Jemný poprašok zimného sniežika, ktorý nás dva týždne po Vianociach potešil svojou prítomnosťou a ladne zakryl ľad, tak ako aj exkrementy našich štvornohých miláčikov, už načisto vymizol z ulíc hlavného mesta. Opäť sa nám naskytol pohľad na psie hovná rôznych tvarov a konzistencií, ktoré ako mínové polia prekračujeme každý deň.

Prečo som sa pustil do tých bezbranných stvorení, ktorých páničkovia pomaly zakážu Silvester, len aby ich psík neskutočne netrpel kvôli vybuchujúcim petardám a ohňostrojom, no hneď na nový rok ho nechajú srať rovno pred dvere bytovky? O psov či mačky mi vôbec nejde. Však aj mimino keď necháš srať na cestu, tak sa tam vyserie, lebo si mu to dovolil. A ten pes zas omnoho viacej rozumu nemá. Hnevá ma skôr obhajoba tohto konania. Však veď to je príroda, to sa rozloží, zmyje to dážď, zakryje sneh, je toho len málo, tu sú iba bobky, ja ten hnus zbierať nebudem… Ale to, že my, rozospatí, spoločensky unavení chodci, ale aj len bežne potme z práce unavene kráčajúci otroci do tej torty stúpime v plnej paráde, to už nikoho nezaujíma. Však ako na nový rok, tak po celý rok. Či? Veď budeme mať šťastie, sa kedysi hovorievalo, keď sa podarilo deťom skočiť do kravského lajna. Problémom je, že na pár hektárovej lúke bolo lajno jedno, alebo aj tri. Teraz však môžeme denne vidieť desiatky psovských hovien na pár metroch chodníka, ktorý vedie priamo popod okná bytoviek. A neopovážme sa psíčkarom, aj keď ja by som ich nazval skôr psiarmi (podľa toho, čo v tých bytoch chovajú - dogy, ridgebacky, labradory, staffordy a podobne…), neopovážme sa im povedať ani slovo. Ich hrdosť utrpí hroznú ranu. Však ako by to bolo, keby sa oni, kasta, museli zohýbať nad vysrané hovno a nebodaj ho ešte aj zodvihnúť. Česť a večná sláva výnimkám, ktoré si hovno svojho psa vedia upratať. Skladám pred vami imaginárny hipsterský klobúčik.

Tento článok by som ani nepísal, keby mi pri sťahovaní nepraskla rukoväť kufra a on, ako spadol na zem, sa nevyváľal v psom hovne. A to poriadne. Rovno pred dverami našej bytovky. Krásne prednou stranou priamo na špičku slabohnedej polotvrdej torty. A tým, že som si to najskôr nevšimol, som ho pekne ešte po tom hovnisku potiahol. Jaaaj, hnus ma striasa ešte aj teraz. Až vtedy som si uvedomil, že sa na našej ulici fakt nachádza kurva veľa hovien rôznych tvarov, konzistencií a farieb. Samozrejme, z kufra sa to podarilo vyčistiť, no príjemný pocit to nebol. Niekoľko dní nato som si ráno išiel naštartovať auto, nech sa trošku ohreje po chladnej noci. Ako som tak sedel v aute, zacítil som mierny púšik z fukára na okno. Taký hovnový. Ako keď stúpite do hovna, poutierate si nohu o trávnik, no kúsok ešte ostane zaseknutý v podrážke a chce tak nepríjemne zapáchať. Vyšiel som z auta, skontroloval podrážky topánok a nič. Tak som sa pozrel ku dverám, či to náhodou nie je na prahu alebo niekde inde a potom som si to všimol. Ako som večer parkoval, rozjazdil som hovnisko, ja neviem, podľa veľkosti asi z medveďa, predným kolesom. Sračka bola rozkalená takmer po celom obvode pneumatiky a čo bolo najhoršie, hnusne smrdela a nejaký dobrák pes ešte primiešal na koleso aj trošku svojej šťanky, však nech si označkuje teritórium. Ja viem, že na aute je to jedno a že sa to z gumy vyjazdí. Serie ma však ten prístup. Keď som majiteľom psa a ja som bol tiež takým majiteľom, len vedľa domu na vlastnom dvore je to predsa o niečom inom, a snažím sa oňho starať, poniektorí ako o vlastné dieťa, dokonca ho tak titulujú, čo je teda dobre choré, tak sa aj snažím, aby som sa za svoje, ehm, no povedzme „dieťa“ nemusel hanbiť. Však si predstavte, že vaša dcéra alebo syn vo veku povedzme 5 rokov, by v pohode pred vašimi očami sral/a na chodník a vy by ste sa na to pozreli a šli ďalej. Kam sme to, kurva, dospeli? Však v hovne sa nachádza množstvo látok, ktoré môžu byť pôvodcami chorôb, nákaz, alebo len proste hovná nechutne vyzerajú a kurevsky smrdia, hlavne keď sa do nich fajne stúpi a ony sa ako plastelína zaryjú do všetkých škárok podrážky.

Veľkou o hovne srandou bola aj jedna skúsenosť s mojou bývalou susedkou. Taká stále opitá maliarka... no, povedzme, akademická umelkyňa, ktorá bývala v byte vedľa nás, ma v jeden deň zvýšeným hlasom napomenula, že môj pes sa vysral priamo na schodík pred hlavným vchodom do bytovky. Najskôr som sa pozeral, že či jej nejebe, lebo psa som nemal, no napriek tomu som sa zdvorilo opýtal, ako zistila, že to bol môj pes a nie nejaký cudzí? Ešte raz píšem, že som psa nemal. Ona s hrdosťou v hlase a víťazoslávnym pohľadom s pootočenou hlavou doprava a očami do neba odpovedala, že podľa konzistencie. Podľa konzistencie??? Vtedy som sa nezdržal a strašne som sa začal ujebávať. Tak, jej do tváre. Zjavne presvedčená o svojej pravde povýšenecky pozerala na mňa. Potom ešte skonštatovala, že som hulvát a môj brat, ktorý tu býval predo mnou, bol normálnejší a inteligentnejší ako ja... Bral by som tento argument, keby som brata mal. Ale žiaľ, tak ako psa, nemal som a ani nemám brata. Pani bola zjavne trošku nafetovaná riedidlom na farby alebo len opitá, ťažko povedať. No zaujímavá o hovne udalosť len dokazuje, že hovien je aj bolo na našej ulici dosť.

For fun som si pozeral aj nejaký zákon, ktorý hovorí o práve a povinosti psiarov odpratať exkrement po svojom maznákovi a niečo som našiel na webe:

Zákon č. 282/2002 Z.z, ktorý sa upravujú podmienky držania psov ukladá majiteľom psov povinnosť bezprostredne exkrementy odstrániť. V opačnom prípade mu bude udelená sankcia do výšky 65,- €. Kompetentným orgánom na kontrolovanie nariadení je Mestská polícia hl. mesta SR Bratislavy. Oni sú kompetentní na udeľovanie blokových pokút. Mestská polícia sa však stretáva s obrovským problémom a to je, že nakoľko je ich povinnosťou nosiť uniformu a sú viditeľní z veľkej diaľky, majitelia svojich psov ihneď pri ich zaregistrovaní uväzujú na vôdzku a exkrementy zdvíhajú. Aby mohli byť nezodpovední majitelia psov pokutovaní, musia byť prichytení pri čine. Z uvedeného dôvodu sa preto priebežne vykonávajú špecializované nárazové akcie v spolupráci so zamestnancom Miestneho úradu, ktorý vypomáha mestskej polícii v civile.

Kurva, kde sa tie nárazové akcie konajú? Jednu by som si rád priśiel pozrieť. Pri pomaly komplexnom pokrytí mesta kamerami a mestskými policajtami, ktorí jebú slušných ľudí s papučami za tridsať eurokorún slovenských (lebo si to dispečing všimol na kamere), keď si odbehnú kúpiť minerálku v lete do Billy a na blinker zastavia predkom auta na ostrovčeku (true story), nech mi nikto netvrdí, že dokázať videom sranie psa na chodník je v tejto dobe takým nemožným úkonom. A pritom by za to zarobili ešte viac, ako za vydrbanú papuču. Ďalšou možnosťou sú policajti v civile, presne ako to popisuje aj vytiahnutý text. Tí by okrem psov mohli dozerať aj na fajčenie (nie kokotov) na zastávkach a iné činnosti, z ktorých by v konečnom dôsledku kvaplo aj niečo do spoločnej kasy. To je však asi hudba budúcnosti. A hlavne u nás...

Tak, týmto článkom by som veľmi rád chcel majiteľov psov poprosiť: ak sa vám nechce dvíhať hovno zo zeme a dať ho do sáčku a do smetí, aspoň ho rozšliapte, odkopnite na cestu, alebo len rozotrite nohou po ploche chodníka, aby som to nechtiac neurobil ja za vás. Naozaj sa mi nechce vyšprtávať si vaše sračky z mojich topánok. Alebo kufrov.

Vďaka =D