Miestnosť sa utápa v tme, jediné zdroje svetla sú žiariace monitory počítačov a konce dohárajúcich cigariet. V tomto prítmí sa nad stolom s mapami hrbia tri postavy.

Ja, môj český kamarát Honza alias „helevole“ a náš ruský spolubojovník Oleg, ktorému nepoviem inak ako „ hovor na mňa po anglicky, ty kokot, nerozumiem ti ani hovno“.

Chlapi, je to naša posledná misia! Ide o dobytie kopca, kde sú zakopané tie špiny z opozície a ako všetci vieme, po tejto úlohe sa môžeme vrátiť k našim rodinám, frajerkám, milenkám, pravačkám, seriálom a filmovým novinkám, ktoré nám unikajú, kým my nasadzujeme naše prdele v tomto prekliatom boji.

Pripravovali sme sa na ňu už dlhší čas, premýšľali nad najlepšou výzbrojou, výstrojou a taktikou, ako sa nepozorovane dostať na miesto, spraviť, čo sa od náš očakáva, vrátiť sa živí a v rámci možnosti nezranení, ale stále to vidím celkom na piču. Dáke návrhy?

Helevole, já bych počkal až se setmí, naplácáme si na ksichty vosk na boty, každý vemem do pracek pár granátů a vyhodíme je do luftu i s kopcem. Co vy na to?

Oleg si uhol vodky z litrovej ťapky, čo furt vláči so sebou a len pokrútil hlavou, že to by asi nešlo. Honzovi som to vysvetlil zaňho. Počuj, kamarát! Je pekné, že si na základnej škole vynikal v hode granátom - prehodil si tri štvrtiny ihriska a telocvikár ťa za to tľapkal po pleciach a po zadku, lenže tu to fungovať nebude. Po prvé: tie svine sú tam dobre zakopané a po druhé: tak blízko, aby si tam dohodil, sa bez spozorovania nedostaneme. Určite nechcem, aby si to dostal medzi blinkre s odisteným granátom v ruke, zatiaľ čo sa ja snažím vedľa teba vyzerať nenápadne a Oleg bozkáva svoju ťapku so sľubmi, že ak prežije, prestane piť a onanovať.

Honza vytrhne Olegovi ťapku, ujebe si z nej a pre zvyšok brífingu už len premýšľa nad tým, ako po tomto pekle konečne vnorí svoj... príbor do taniera s knedlovepřozelom a zaleje ho vychlazenou dvanástkou.

Dlhé ticho preruší skonštatovanie:

Oukej, chalani, jebeme na to, aj tak dnes nevymyslíme už ani prd a zajtra to celé vypukne. Treba sa na to vyspať. Najlepšie bude improvizovať podľa situácie, tak ako vždy. Áno, Oleg, to keď si narval svetlicu tomu somrákovi do prdele a nechal si ho s ňou behať po tábore na odvedenie pozornosti, kým sa nepozorovane dostaneme za ich pozície, bolo kapybarózne. Určite o tom porozprávam chalanom nad pol litrom, ale už sa nenafukuj, ty kokot, a priprav si niečo podobné aj na zajtra. Tak zatiaľ nazdar! A hovädá, nie že budete do rána chľastať a zajtra sa s kalným pohľadom biť päsťami do hrude a ziapať na nepriateľov, nech sa nejebú a idú na férovku, kým okolo budú lietať guľky a všetko vybuchovať tak ako naposledy. Jasnačka?!

Prikývnu hlavami, no mne je aj tak jasné, že si zbytočne deriem hubu a zajtra bude veselo. Kokoti.

 

Druhý deň podvečer

Slnko zapadá a na krajinu sa pomaly spúšťa tma. V kríkoch na úpätí kopca sa krčia tri postavy. Jedna z nich s rukou na tvári pomaly krúti hlavou zo strany na stranu, zatiaľ čo zvyšné dve sa naťahajú a dohadujú, kto z nich vyzerá s nočným videním na tvári ako väčší chuj... Fakt sú to kokoti.

Oleg sa uškŕňa a ukazuje nám svetlice napchaté po všetkých vreckách. Hlavne, že zabudol ruksak s mapami, lekárničkou a vysielačkou.

Chlapi, keďže máte oči ako angorák a ťahá z vás tak, že hentí hore už cítia, že sme nablízku, navrhujem hurá systém. Narátam do troch, vybehneme z kriakov a je na vás, či sa budete plaziť trávou alebo kľučkovať a ziapať „jebem vás aj vaše matere!“, každopádne sa pohybujte smerom nahor. Budeme veriť, že už počuli o Olegových svetliciach. Takže jeden, dva, tri... Jebeeeem vás...

O 5 minút neskôr a 20 metrov vyššie:

Zo všetkých strán lietajú guľky, granáty, končatiny... počuť krik, zúrivý aj bolestivý.... čas sa mi spomaľuje presne ako vo vojnových filmoch, spomalene vidím Olega s nepríčetným pohľadom a jednou zapálenou svetlicou v zuboch ako druhú vráža nepriateľovi medzi polky. Honzu nikde nevidieť, pravdepodobne ešte pod kopcom hľadá v tráve granáty, ktoré vytrúsil hneď, ako sme vybehli z kriakov... čas sa mi nakoniec zastaví úplne.

YOU WERE DISCONNECTED.

QUIT MISSION.

Chvíľu neveriacky pozerám na nápis na monitore.

KURVA! Buchnem rukami po stole, až mi z klávesnice povyskakujú zodraté písmenká.

KURVA, KURVA, KURVA. Chalani ma zabijú.

Pomaly vstanem zo stoličky, pre istotu vypínam mobil (Helevole má moje číslo), strkám do vrecka peňaženku, kľúče a idem radšej na jedno orosené.