Starého psa novým kúskom nenaučíš, hovorí staré včelie príslovie. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že to platí aj o mladom psovi. Teda veľa vecí sa naučí sám a dobrovoľne, ale nie vždy je to presne to, čo by som potreboval.

 

 

Kapitola 3. Veterinár

S každým psom treba ísť k veterinárovi. Buď na povinné očkovanie alebo sa niekde zjebe a vyvrtne si labu. Ak vás pes do tejto chvíle ešte neťahal na vôdzke, v čakárni určite začne. Hlavne, keď naňho vybehne čivava. V ambulancii dokáže 20-kilové šteňa zamestnať celé osadenstvo počas očkovania alebo vyšetrenia niečoho boľavého. Čo je ale oveľa dôležitejšie je to, ako psa k veterinárovi dostať. Ak nemáte ambulanciu priamo v dedine, musí ísť pes autom. Kým je to zlatučký ňuňuňu chumáčik.... hoc aj do 10 kg, dá sa zdvihnúť zo zeme a položiť do kufra. Keď už ale dosiahne 20 kg, aj keby ho niekto vládal zodvihnúť, krúti a trepe sa ako ryba pred pekáčom a vyšmykne sa skôr, ako sa zohnete do kufra. Pýtal som sa gúgla a jutubu, ako naučiť psa skákať do auta. Nefungoval žiaden návod. Keď som mu otvoril kufor a hádzal doň dobroty, kukal na mňa jak péro z gauča, či mi náhodou nejebe.... Podložil som mu kláty, aby sa mohol oprieť zadnými nohami – natiahol krk, zožral najbližšie pamlsky a išiel preč. Paradoxne – naučil sa to vtedy, keď mu dcéra ukradla hračku a schovala sa s ňou do prívesného vozíka – skočil tam za ňou ako tiger. Odvtedy skákal do kufra ako keby to bol len obyčajný schodík.

Česanie... ako súvisí česanie s veterinárom? V zooshope nás ojebali nám ponúkli novinku – rukavicu s pichliačmi – že sa s tým dá krásne a rýchlo učesať akýkoľvek pes. Hovno hovno, zlatá rybka. Tomu dlhosrstému teľaťu tie pichliače nesiahali ani do pol cesty ku koži. Dôsledkom boli brutálne nerozčesateľné dredy za ušami. Vraj sa to dá jedine ostrihať strojčekom a jedine takým, ktorým veterinári holia psov pred operáciami. Chudák veterinár. Zobral za to 10 eur, ale ja by som tento nadľudský výkon neurobil ani za stovku. Držali ho obe sestričky, ja, jeden veterinár a ešte ten druhý, čo ho strihal, ho držal jednou rukou. Aj tak sa trepal jak prasa a trvalo nám to pol hodinu... Bol som spotený a unavený ako po hodinovom fitku.

Kapitola 4. Výcvik

„Inteligentný pes“ vôbec neznamená, že sa dá ľahko vycvičiť. V našom pripade by sa ako synonymum pre slovo inteligencia dalo použiť slovo „vychcanosť“. V Jurskom parku kŕmič hovoril o jednej potvore „keď sa jej dívate do očí, vidíte, ako jej to zapaľuje“. Toto je podobný prípad. Ten pes vie niekedy lepšie ako ja, čo chcem urobiť. Do voliéry chodí za mnou úplne bežne, pokiaľ ho tam nepotrebujem zavrieť (napríklad keď má prísť hovnocuc, aby nespadol do žumpy). Vojdem do voliéry s hračkou – nič, hodím mu tam jedlo – nič, pohnem sa smerom k nemu – uteká na druhý koniec záhrady. Alebo - veľakrát ma videl, ako dvíham vrece na odpad zo zeme. Ale keď zdvihnem jeho zvyšky, ktoré v noci roztrhal, uteká na druhú stranu záhrady ešte skôr, ako sa naňho pozriem. Áno. Je to jednoznačne inteligentný pes, o tom niet pochýb.

Prvá vec, ktorú musíte psa podľa gúglov a jutubov naučiť, je neťahať na vôdzke. Ak sa to niekomu podarilo, rád privítam rady s poradovým číslom 385 a viac. Tak mi neostalo nič iné, len sa zmieriť s tým, že na vôdzke ťahá. A keď aj náhodou neťahá, tak len preto, že práve v tejto chvíli nevidí nič zaujímavé. Dcéra si nechcela dať vyhovoriť, že ho chce mať na vôdzke. Mám aj 8-metrový samonaviják, tak som ho pripol tiež a jej som dal normálnu vôdzku. Vtedy vážila nejakých 18kg. Pes vtedy vážil 31kg. Fyzika nepustí. Pes sa rozbehol za vtáčikom a osem metrov ťahal malú za sebou ako špinavú handru, kým na nenapol naviják. V iný deň stál malý za psom a ten od samej radosti vrtiac chvostíkom zhodil malého na zem jedným šmahom. Ale aj tak malého obdivujem, lebo pes aj on majú ňufáky v rovnakej výške, napriek tomu nemá problém ho po tom ňufáku jebnúť a poslať ho do p... preč. A pes ide.

Akékoľvek pokusy o príkazy sadni, ľahni a podobne zlyhávali a žiaden návod nepomáhal a ani žiadne pamlsky čí úplatky. Tak sme sa začali obzerať po cvičákoch. „Chodiť na cvičák“ by malo znamenať „cvičiť psa pod odborným vedením v ohradenom priestore“. Aspoň sme si to mysleli. Intenzívnym gúglením sme síce našli webstránky rôznych kynologických spolkov, dokonca aj v najbližšom meste, ale stránky mali posledný update niekedy pred štyrmi rokmi a na maily nikto neodpisoval. Skúšali sme referencie cez známych. Dostali sme kontakt na nejakého experta v Trnave, ktorý nám ale odkázal cez známych, že cvičí len už neviem čo (pochopil som to tak, že bežný plebs mu nestojí za námahu) a dal nám kontakt na nejakého ďalšieho. Krotiteľovi sme teda zavolali, povedal, aby sme došli k nemu do dediny kdesi za Trnavou. Prvé, čo nám povedal bolo, že máme na piču vôdzku. Zobral si svoju a že poďme sa prejsť so psom po dedine. Toho psa som nespoznával. Poslúchal na všetky povely na prvýkrát, neopovážil sa štekať na psov za plotmi, neťahal na vôdzke... hajzel jeden, všetko, čo sme ho učili, síce pochopil, ale jebal na nás.

Začali sme teda chodiť na cvičák – do parku v meste, kde bolo šesť rôznych psov (od jazvečíka po vlčiaka) kde krotiteľ hovoril majiteľom, čo majú robiť a aby sme to robili naraz. Všetky psy poslúchali. Skúsili sme doma to isté – ani hovno. Raz mal dokonca krotiteľ cestu okolo, tak sa zastavil u nás, že ideme na pole učiť sa privolávačku so stopovačkou (to je také mrte dlhé vodítko). Bez problémov prišiel k nám na prvé zavolanie. Ale len keď bol on nablízku. Inokedy ani hovno. Chodili sme na cvičák poctivo celé prázdniny, ale keď prišiel školský rok, nemal na to nikto čas. Tak sme sa na to vysrali...

(yet one more to come)