Na prelome tisícročia odstúpil Vilo Gates z pozície šéfa mocného a rešpektovaného impéria a na jeho miesto nastúpil plešatý trtko s erotickými ručičkami. Čoho sa dotkol, to dojebal.* Keď v roku 2013 skončil, akciový trh poctil toto niekdajšie impérium menom Microsoft skokovým zvýšením hodnoty o niekoľko percent, a ročným zvýšením až o 35 percent. O zlyhaniach po roku 2000, úpadku korporátnej kultúry a imidžu sa popísali tony analýz, napr. táto. Ak ste rozmýšľali, prečo Microsoft nie je sexi ako Apple a prečo na smartfón s Windowsom, na rozdiel od Iphonu, nikdy nezbalíte babu, teraz už viete, kto je za to zodpovedný.

Za Pištu Ballmera, čo je meno toho trtka, svetlo sveta uzreli legendy ako Internet Explorer 6, ktorý si všetci pamätáme ako otrasný prehliadač. Zaujímavým faktom je, že on bol v prvom rade otrasný cielene. Vymyslel si vlastné štandardy, takže weby sa museli kódiť osobitne pre IE6 a zvyšok prehliadačového vesmíru. V podstate lacný spôsob, ako sa pokúsiť ovládnuť svet alebo šikovný návod, ako dokurviť životy web developerom. Následné Internet Explorery síce latku šestky podliezť nedokázali (ako hovorí starý vtip: „Ty si taký kokot, že keby bola súťaž o najväčších kokotov na svete, tak skončíš druhý, pretože si taký kokot, že ani toto by si nevyhral.“), no popri konkurencii by sa ich nedotkol ani slepý. Ibaže by sme nemali na výber – vždy, keď si inštalujeme nový Windows, musíme na tento hnus kliknúť aspoň raz, keď si ideme stiahnuť Firefox. Tak máme možnosť precítiť rôzne user-friendly vlastnosti, napríklad nekonečné načítavanie sa hneď po otvorení bez toho, aby ste ťukli čo i len na písmeno. Pokusy o ovládnutie sveta si konečne po rokoch všimli aj úradníci z eurosajuzu, a tak bol v roku 2013 Microsoft poctený polmiliardovou pokutou. Samozrejme, nezabudnime na Windows Vista, ktorý skončil takmer tak rýchlo, ako začal.

Gatesove plody ako napr. mimoriadne obľúbený (haha) Windows 95, som poriadne nezažil, na to som príliš mladý. Zato výsledky Ballmerovej práce som si užíval celý posledný týždeň, samozrejme, popri väčšine produktívnej časti svojho života. Keby sa mi tento chlap dostal do rúk, asi by som ho zavesil za gule do prievanu. To sa ale pravdepodobne nestane, tak jeho práci aspoň idem spraviť patričnú reklamu.

 

Zapol som svoj Windows 7, údajne jeden z tých lepších Windowsov, po dlhých dvoch rokoch. Úplne vážne, až takto som sa musel ponížiť, pretože – rozum sa zastavuje – na tomto svete existujú firmy, ktoré vyvíjajú softvér len pre Windows. A ja som jeden taký softvér musel použiť. Nepomohla ani stratégia „Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra, radšej na pozajtra, možno to už nebude potrebné.“ Tento môj Windows 7 mi roky hnil na nepoužívanej časti disku. Čakal som, že na mňa vyskočí niečo obrastené plesňou a machom a smrdiace hnilobou, a presne to som aj dostal.

Po zadaní hesla to išlo slimačím tempom, veď prečo by kurva mali stačiť 4 GB pamäte (dosť veľa na produkt roku minulého desaťročia), a skončilo to na modrej obrazovke. Našťastie nie legendárnej modrej obrazovke všetkých Windowsov, ale iba modrej pracovnej ploche. No toto rozhodne nebol šetrič, ktorý som si voľakedy dávno nastavil. You have been logged in with a temporary profile, vyskočilo na mňa okienko. Hneď aj zmizlo, asi pre istotu, keby som naň chcel kliknúť a dozvedieť sa viac.

Čo to kurva znamená? Gúgl hovorí, že treba skúsiť párkrát sa prihlásiť a odhlásiť. V preklade, skúsiť to vypnúť a zapnúť? Ďakujem za radu. Nepomohlo. Bolo treba skúsiť riskantnejšie riešenie, a to otvoriť registre a prepísať pár hlboko ukrytých riadkov. O ich význame nikto nič netuší, ale takto sa to vraj robí, a vraj by to malo pomôcť. Selský rozum káže registrov sa nechytať, pretože to je interná byrokracia Windowsu, a keď prestane fungovať byrokracia, nastane kolaps. Ale srať na to, ja chcem svoj profil.

Zmena pár riadkov v registroch podľa návodu na internete stav ešte zhoršila, byrokratický aparát odmietol spolupracovať. Po reštarte sa mi nenačítala ani len tá modrá obrazovka, takže som bol kompletne vymknutý z vlastného počítača. Jau!

Našťastie, architekti operačných systémov nie sú úplne blbí, a to dokonca ani tí v Microsofte, a preto existuje riešenie, ako preniknúť do systému poza štandardné farebné ikonky a okienka. Vo Windowse sa to volá safe mode a spúšťa sa to tak, že po zapnutí počítača dlho stláčate F8. Ak by sa nespustil ani Safe mode, znamenalo by to, že som kompletne v p. Takže idem do Safe modu a prepisujem registre naspäť na pôvodné hodnoty. V p ešte nie som, modrá obrazovka ako zázrakom znova nabehne.

Čo ešte možno spraviť? Na zozname bolo už len konečné riešenie – vytvoriť si nový profil, všetky dáta doň skopírovať (našťastie pri babraní sa s registrami mi nič nezmizlo) a ten starý nefunkčný jednoducho zmazať. Vykonané, nový profil hotový. Koniec dobrý, všetko dobré.

Ale hovno. Čo si tu kurva namýšľame, že by sa dal problém vyriešiť za pol dňa?

Popri kochaní sa novým profilom a jeho nastavovaní (treba pekný wallpaper) systém neutíchal, na pozadí stále čosi intenzívne riešil, pamäť vyťažená naplno, aj keď som nemal otvorený takmer žiadny program. Na každé kliknutie prišla odozva asi o tri sekundy, čo som naposledy videl ako decko pri legendárnom Windowse 95, ktorý pri každom pohnutí myši päť sekúnd cvrlikal (i keď vtedy údajne tomu významne pomáhala Nemocnica na okraji disku, ktorá žrala príliš veľa pamäte). Čo sa to deje? Napadli ma snáď všetky vírusy internetu, ktoré okamžite po pripojení ďalšieho Windowsu do siete zacítili čerstvú krv?

Ale hovno, aktualizácie! Ale aké aktualizácie. Najskôr sa to hodinu sťahuje (cez kábel, kadiaľ tečie všetko takmer svetelnou rýchlosťou), potom si to pýta reštart, ktorý nastane tri sekundy po tom, ako kliknete na čudlík „restart“. A teraz pozor! Please do not power off or unplug your machine. Installing  update 1 of 192.

Vyššie číslo som nenašiel nikde na internetoch, takže týmto sa prehlasujem za kráľa... teda skôr obeť kolosálnej retardácie.

Po hodinke, kedy displej ukazoval číslo 50, som si odskočil, veď hádam ma môj úbohý notebook nepotrebuje osobne. Po desiatich minútach sa vrátim a notebook vypnutý. Hádam všetko spokojne prebehlo, a všetkých 192 updatov je hotových.

Do tretice – hovno! Po opätovnom zapnutí si pýta reštart a po ňom sa – znova! – inštaluje 192 updatov od nuly. Znova nechám počítač bez dozoru, znova sa vypne a po zapnutí sa opäť teším, ako mi už všetko konečne bude bežať. Namiesto toho ma pri štarte čaká správa: Failure configuring Windows updates. Reverting changes. Do not turn off your computer.

Po n-tej hodine čakania som sa rozhodol, že to môžem jebať. Notebook som vypol, zaklapol, pobral sa s ním k oknu a šup ho von.

No dobre, takto ďaleko som nedošiel, to by bolo nákladné, a navyše aj nespravodlivé. Hardvér nemôže za to, aký idiotský sofvér na ňom beží, a softvér žiaľbohu samostatne vyjebať cez okno nemožno. Smutne som uznal porážku a toto dielo diablovo viac nezapol.

Stále môžem byť rád, že som rád, a že sa mi samovoľne nezačal sťahovať Windows 10. A možno, keby som bol býval na začiatku pohol rozumom, bol by som ušetrený tejto skúsenosti.

Pre fajnšmekrov, riešenie na tieto (ak nie všetky) problémy sa volá Virtualbox, a ja si teraz mlátim hlavu o stôl, že mi toto nenapadlo pred pár týždňami, predtým, ako som niekoľkokrát odložil prácu na pozajtra. Takže: do Virtualboxu strčíme .iso súbor s Windowsom, ktorý sme zohnali vieme kde, prežijeme tú poľštinu, lebo nebolo veľmi na výber, a môžeme si ísť svoje. Po vykonaní projektu virtuálnu mašinu spokojne vymažeme. Ako každý správny vírus, Windows si zaslúži karanténu a následné zmazanie.

 

*Dal som si námahu overiť, či predsa len neexistuje niečo, čo Ballmer spravil dobre. Tak pre korektnosť dodajme, že áno – databázové a cloudové produkty Microsoftu.