Vôňa benzínu. Hlboký bublotavý zvuk. Surová sila stoviek koní. Dva pruhy, od predného nárazníka cez dlhú kapotu a strechu, až pod zadnú značku. Kovový emblém cválajúceho divokého koňa na maske chladiča. Ikona vo svete áut spoza oceánu.

Táto legenda amerického automobilového priemyslu sa objavila v nespočetnom množstve filmov, videoklipov, reklám, atď. Divoké naháňačky, akcia či dobrodružný road trip? Vsaďte na logo divokého koňa a máte na stole polovicu z receptu.

 Aký je však príbeh tohto kultového auta? Daily males, dnes je tu článok pre vás.

 

1. generácia – Zrod legendy

Začiatkom 60. rokov minulého storočia, ešte stále pretrvával zlatý vek tzv. full size-ov. Amíci si kupovali obrovské koráby, v ktorých sa štandardne odviezlo 6 ľudí aj s batožinou a ktoré disponovali mohutným výkonom. Čoraz viac sa však popri nich začali objavovať malé európske autá, ktoré pôsobili na amerických cestách ako hračky. US výrobcovia nechápavo krútili hlavou a aby prišli na koreň veci, uskutočnili viacero prieskumov. Nebolo treba dlho skúmať. Stále viac mladých chcelo vlastné auto, ale mali obmedzené prostriedky – čo znamenalo, že potrebujú menšie vozidlo, ktoré bude mať aj prijateľnejšiu spotrebu. Každý si dokáže predstaviť smäd 7 litrového osemvalca ;-) Automobilky začali reagovať, ani Ford dlho neotáľal.


Vtedajší riaditeľ Ford Motor Company, Henry Ford II., poveril projektom nového modelu svojho viceprezidenta a riaditeľa Ford Division, Lee Iacocc-u. Ten sa vlastným menom volal Lido Anthony Iacocca, bol synom talianskych prisťahovalcov a vo Forde začínal „od piky“ v roku 1946. Dostal úlohu, aby vytvoril menšie, ľahké auto, ktoré malo byť atraktívne pre široké masy - ale stále obratné, pohodlné a rýchle. V číslach to znamenalo, že má odviezť 4 pasažierov, vážiť menej ako 2500 lb a stáť menej ako 2500 USD. Na konci 1961 bol odklepnutý „badžet“ a začal sa vývoj. Po 18 rôznych štúdiách sa pán viceprezident priklonili k myšlienke dvojdverového kupé s dlhou prednou kapotou, s cválajúcim divokým koňom na maske. A tak, po dvoch rokoch vývoja, v apríli 1964 v New Yorku prestavili prvý Ford Mustang.

Novinka zožala nečakaný úspech. Po piatich mesiacoch zaznamenali 250 tisíc objednávok, čo bol však iba začiatok. Vypukla ozajstná Mustang-mánia, dealeri sa predbiehali v kreativite. Istý predajca z Ohio vymyslel promo akciu, kedy spomedzi prvých X objednávok vylosoval výhercu živého (štvornohého) mustangu :-) Predaje rástli a vo februári 1966  dosiahli úroveň 1 milión kusov. V 1968 to boli 2 milióny. Úprimne, netuším ako to stíhali vyrábať, ale dali to.

 

V prvom modelovom roku sa ponúkali 2 verzie karosérie: hardtop a convertible, od 1965 pribudol aj fastback. Ako základný motor, poslúžil radový šesťvalec o objeme 170 cui (2,8l) pričom na výber boli ešte dve V8-ky, 260 a 289 cui (4,3l a 4,7l). Najsilnejší motor dokázal vyvinúť 271 konských síl. Málokto tomu uverí, ale o tomto aute sa spočiatku hovorilo ako o „secretaries car“ – čiže autíčku pre sekretárky. A skutočne, obrovský podiel zákazníkov tvorili práve ženy; pričom netreba zabudnúť že sa písal rok 1964.

Vtedajší úpravcovia veľmi rýchlo spoznali nevyčerpaný potenciál vozidla, čo sa týka výkonu a športovej jazdy. Ako základ, zobrali GT-čko (ktorý sa predával s motorom V8) a postupne sa začali rodiť legendárne modely ako napríklad BOSS 302 a 429, Shelby GT350, Shelby GT500KR. Výkon motora veľmi rýchlo prekročil hranicu 300 HP a ďalej sa zvyšoval. Mustang, ktorého prvé verejné vystúpenie bolo v 1964 na okruhu Indianapolis 500 ako „pace car“, neustále potvrdzoval svoj športový charakter a vyhrával jednu súťaž za druhou.

Auto objavili samozrejme aj filmári. Pamätáte si klasiku James Bond: Goldfinger? Tak presne v tomto filme si prvý krát „zahral“ Mustang ´64, vo verzii Convertible. A kto ho šoféroval? ŽENA. Secretaries car, chápete. Ďalší film asi tiež zarezonuje: Bullit, v hlavnej úlohe so Steve McQueen-om, ktorý sa vyvážal už v poriadne maskulínnom 1968 Mustang 390GT Fastback. James Bond (resp. už vtedy PÁN Sean Connery) si auto zrejme obľúbil, lebo v „Diamonds Are Forever“ do modelu 1971 Mach I si sadol za volant už on sám, aby sa rútil ulicami Las Vegas, občas aj na dvoch kolesách. Nezabúdame ani na 1971 Mustang Eleanor z pôvodného Gone in 60 Seconds z 1974. V remake-u z r. 2000 zahviezdil model upravený ako 1967 GT500 a policajtom v nej unikal Nicholas Cage.


Prvá generácia ostala s postupnými úpravami v predaji až do roku 1973. Uvedením modelu Mach I. v roku 1970 auto výrazne narástlo okrem výšky do všetkých smerov; bolo širšie, dlhšie – a samozrejme ťažšie. Tým sa svojimi rozmermi, hmotnosťou a spotrebou už tak vzdialilo od originálneho konceptu, že aj jeho pôvodní zákazníci sa začali pozerať iným smerom.

 

Pre Ford prišiel čas prispôsobiť sa trhu.

 

2. generácia – „The Little Jewel“

Spätná väzba od zákazníkov na evolúciu 1. generácie bola čoraz negatívnejšia. Na valnom zhromaždení akcionárov Fordu sa istá teta postavila a šplechla do očí kravatovým pánom: „Ford Thunderbird bolo krásne auto v dobe, kedy ste ho predstavili; nakoniec ste ho ale úplne domršili. Prečo robíte to isté aj s Mustangom?!“ Zožala búrlivý potlesk; jej komentár totiž dokonale vyjadroval názor väčšiny v sále.

Už spomínaný Lee Icocca tak dostal opäť zelenú, aby pomohol vytvoriť novú generáciu, ktorá bude zodpovedať zmeneným preferenciám trhu. Tentokrát si vytýčil za cieľ: namiesto brutálneho výkonu motora, výrazne zvýšiť kvalitu použitých materiálov, továrenského spracovania a vnútorného dizajnu. Henry Ford II. osobne tlačil na kvalitu, inšpirovaný prémiovými európskymi značkami.