím zvlášť zdôrazňovať, že hlavne SVT verzie, niektoré so superchargerom a 390HP.
A opäť tu máme (nevýrazné) filmové okienko. Treba otvorene povedať, že ani táto generácia nebola extra zaujímavá pre svet strieborného plátna, aj keď tu a tam sa objavila. Síce mi nerezonuje žiadny extra velký blockbuster, tu je aspoň pár snímkov: Taking Lives, Lockdown, Assassins (mladý a drzý Banderas, nakrátko ostrihaný drsný Sly a ryšavá Julianne Moore). Viac si auto zahralo v seriáloch.
Generácia 4 bola v produkcii do roku 2004. Posledný vyrobený kus (červené GT convertible) vyprevadil z výrobnej linky ten zamestnanec Fordu, ktorý v 1964 sedel za volantom prvého vyrobeného Mustangu na tej iste linke. Toto auto bolo nielen posledným vyrobeným Mustangom 4, ale aj posledným vyrobeným v Dearborne. Pre tých, ktorým ešte nestačili čísla; z liniek tejto továrne zišlo za 40 rokov 6.4 milióna Mustangov.
Pre cválajúceho koňa opäť nastal čas posunúť sa do novej éry. Ak ste videli diskusiu k prvému článku, už asi tušíte, že nabudúce bude reč o generáciách 5 a 6.
A teraz malá odmena, ak ste sa dočítali až sem:
