Som sa rozhodol trochu povenovať umeniu, lebo mám veľa voľného času, veľa nasratosti a ako správny prototyp hatera nadobúdam presvedčenie hraničiace so železnou istotou, že mám k nemu čo povedať. Ak budete mať niekedy nutkanie (som mierne alergický na to slovo, ale za to môžu Kanye a facebooky) pozrieť sa na súčasnú poéziu, pravdepodobne narazíte na básne, pri ktorých si poviete nahlas a od pľúc: "aaaale hoooovnooo!" a vôbec sa nebudem čudovať. Dnes je totiž "trendy" voľný verš.

 

Aby som čitateľom a diskutérom objasnil o čo ide, voľný verš je štýl písania poézie takým spôsobom, aby ste mohli nechať prechod vlastných myšlienok v jednom smere, maximálne v dvoch. Žiadne rýmy, semafory, žiaden obmedzovač rýchlosti, žiadne pravidlá. A potom nastane situácia, že sa nejaký náhodný, neznalý chodec cez tú premávku vyberie a často ho to zabije. „To preto, že tomu nerozumieš a chceš rebelovať! Ty konzervatívny, viazaný chuj!“ Kričí myšlienka, na ktorú pri prechode narazil a nepochopil ju tesne predtým, ako ho opustia posledné zvyšky literárneho cítenia, odviate večnosťou priamo k veľkému Šhakespearovi.     

 

Internetové poradne nám tvrdia, že sa netreba obmedzovať nejakými rýmami, keď sa chcete dostať k srdcu ženy, lebo to môže byť považované za klišé? Okej, tak to napíšte priamo! Láskavo to aspoň, pre Kristovu nohu, nevolajte poézia! Správne sa to nazýva slovenský maxirealizmus. „Všetko je na hovno, ale ona po mne chce ešte nejakú romantiku a verše skladať, lebo zoznámenie, svadba, výročie, výpredaj alebo 5 kíl dole. Tak pogooglim, čo je teraz in. Dám jej to na lístok na chladničku, kvetinárstvo je ďaleko a z krčmy to nestíham, a aj tak to vyschne. A minule som skrz karafiáty skoro dostal facku hneď pri dverách.“

A tak týpek nájde niečo v štýle :

 

si mojou bohyňou,

s ktorou chcem

v posteli 

kruté večery

zimné tráviť,

lebo inak ma nudíš,

sorry

 

No, chlapovi dôjde, že toto asi nebude to pravé orechové? Ale ak má slečna maximálne vypointovaný zmysel pre humor alebo ak si myslí, že má, tak to treba určite skúsiť, lebo stereotyp je peklo a treba z neho bočiť, vraveli v ženských magazínoch. Toto môže byť brané ako predbiehanie cez dvojitú plnú čiaru. Takým slečnám posielam virtuálny „ahojakosamaš?“ Ale vo väčšine prípadov treba pravdepodobne hľadať ďalej. Možno chlap nájde v hlave nejakú romantišn light verziu:

 

za chladných zimných nocí

si mojim teplom

ako oheň,

čo stále

žiari

 

Yeeeah! Toto zo mňa vyšlo za subjektívnych 20 sekúnd. Pred pár rokmi by to bol klasický „oplodňovák“ (David Koller aproved) na valentínskej pohľadnici, s mačiatkom zvierajúcim srdiečko a za ním sedí šteniatko alebo  ďalšie mačiatko. Dnes je to „oplodňovák,“ ktorý sa nazýva v určitých kruhoch poéziou.

 

Na druhej strane, tvorba takéhoto počinu nemusí byť náročná. V podstate sa dá písať naozaj o čomkoľvek a v určitých kruhoch to vždy vyznie: „kámo, ty si ppči, normálne nechápem, jak si to mohol takto vystihnúť bez zbytočného balastu, fakt big up, s týmto vypredáme besedy a štadióny!“ Give me 5 please! Kali, Danko, Pali, Hvoro, Boris!  

 

A keďže chcem byť aj ja jedným z úspešných poetov, už len z toho dôvodu, aby si na mňa o nejaký čas, (ťažko to definovať nejako presnejšie, keďže slovenské školstvo je zhruba tam, kde forma Danky Hantuchovej) každý rok spomínali mladé maturantky kričiac moje meno v krátkych a nepokojných snoch počas predmaturitných nocí, rozhodol som sa, že prispejem aj ja svojou troškou do studnice voľnosti:

 

Opravár

Bol som u teba v izbe,

keď ti kvapkal kohútik,

teraz ma volá kolega

na domácu,

tak nech ťa aj vytopí,

keď si neuhradil faktúru,

kokot.

 

A ešte jedna:

 

Posedenie

Sedíme si

len tak v podniku,

atmosféra graduje,

až natoľko,

že nás zrazu

prepustili.

 

P.S: ak sa hviezdy dostanú do fakt desivej synchrónnej pozície voči Mesiacu, Zemi a celému vesmíru až tak, že by som získal cenu za literatúru v kategórii objav roka, venujem ju tomu, kto ju ku svojmu šťastnému životu bude naozaj potrebovať. Podobné úmysly mám aj s prípadným zreinkarnovaným Slávikom (myslím anketu).