„Čau.“
„Ahoj.“
„Keď mi kúpiš borovičku, tak ti dám,“ pokúša sa v bare slečna ľahkých mravov o výmenný obchod. Mysliac si, že šibalsky usmeje sa spôsobom, ktorým dá najavo, že súdnosť a zdravý rozum sa pobrali tou istou cestou, čo múdrosť a intelekt, keď ju míňali.
„Asi ti borovičku nekúpim,“ odpovie jej mládenec a napriek tomu, že tuší, čo by mu slečna mohla dať, nejaví záujem.
„Aspoň pivo,“ prosíka a klipká očami, akoby sa pokúšala otriasť nános zaschnutej maskary z rias, „potom ma môžeš dať dole,“ dodá.
„A čo môj chuj vidly sú,“ osopí sa na ňu mladík mierne zostra, „že by som ho do každého hnoja pchal?!“ zdôrazní a ponechá smädnú slečnu v hanbe samu pri bare stáť.
Že sú ľudia zvláštni, to ani netreba nijak zvlášť pripomínať. Poniektorým sa pošťastí samých seba uviesť do nezávidenia hodnej situácie a pokiaľ má takáto situácia sexuálny podtext, o to horšie.
Slečna v bare patrí medzi tých, ktorí sa svojou prostoduchosťou vystavujú riziku urobiť zo seba hlupáka, keďže túžila si len vypiť. Zarážajúce je, že sú tu takí, ktorí nečakajú konkrétne zadosťučinenie za službu, ktorá ma prívlastok sexuálna, ale sledujú svojím konaním iné ciele.
Existujú totiž ľudia, ktorí sa svojím prežívaním, správaním či konaním dostali do učebníc psychiatrie a pokiaľ ich správanie úzko súvisí s ich sexualitou, o to sú zaujímavejší pre vedu a výskum.
Medzi prvých troch, o ktorých som sa dočítal v odbornej publikácii, patrí osoba, čo má problém s poruchou intenzity a trvania emotivity. „Prosím privítajte majstra paradoxného orgazmu!“
Paradoxný orgazmus
Ide o paradoxnú náladu, pričom je vyjadrená neprimerane k zážitku. Znamená to, že jedinec, ktorému bolo diagnostikované niečo takéto, zvykne vrieskať ešte predtým, než vrchol dosiahne, či plače, keď sa má smiať alebo naopak. Nie je nezvyčajným javom, keď reaguje opačne a reflektuje citové rozpoloženie či stav svojho sexuálneho partnera. Takýto orgazmus sa volá preto paradoxný, lebo subjekt ho nedosahuje stimulovaním vlastných erotogénnych zón, ale prežíva ho, keď ho dosahuje jeho sexuálny partner. Výhody niečoho takého sú v tom, že stačí sledovať akýkoľvek pohlavný akt a blaho sledovaného sa razom stáva blahom mojím.
Religiózna predohra
„Že globálne poruchy myslenia?“ povie si nejeden čitateľ a iný práve naopak: „Kdeže! Viera!“
Hovorí sa, že nikdy netreba rozhovor smerovať k témam náboženským, pretože hrozí komunikačný konflikt. Človek obdarený religióznym bludom je presvedčený o svojom náboženskom poslaní. Religiózna predohra je podmienená náboženstvom dominantného partnera . Môže to byť muž, ale i žena. Akt si neslobodno mýliť s rituálom, i keď s rituálmi má spoločného veľmi veľa. Vyzerá to nejako takto:
- modlitba za obstojnú erekciu
- obetovanie spodnej bielizne (spodná bielizeň musí byť počas celej predohry navlečená na hlave s tým, že partneri si bielizeň pred obetou vymenia)
- vyjadrenie ľútosti nad možným neuspokojením jedného z partnerov počas aktu
- uctenie si symbolu plodnosti bozkom (felácia alias fajka a cunnilingus resp. lízanie pekáča)
Zlatý klinec jedného z mnohých zvláštností sexuálnych aberácií zastrešuje:
Paranoidný autovoyerizmus
Tento termín asi ani nie je potrebné bližšie špecifikovať, pretože už z názvu je zrejmé o čo pôjde.
Prejavy subjektu sú charakteristické v tom, že subjekt pociťuje nutkavú túžbu sledovať sám seba v šteklivých okamihoch takým spôsobom, aby si to sám nevšimol. Na druhej strane sa táto sexuálna úchylka dostáva do konfliktu s paranoidným symptómom vzťahovačnosti. Objekt, subjekt a súčasne obeť a postihnutý si myslí, že ho niekto sleduje. Na druhej strane sám niekoho sleduje za účelom obohatenia sa o netradičný sexuálny zážitok, pričom nechce byť odhalený. Paranoidný autovoyerizmus sa môže javiť ako nerealizovateľný, ale takto postihnutí ľudia sú mimoriadne vynaliezaví a riadia sa heslom „cestu si nájdem“.
Na ilustráciu uvediem, ako pravý paranoidný autovoyerizmus vyzerá v reálnych podmienkach. Subjekt kráča z miestnosti do miestnosti a náhodou pohľadom zachytí svoj odraz v zrkadle. Aby sa vyhol očnému kontaktu, svoj cieľ sleduje len od pása nadol. Popri tom si hovorí:
„Kam si sa vybral?“ ruka mu neúmyselne skĺzne poniže pásu, čo ho ešte väčšmi vzrušuje.
„Nesmie ma vidieť!“ povie si prísne a schová sa za kreslo.
„Mám..., mám taký pocit,“ s nepredstieranými obavami v hlase naznačí, „ že ma niekto sleduje!“ dodá a začne sa obzerať.
„Aha! Tam niekto je... a chytá sa za... hehehe!“ povie si, keď druhú fázu vystrieda prvá a opäť začína sledovať svoj vlastný odraz v zrkadle. Toto sa opakuje dostatočne dlho, kým sa neunaví a niektorá z jeho výrazných porúch sa neprejaví a zvíťazí.
Liečba je pritom taká jednoduchá: Buď sa aplikuje dostatočná dávka neuroleptík pôsobiacich na psychickú integráciu (odporúčam fenotiazíny, či butyrofenóny – Chloropromazin, prípadne Haloperidol), či psychofarmaká s kladným účinkom na bdelosť, (medzi najúčinnejšie patrí Psychoton, ale výborné výsledky sa dajú docieliť i s Fenmetrazinom).
Takže nech sú vaše úchylky z akejkoľvek kapitoly psychiatrie pre lekárske fakulty, skôr než sa pred aktom pomodlíte, overte si hygienickú akosť spodnej bielizne partnera a dbajte na to, aby vás pri ničom, čo sa chystáte stvárať, nikto nevidel.
