Minule som tu v diskusii zachytil niekoľkonásobný lament o tom, ako sa dnešné deti nevedia hrať „analógovo“, že furt len čumia do väčších či menších monitorov a celá ich zábava je závislá akurát tak na kvalite internetového pripojenia. Nasledoval povzdych, že v súčasnosti len máloktoré dieťa príde domov po poldni strávenom vonku kompletne zababrané (použil sa iný výraz) od blata, ale s úsmevom na tvári. I zaplakal som nad vašou žalostnou neznalosťou problematiky až tak, že ma to prinútilo napísať tento článok. Bašty analógovej zábavy, samozrejme, existujú. A súborne ich nazývame mládežnícke organizácie.

Organizácií združujúcich naše ratoliestky je mrte mrte mrte. Stačí trochu pogúgliť. Tie celoslovenské, ktoré to myslia vážne, sa združujú v tzv. Rade mládeže Slovenska (familiárne eremeska). Členské organizácie nájdeš tuka (http://mladez.sk/clenske-organizacie/). Na lokálnej úrovni ešte pôsobia rôzne Turistické oddiely mládeže (familiárne Tomíci), ktorých história neraz siaha až do obdobia komunizmu, keď T.O.M. boli jedinou ako-tak tolerovanou alternatívou pre tých, ktorí nechceli pobehovať s červenou šatkou na krku. Môžeme sa ešte stretnúť s rozličnými čojaviem farskými spoločenstvami, woodcraftermi a prestanem vám to tu už všetko vypisovať, šak nie ste blbí a už vám došlo, že výber je mnohoraký.

Ja som sa ku skautom, lebo ďalej bude reč už len o nich, dostal ako desaťročný zasran. Mal som krásne našliapnuté na kariéru bezcharakterného zmrda, svoje nepríliš reprezentatívne portfólio hračiek som si príležitostne spestroval čórkou u bohatších spolužiakov, ale mal som mieru a vedel som bez hnutia brvou klamať a zatĺkať, takže som sa podozreniam dlho úspešne vyhýbal. A zrazu domov prišiel brácho, že sa idú s kamarátom prihlásiť ku skautom. Musím sa priznať, že mi vždy imponovali uniformy a rozpad pionierov som niesol veľmi ťažko, lebo som bol najvyšší z triedy a prišiel som o svoj post vlajkonosiča. Vedel som, že skauti majú uniformy a vlajky tiež, lebo im vyšiel článok v Ohníku. Takže som okamžite nasadil brutálnu presvedčovaciu taktiku, a.k.a. mamááá, jachcembyťtiežskáááut! A bolo, brácho ma dostal na krk a šli sme. Môj drahý brat veľmi rýchlo pochopil, že skauting je na jeho voľnomyšlienkársku povahu príliš organizovaný, takže po anglicky zdúchol, ale mňa to chytilo a nepustilo. Prežil som veľmi činorodé detstvo, chlapčenstvo a junošstvo, dokonca som sa dostal aj ako civilkár na skautské ústredie, takže som tútok organizáciu spoznal zdola i zhora. Môj úsudok znie – milí rodičia, ak máte školopovinné dieťa, šupnite ho ku skautom. Prinesie vám to nasledujúce výhody:

1. Skauti odmakajú kus výchovy za vás.
Skautský zákon predstavuje pomerne prísny etický kódex. Nejdem ho tu písať celý, opäť si môžete vugúgliť, za účelom citového vydierania vám postačia tieto tri:
a) Na skautovu česť sa dá spoľahnúť – takže vám nesmie klamať
b) Skaut je poslušný voči rodičom, predstaveným a vodcom – nezabudnite im oplieskavať o hlavu, že rodičia sú na prvom mieste!
c) Skaut je čistý v myšlienkach, slovách a skutkoch – do toho môžete napasovať prakticky ľubovoľný prehrešok svojho decka.

2. Zbavíte sa svojho nespratníka na jedno až dve poobedia cez týždeň, dve soboty za mesiac a niekedy na celý víkend.
Skauti sa radi a často stretávajú. Raz za týždeň je družinovka, kde sa stretnú v najmenšej skupinke – družine. Raz za dva týždne alebo raz do mesiaca je oddielovka, kde sa stretnú všetky družiny, lebo viac skautov, viac zábavy. Oddiely sú väčšinou roztriedené podľa pohlavia a vekovej kategórie, takže raz za čas príde najväčšia sranda, junda a bžunda a stretne sa celý zbor. Chápete. Chlapci a dievčatá. Konečne dôjde na poriadnu sociálnu interakciu, konečne môže stretnúť malá Simonka toho Orla z družiny Bizónov, čo jej na minulej výprave ponúkol čokoládu, konečne môže naň hádzať tie odťažité, ale zároveň veľavravné pohľady a čakať, čo urobí. Apropó, výpravy. To sú tie sobotné výlety, ale keby sa to volalo výlety, nemalo by to ten skautský swäg. Takže sú to výpravy, čo defaultne zaváňa dobrodružstvom a všetci sa môžu o to viac tešiť, čo zas zažijú.

3. Vaše dieťa bude medzi rovesníkmi, ale zároveň pod dohľadom.
Družine šéfuje radca, ktorý síce nie je vždy plnoletý, ale musí prejsť tzv. radcovským kurzom, kde sú mu presne vysvetlené riziká s jeho funkciou spojené. Oddielu šéfuje dospelák, ktorý musel absolvovať Lesnú školu, pomerne náročný dlhodobejší kurz obsahujúci kapitoly z pedagogiky, vývinovej psychológie, samozrejme skautského výchovného programu a v neposlednom rade kurz prvej pomoci v réžii Slovenského červeného kríža. O absolvovaní vyššie uvedeného má osvedčenie priamo z Ústredia SlSk (skratka Slovenského skautingu, SS by vyzeralo dosť kontroverzne), a síce Vodcovský dekrét. Vzdelávaniu a zvyšovaniu kvalifikácie vodcov pripisujú skauti veľký význam. Nedajte sa zmiasť, že o nich vaša ratolesť hovorí ako o Baranovi, Rypákovi či Sekere. To sú prezývky. Niečo ako vaše nicky na diskusiách, len u skautov sa používajú aj v priamej komunikácii. Takže v každej chvíli na vaše dieťa niekto dohliada, ale nie štýlom uja vychovávateľa, lež staršieho kamaráta, ktorý vášho nespratníka motivuje k výkonom a práci na sebe, ale to sa dostávame k ďalšiemu bodu.

4. Vaše dieťa sa naučí samostatnosti a zvládaniu nekomfortných situácií.
Ak dáte svoj pokladík na nejaký krúžok, väčšinou bude mať jednostranné zameranie. Modelári modelujú, karatisti karaterizujú, futbalisti futbalia, hraví angličtinári hravo angličtinujú. Okolo všetkého sa, samozrejme dá sformovať aj nejaká etika, ale len ako vedľajší prvok. U skautov je najprv etika a potom jej uvádzanie do praxe v mnohých podobách. Povedzme, že radca učí vášho dubáčika založiť oheň. To nie je práve každodenne upotrebiteľná skill pre chlapca z bublinárskeho paneláku, že? Ale. Na tomto príklade sa dubáčik naučí – ak chcem založiť oheň, musím mať suché drevo a zápalky. Musím pripraviť a zabezpečiť ohnisko, aby som nepodpálil celý les. Nesmiem dovoliť nepriaznivým okolnostiam (dážď), aby moju snahu zhatili. Po táborení musím zahladiť stopy. A v neposlednom rade musím to mať natrénované a vychytať chybičky v procese, aby som to vedel vysmahnúť frajersky a na počkanie. Čotoe? Projektové plánovanie, more! Samozrejme, toto je prd. Oveľa väčšie čelendže prichádzajú na skautskom tábore, kde čo si neprinesieš na vlastnom hrbe do divočiny, nemáš. Skaut sa musí vedieť sám zbaliť na poldennú výpravu i trojtýždňový tábor. Zabudni, že mu do toho budeš kafrať. Vieš, aký posmech utŕži, keď sa prevalí, že ho na tábor pobalil tatičko či mamička? A prevalí sa to hneď, ako bude potrebovať prvú vec z batoha a nebude vedieť, kde ju má.

5. Vaše dieťa si nájde frajera/frajerku, čo nebude úplný chuj/pizda.
Skautský život rýchlo oddelí zrno od pliev. Slabšie jedince odpadnú po prvom tábore, prípadne ešte počas. Komunita rovesníkov sa spoločnými zážitkami stmeľuje a časom nevyhnutne dospeje k párikovaniu (nie páreniu!). Váš skautík si pamätá, ako jeho vyvolená reagovala v neštandardnej situácii a dokáže si odvodiť vzorce jej správania. Keď napr. Jastrab s Nugetkou visí na tyči od teepee, aby stan neodfúkla veterná smršť, povie si, že Nugetka je síce trošku rozložitejšia, ale je to aspoň praktické a akčné dievča, na rozdiel od Lastovičky, ktorá celý čas jačí, zavadzia a tlčie ho v amoku pästičkami do chrbta.

No vidíte, a k tým hrám som sa vôbec nedostal. To asi budem musieť napísať pokračovanie. Takže nabudúce obľúbené skautské zábavky, zaujímavé historky a tak. So skautským pozdravom Buď pripravený.