K analýze ponúkam aj bezplatný dopravný servis. Prešov je zvláštny napríklad v tom, že sa občas dokážete peši dostať z jedného konca mesta na druhý skôr ako autom. Nuž, dokončenie obchvatu je naplánované až pred nejakými ďalšími voľbami a zelenú vlnu naladíte možno tak na Exprese. Čo sa týka vodičov autobusov a trolejbusov, tak tí nejazdia rýchlo ani zbesilo, keďže nie sú odmeňovaní úkolovo, ako to je v hlavnom meste hriechu, a tak sa bohužiaľ Prešovčania musia sťažovať iba na zlé parkovanie Sabinovčanov, ktorí majú samozrejme tiež svoju fb hatepage, ako momentálne všetko na tomto svete. Ostatní vodiči u nás nejazdia tak nebezpečne ako sprievodné vozidlá na Vuelte, no pár Žitných za volantom sa tu určite nájde. Téma parkovanie je pálčivou témou hlavne na sídlisku Sekčov, kde svojho tátoša večer zaparkujete, iba ak ste ho kúpili na leasing v Dráčiku. Cestári mávajú závodné dovolenky v čase prvých námraz a pri prvej snehovej pokrývke sa hľadajú ťažšie ako Higgsov bozón. Prešovské autoservisy majú kartelové dohody s miestnou správou a údržbou ciest, keďže na niektorých cestách sú krátery také veľké, akoby ich vytvorila pri dopade Supermanova materská loď a aj tlmiče by na jar potrebovali tlmiče. Mnoho z vyššie spomenutých problémov by mohla vyriešiť v minulosti plánovaná výstavba metra, no to by v tom europarlamente museli prísť pri rozdávaní eurofondov o rozum, alebo by v ňom muselo sedieť 100 Sulíkov, 50 Beňových, 300 Hrmených a 1 Tsipras.

 

V Prešove, čuduj sa svete, neplatia gravitačné zákony, keďže tu rok čo rok dochádza k čoraz väčšiemu odlivu mozgov, pričom príliv je stále v nedohľadne. Mne osobne ekonomickí migranti, ktorí sa po štúdiu zamestnali v našom hlavnom meste (alebo v Prahe, či Brne) príliš nevoňajú, keďže nám berú naše najšikovnejšie ženy, cez sviatky obsadzujú naše vyhriate miesta v obľúbených podnikoch a každý mesiac nám tu navyše chodia kradnúť rezne a majonézové šaláty. Miera nezamestnanosti je tu príjemných 16% v tieni. Zvýšený dopyt je hlavne po lukratívnych povolaniach typu obchodný zástupca, finančný poradca, realitný maklér, wellness asistent či operátor call centra, s ktorými určite vybudujeme nový socializmus. Do popredia z tieňa posilňovacej veže a rotopedu momentálne vystupujú aj fitness tréneri, ktorí z Vášho tela urobia kópiu Adama Cibuľu alebo Zory Pálffyovej, no ktorí majú zrejme viac fotiek na facebooku ako klientov.  Najväčší záujem je naopak o povolania typu policajt či vojak, a teda tie, kde je možnosť zarobiť na miestne pomery nadštandardne a zároveň buzerovať a chrániť. Skoro všetci výsluhoví prešovskí podnikatelia (teda tí, ktorí sa nabalili pri privatizácii a teraz žijú poväčšine z prenájmu nebytových priestorov), s ktorými som si kedy dal pressko s mliečnou penou a tromi cukrami, sa hrajú na bohémov, no pod hrošou kožou sú to len malí uplakaní chlapčekovia, ktorí taktiež potrebujú lásku, poskytnutú od nejakej umelohmotnej barbie. Títo novodobí Ezopovia, ktorí každého poznajú, všetko vybavia a všetko už videli, sa riadia heslom „nikto ti nemôže dať toľko, koľko ja ti môžem sľúbiť“ a pretŕčajú sa všade, kde môžu aspoň trochu zaujať.   

 

Prešov je liaheň krásnych žien, kvôli ktorým by sa oplatilo zatajiť manželku. Pochádza odtiaľto mnoho zvodných Sirén. Mne osobne sa najviac páči Gabika Marcinková, pri pohľade na ktorú by stvrdol nejednému mužovi úsmev na perách. Symbolom krásy bola kedysi aj Ivana Christová, ktorá však začala veľa papať, pokazila si zúbky a potom musela nakrútiť reklamu na zubnú pastu, ktorá nám ju všetkým sprotivila. Ako poslednú spomeniem vyslúžilú umelkyňu Kylu Cole, ktorá nakrútila pár didaktických filmov s mravno-poučným záverom a ktorej vnady sme kedysi s láskou očumovali počas relácie Láskanie.

 

Ako tradične dá interpunkciu za správami šport. Pri siedmom poldeci sa v krčme najviac bijeme po hrudi počas dišpút o našich brilantných hádzanároch, ktorí patria dlhodobo medzi Európsku špičku. Ich majiteľ je zvláštny typ židáka, ktorý občas šoféruje autobus s hráčmi, len aby ušetril o tri medené toliare viac. Chémia Farmakolu však funguje perfektne a každý lokálpatriot či fanúšik úspechu mu je za všetko, čo pre mesto urobil, vďačný. Pekné prekvapenie nám pripravili volejbalisti, ktorí po 10 rokoch vyhrali Extraligu a ak bude tento trend pokračovať ďalej, o 10 rokov sa dočkáme ďalšieho titulu. Názov Prešovského hokejového tímu sa mení častejšie ako ženská nálada. Predsezónnym cieľom je vždy postup do Extraligy, ktorý sa rozplynie poväčšine po štvrtom kole. Istý čas sa šuškalo o tom, že si hokejisti chodili po výplaty do Fortuny, teda aspoň pokým sa zápasy druhej ligy nemuseli kombinovať. A konečne sa dostávame k tomu hlúpemu naháňaniu sa za loptou. Tatran, jeden z najslávnejších slovenských futbalových klubov založený v roku 1898, hral naposledy najvyššiu ligu približne v období ordoviku a vyzerá to tak, že skôr sa vynájde liek na rakovinu (hej, hej, jasne, že viem, že ho farmakolobby už dávno vytvorila, nie som predsa nejaká proamerická ovca), ako sa tento najstarší slovenský futbalový klub vráti do najvyššej ligy. Posledné roky osciluje Tatran okolo stredných priečok tabuľky a čaká, kým im mesto zrekonštruuje štadión, aby mohli pre tých 126 platiacich divákov zvýšiť vstupné. Najnepodarenejšou športovou akciou roka je kedysi uznávaný tradičný detský medzinárodný futbalový turnaj Fragaria cup, ktorý rok čo rok stráca na úrovni aj na počte mužstiev. Posledné roky je tento turnaj pre rumunských a ukrajinských trénerov a rodičov niečo ako ch(last) moment dovolenka pre Slováka v Bulharsku, z ktorej si pamätá iba príchod a odchod z letiska.

 

Ja Prešov ale milujem so všetkými jeho nedostatkami a nedokonalosťami, podobne ako napríklad miluje Malý princ svoju ružu z B612. No nie tak pateticky, ale tak normálne mužsky, ako dokáže milovať len chlap chlapa, ako napríklad Ennis Del Mar Jacka Twista. Pre mňa bude vždy mesto na 49. rovnobežke ohniskom idealistov, ktorí dokážu snívať s privretými očami a zmeniť tak svet okolo seba k lepšiemu.