Neviem, či poznáte taký ten pocit, ako je po piatich slivoviciach zrazu celý svet gombička. Keďže ja to poznám dôverne, dávam, ako sa hovorí k lepšiemu jeden rozhovor, čo sa udial u nás na lazoch asi pred tromi rokmi.

Hlavná postava Alojz, vek 80, trvalý pobyt Ostrava: „Poslyš Liesko, ja mam dóma ty fčely, šak viš, jsem ti řikal, né? Toš ja mam takóvy sen, ja tu jezdim už 35 let a ja bych ješte kym zemřu, viš, zkratka ty fčely sem KURVA patři.“ [poznámka pre korektorku – Ostravaci maju kratke zobaki]

Nasleduje krátka filozoficko-alkoholická prestávka (sme povedzme pri druhej slivovici) a pokračujeme:

„Ty ale ta móje stara, ona to nechce, ona furt, že už si stary a zas tu budeš litat a furt si nedaš pokoja. Znaš to, né?“

Tretia slivovica, pokyvujem chápajúc hlavou, bo jeho starú som už zažil. Má zázračnú schopnosť na 300 metrov presne vidieť, čo Lojzo robí, počuť, o čom rozpráva a celkovo vedieť, aké je jeho psychicko-fyzické rozpoloženie, a to dokonca lepšie ako on sám. A veru už aj počujem odkiaľsi z druhého konca doliny:

„Alojz, a nebulikuj toho synka zas o tych fčelach tvojich! A nepi furt tu slivovicu, zas ho budeš mit jak vidle! A nekuř jak fabrika!“

Prichádza Jura: „Lojzo, kurva, veď môj tata tu 30 rokov choval včely.“ Ten má tiež tristometrový radar, ale ten jeho sa týka alkoholických nápojov, tie cíti jak žralok krv. Jura sa na lazoch narodil, mali tam gazdovstvo. Prežili aj komunistov, dokonca nevstúpili do JRD, čo už teda bola kurva odvaha, ale o tom inokedy.

Nasleduje debata o tom, jak je ten starý včelín už rozjebaný, jak sa včely nedajú doviezť z Čiech, lebo na to treba povolenie („Na černo nemožu, diť ja su preceda mistniho spolku.“) a asi sedemnásť ďalších rôznych dôvodov, prečo sa to nedá. Tu prichádza zlomový bod (piata slivovica) a nastupujem ja:

„Jááák sa nedá, čo furt riešite, šééécko sa dá. Starú neriéééš, tú poriešim ja. Aj včely preveziem cez hranice, keď sa bojíš.“ Atď., atď. v podobnom duchu. Zvyšný počet slivovíc si už nepamätám, ale skončilo to samozrejme pokrvným včelím bratstvom až naveky, amen.

Keď nad tým tak spätne za triezva rozmýšľam, podozrievam tých dvoch dedkov, že si to na mňa  nachystali a ja banán som im to zhltol aj s navijakom. Vedú ma k tomu tieto skutočnosti:

  1. posedenie pri slivovičke, a že teda tá Lojzova je kurva najlepšia široko-ďaleko.
  2. úder na citlivú strunu č. 1 – ťažký život s jeho starou. Jasné, chlap robil 15 rokov v bani, so ženou sú 50 rokov a on si nevie presadiť, čo chce.
  3. úder  na citlivú strunu č. 2 – zachovanie tradície. Poznajú ma kurvy, takže idú na to asi takto: „Vieš, moje deti na to serú, ja sám na to nestačím, blá, blá. Kto už, keď nie vy mladí, to tu zachová pre ďalšie generácie.“

No nič, keďže ako chlap musím držať slovo, výsledkom je, že už tretím rokom včelárime, takže tu je pár čriepkov, čo som sa za ten čas naučil.

Starostlivosť o včely á la Lazy

Máme manažéra cez know-how (Alojz), manažéra cez property & development (Jura) a potom máme Deža (to som ja). Manažéri robia mišn, vižn a lídršip, inými slovami do všetkého pičujú. Dežo fachčí. Pri oprave včelína (fakt bol rozjebaný) lietal Dežo s fúrikom, miešal betón a muroval. Páni popíjali pivečko a mali trefné poznámky ako „tu cihlu polož tam“ alebo „ešte NÁM bude treba tak dve fúry toho betónu“. V bežnej prevádzke Dežo nosí 20-kilové nástavce, má na starosti rajóny, prikrmovanie, medobranie, čistenie úľov a vercajchu atď., kým manažéri sa zaoberajú bohumilou činnosťou ako je filozofovanie o tom, ako sa tým naším včelám darí, a najmä marketingom, t.j. vychvaľovaním sa pred všetkými, aký parádny medík sme tento rok dorobili.

Naša typická návšteva úľov vyzerá asi takto. Dôjde Lojzo, že ideme do včiel. Vravím počkaj, dám si masku aspoň. Že čo sa vraj jebem, to len nakukneme a skontrolujeme spad. Kontrola spadu spočíva v tom, že sa zo spodku úľa vytiahne taká podložka, nad ktorou potom 10 minút mudrujete a hľadáte klieštiky (ak chcete vedieť, čo to je, googlite Varroa Destructor). Keďže je tam kopec bordelu a klieštik má asi tak pol milimetra, nenájdete nič a so spokojným pokývaním hlavy, že včely sú zdravé, to idete dať naspäť. No a tuhľa sa to milému Lojzovi vzprieči a za boha to nechce ísť dnu. Asi minútu sa to pokojne pokúša zatlačiť (spomínal som už, že pri včelách sa všetko musí robiť POMALY a POKOJNE?), ale potom mu dôjde trpezlivosť a s výkrikom „možu to jebat!“ po tom začne trieskať päsťou. Doteraz iba zvedavé včely sa týmto primerane naserú, takže je následne možné vidieť 80-ročného dedka (a aj mňa samozrejme), ako uteká od úľov a popritom tancuje odzemok (tie svine vedia vliezť pod nohavice, takže jak vás štípu, si v behu trieskate po nohách).

Alebo dôjde Jura a vraví: „V tom strednom úli nie je matka.“ Vravím mu, že teraz sa vyrojili, je tam mladá matka, musela absolvovať zásnubný let, kým sa rozkladie to chvíľu trvá, potom kým sa narodia nové včely zas nejaký čas prejde, daj tomu čas, skrátka predkladám racionálne argumenty. Nie, lebo on ju v tom úli hľadal a ona tam nie je. Podľa toho, ako šoféruje, nevidí ani kokot, takže keď hľadal matku medzi 20000 inými včelami a nenašiel ju, no tak ona tam kurva asi nebude. I veru zakúpi novú matku. Našťastie aspoň skonzultuje postup s manažérom cez know-how, ktorý rozhodne, že ju dáme do vrchného nástavca a oddelíme kráľovskou mriežkou. Tá matka tam samozrejme bola, takže teraz máme úľ s dvoma matkami a musíme ho rozdeliť, keďže včely tolerujú len jednu matku a tú slabšiu zvyčajne zabijú.

Mandľovníky

V Kalifornii sa na 3500 km2 pestuje monokultúra mandlí, ktoré nedokáže opeliť nič iné len včely. Keďže je to monokultúra, po odkvitnutí mandlí by lokálne včely nemali čo jesť, takže tam celoročne neprežijú. Takže každý rok sa do a z Kalifornie sťahuje 1.7 milióna (!!) úľov z celkového počtu asi 2.6 milióna úľov v Amerike. Včelári to robia, lebo viac zarobia na tom, čo im zaplatia pestovatelia mandlí za opelenie ako na mede, ktorý by inak dorobili.

Americkí súdruhovia nevedia prísť na to, prečo im za posledných x rokov uhynulo cca 30% včelstiev (záhadný colony collapse disorder). Nuž súdruhovia, ja vám to vysvetlím. Predstavte si, že ste včela. Už tak máte život dosť na piču, pretože odo dňa, keď sa vyliahnete, začnete makať a makáte až dovtedy, kým sa neumakáte k smrti. A teraz si predstavte, že do tejto idylky vás váš milujúci včelár na týždeň zavrie a naloží na kamión, takže nemáte čo piť, seriete si do vlastného hniezda a celkovo máte úplne rozjebaný biorytmus. Potom ste mesiac medzi mandľovníkmi, tá monokultúra je síce na piču kvôli nízkej diverzite potravy, ale však dáko bolo, dáko bude. No a keď už sa vám biorytmus ako tak ukľudní, tak sa to celé zopakuje. Ak sa the average Johnny Trucker aspoň trochu podobá na toho slovenského, tak má váš well-being na prívese kamióna hlboko v piči, takže milé včielky vôbec sa vám nečudujem, keď sa to rozhodnete zabaliť.

Trúdy

Trúdy, ako je známe, sú včelie samce. (Nie je to úplne pravda, trúd je v skutočnosti haploid, v dôsledku čoho sú včely-ženy supersestry, t.j. majú 75% spoločných génov a nie 50%. Nie je to úplne najdôležitejšia informácia, ale musím sa trošku predvádzať.) Ako správne samce, robia trúdy veľkú piču, iba sa nechávajú vykrmovať samicami a občas si zaletia pokecať si s inými trúdmi z okolia na tzv. zhromaždisko trúdov, kde okukujú miestne mladé samice. Milé daily femalky, pred tým, ako sa začnete rozčuľovať, že ešte aj v prírode to tak funguje, zvážte toto - ak ste trúd, tak vaša životná púť končí po pár týždňoch jedným z nasledovných dvoch spôsobov:

  1. včely-ženy po období rozmnožovania pochopia, že vás už nepotrebujú a vyhodia vás z domu. Tam zdochnete, pretože, ako každý chlap, sa sám o seba nedokážete postarať.
  2. Vo výnimočnom prípade (šanca asi 1 zo 100000) sa vám dostane príležitosti zasunúť si do kráľovnej-matky. Je to dokonca grupák, bude vás tam okolo osem na ňu samojedinú, ale bohužiaľ je tento akt ukončený tým, že vám vaša milenka vytrhne vášho malého oného z brucha aj s vnútornosťami.

Tvorba medu

Med vzniká tak, že sa lietavka napije nektáru, priletí naspäť do úľa, tam ho vyvráti. Preberie si to mladucha opäť ho prehltne, spracuje a vyvráti. Tento proces sa niekoľkokrát opakuje, kým včielky neusúdia, že je med pripravený na uskladnenie. Med sú teda vlastne viackrát zjedené včelie zvratky. Dobre, dobre trochu preháňam, pravda je taká, že včely majú medový žalúdok, ktorý je ešte pred normálnym žalúdkom, takže sú to vlastne zvratky z medového žalúdka.

Ak ešte nemáte dosť - chutí vám lesný med? Nie, ten nie je z kvetov stromov (Alojz: „kajsyk videl kvety v lese, ty cype?“). Ten vzniká tak, že otrokári mravce si chovajú na stromoch vošky, ktoré požierajú ihličie. Mravce sa potom živia tým, čo z tých vošiek vyjde na druhej strane. K tomuto sa včely normálne nedostanú, lebo mravce svine sú pekne agresívne a svojich otrokov si chránia, no ale časť z toho popadá dole pod stromy, kde to včely pozbierajú. Nasleduje hore uvedený proces regurgitácie (slovník cudzích slov: regurgitácia – spätný pohyb tekutého obsahu dutých orgánov) a máme skvelý lesný medík.

Roj

Volá sused Baran: „Kurva Lieska, prúser!“ Už som videl tú horiacu chalupu pred očami. No nič, prúser bol toto:

Ono by to ani taký prúser nebol, len máme za susedu takú starú piču milú starú pani, ktorá bola zrovna prítomná aj so svojimi dvoma vnúčatami a milé včielky si to pristáli rovno asi päť metrov od jej vchodových dverí. Jáááj, ten pičung. Voláme Lojzovi, čo s tým. „Ostřikej je vodou, ať nam neuleti. Ja už jedu. Ať ti KURVA NEULETI!!“ Jasné, zoberiem hadicu a naperem do toho vodu, som kokot, ne? Tak čumíme a čakáme. Za pár hodín dorazí Lojzo, zjebe nás, že sme ich tou vodou neobliali a chytí sa toho sám, aby mu neuleteli, kým si pripraví vercajch. Potom včielky metličkou nametie do úľa, ale nejako sa im nepáči, takže sa opäť vyroja. Po obligátnom láskyplnom príhovore („vy kurvy jedny!“) prebehne druhý pokus už úspešne.

Poučenie z príbehu:

  • oblievanie roja je podľa odborníkov pičovina (som vravel, ne?), či roj odletí alebo nie to neovplyvní. Ale Lojzo má svoju palicu, robí to tak 50 rokov, no tak mu to brať nebudem, aj tak by ma poslal PDP (páľ do piči, pre neznalých).
  • Roj nie je nebezpečný, včely vedia, že budú niekoľko dní bez jedla, takže sa na fest prepchajú medom a nie sú útočné. Pokiaľ samozrejme niekto nie je taký kokot, že do toho pchá ruky.

No dobre, tak som si trochu zapičoval (aj viac by sa dalo, ale nechcem nudiť). Včely sú inak fascinujúce a som rád, že som sa na to dal. Osobne si myslím, že dnešné postupy vo včelárstve sú úplne (no čo myslíte) na piču, a kým sa k tomu nedostanú nezaujatí ľudia s otvorenou mysľou (akože ja napríklad), tak sa to nezmení. Jeden príklad za všetky - mnohí chovatelia matiek im po zásnubnom lete zastrihávajú krídla. Dôvod je ten, že pri rojení odlieta preč stará matka, a keďže má zastrihnuté krídla, nemôže sa roj dostať ďaleko, čo je pre včelára pohodlné, lebo mu roj neuletí preč. Považujem to za úplne nechutné barbarstvo, ale je to bežná prax.

A keď som otvorený úľ ukázal dcéram, tak tie oči ako trnky a ústa otvorené prekvapením, že na chvíľu aj prestali rozprávať (nechcem to tu rozmazávať, ale dokázať pri jednej východniarke a troch dcérach, aby bolo ticho, tak to chce kurva fortieľ), skrátka na nezaplatenie.