Mnohých z nás neobišla éra drvenia legendárnej microsofťáckej ságy Age of Empires, konkrétne stredovekej dvojky. Pre tých, ktorí sa namiesto okamžitej ofenzívy na úbohých farmárov, staviteľov, zberačov a baníkov radšej hrajkali a zabávkali so stavbou a rozložením mesta je jasné, že najmocnejšou a najpompéznejšou budovou, ktorú bolo možné postaviť (ok, okrem Wonderu, ktorého staviteľmi som vždy statočne opovrhoval), je hrad s patričným opevnením.
Inak tomu nebolo ani v stredovekých Uhroch a od 12.-13. storočia vyrástlo na našom území nespočetné množstvo hradov, hrádkov a zámkov. Funkcie sa rôznili, od obrannej, útočnej či symbolickej. A zatiaľ čo Krištof Columbus (+ jeho rodičia, starí rodičia a zrejme ani prastarí rodičia) nebol ani len v plánoch, chrabrí slovenskí junáci už bránili svoju vlasť pred škaredými Tatármi. Táto investícia sa ukázala ako geniálny ťah, nakoľko do budúcna bolo treba odolávať ešte škaredším Osmanom a rôznym druhom inside-jobov. A to nehovorím o úplne najpľuhavejšom a najnebezpečnejšom napriateľovi - magnetko-bažiaci prepotení uhundraní bordelrobiaci turisti, ktorí sa na našom území zjavili približne o 700 rokov neskôr. Tí naši predkovia nemali v hlave len piliny...
A hoc s počtom hradov zaostávame za mnohými inými krajinami (väčšia rozloha – viac hradov, d’uh), stále dokážeme na našom území nájsť dostatok zaujímavých neznámych a neprebádanych (zväčša už len) zrúcanín, o ktorých vedia len domáci a pár zarytých kastelfandov.
Ostrý Kameň
Presnú hodinku autom podľa Google Maps trvá cesta z Bratislavy do obce Buková v Trnavskom okrese, nad ktorou sa týči zrúcanina Ostrého Kameňa. Históriou vás veľmi zaťažovať nebudem, poviem len, že vznikol niekedy v 13. storočí a strážil cestu pretínajúcu Malé Karpaty. Absencia fantázie pri vymýšľaní názvu je vyvážená peknými výhľadmi na okolitú prírodu a vodnú nádrž. Pri dobrom počasí z neho údajne vidno ďalšie tri okolité hrady – Plavecký, Branč, Korlátka, čo je ale bullshit, keďže som pri jasnej oblohe nevidel nič a potvrdili mi to aj náhodní domáci spolubádatelia, ktorí dobre vedia, že všetky tri hrady sú ukryté až kdesi za kopcami. Dá sa sem dostať krátkym, ale pomerne ostrým stúpaním z Bukovej, ale rozhodne odporúčam dlhšiu a zaujímavejšiu trasu zo Smolenického zámku, kde sa počas cesty môžete vyštverať aj na najvyšší vrch CHKO Malé Karpaty – Záruby (768 m, nič moc, ale lepšie ako sedieť doma a pozerať dáke chujoviny v TV). Ak si zvolíte druhú možnosť, treba si dať pozor pri plánovaní cesty naspäť – železničná stanica v Bukovej (čo vám istotne vyhodí CéPé) je od „centra“ vzdialená asi tak 6 km, pri kameňolome, preto sa radšej spoliehame na autobusy, ktorých však tadeto chodí pramálo. No a čo by to bol za hrad bez poriadnej povesti, tak nech sa páči:
"V chatrči pod Ostrým Kameňom žila baba jazyčnica. Najradšej pomáhala tým, čo nič nerobia a chorľavela od závisti. Každý sa jej bál ako ohňa. Jedného dňa, preklínajúc svet, šla do hory zbierať raždie. Pre samé zlorečenia poblúdila. Kdesi-čosi dostala sa do podzemnej izby hradu, preplnenej klenotmi. Harpya zíza na poklad ani koza na kapustu. Hneď chamtivo naberá jagavú moc. Nevidí, nepočuje, ustavične sa jej máli. Po treťom hrmení sklepenia s veľkým rachotom sa zrútilo a odvtedy planú ženu ani drahocennosti nikto nezočil."
Má čo chcela, harpya jedna!
Pajštún
Ostaneme v Malých Karpatoch. Podľa môjho názoru by mal Pajštúnsky hrad patriť medzi vychytené destinácie našich hlavnomešťanov, opak je však pravdou, a mnoho z nich cez víkend uprednostňuje ócéčka, encéčka, kácéčka a escéčka a o nejakom Pajštúne v živote nepočuli. True story. Veď do Bratislavy chodíme za robotou a nie za turistikou. A pritom ani nemusíme opustiť kraj, stačí si odskočiť do neďalekej Stupavy, zabočiť doprava na Borinku a trochu si vyšľapať na túto peknú zrúcaninu. Nuž, nevadí, aspoň to tam nie je preľudnené, aj keď v krajšie dni tam stretnete určite viac turistov, než na Ostrom kameni. Najmä horolezcov, keďže skalné bralo, na ktorom je Pajštún postavený, je pomerne vysoké a strmé. Podobné ako náš prvý hrad, aj Pajštún plnil obrannú funkciu a strážil malokarpatský prechod, čím nahradil neďaleký Dračí hrádok, po ktorom ostalo už len pár šutrov, hoci jeho stavitelia boli určite marketingoví prodigies a vymysleli mu atraktívny názov, ktorý zdvihne nejedno obočie aj v 21. storočí. Z hradu je slušný výhľad na Borinku, Marianku, Stupavu a marí sa mi, že aj na Mauacky. Je tu aj niekoľko ohnísk a ak sa nebojíte duchov, určite sa tu dá aj na tajnáša bivakovať. Okrem Borinky sa sem dá dostať úplne zovšadiaľ, zo Železnej, Rače, Svätého Jura či Limbachu, samozrejme sú to však o čosi dlhšie, ale nenáročné trasy. Čo takto najbližšie DM stretko na Pajštúne, hm?
Šomoška
Pod týmto ňu-ňu útulným názvom sa naozaj skrýva ňu-ňu útulný malebný hradik na hraniciach s Maďarskom, pri známom prechode Šiatorská Bukovinka. Ak sa sem rozhodnete vybrať, môžete vašou troškou prispieť jednému kelniarovi tým, že sa ubytujete v jeho penzióne. Potrebné to asi však nebude, keďže trasu parkovisko-hrad-parkovisko s patričným kochaním sa zvládnete bez problémov za dve hodinky. Cestou nahor natrafíte aj na zaujímavý úkaz Kamenný vodopád, vzniknutý zo stuhnutej lávy. No vlhký sen všetkých geológov. Samotný hrad sa síce nachádza na slovenskom území, treba si však pripraviť dostatočnú dávku trpezlivosti a precvičiť si jazyk „ruky-nohy“, lebo vysvetliť miestnemu pokladníkovi „2 vstupy, 2 magnetky“ dokáže byť poriadna výzva. Čoby kameňom dohodil, sa na maďarskej strane čnie hrad Šalgó a ak trošku prižmúrite a otočíte sa na sever, nepatrne vidno aj známejší Fiľakovský hrad. Šomoška je síce ruina, ale má zachovalú funky vežičku, pri ktorej si môžete urobiť štýlovú selfíčku a čakať na hordy páčikov. Rozhodne odporúčam navštíviť.
Pustý Hrad
Zvolen patrí medzi najrozvinutejšie nekrajské mestá a okrem sakramentsky chutných (nezabúdame, subjektívnosť!) jogurtov sa môže popýšiť až dvoma hradmi vo svojom katastri. Ten známejší (niekedy vedený ako hrad, niekedy ako zámok) je neprehliadnuteľný a môžeme ho uzrieť bežným prechodom mesta či už na aute alebo na vlaku. Na druhej strane, Pustý hrad, hoc nie je zrovna skrytý, je možné vidieť až po zdvihnutí zraku o čosi vyššie, konkrétne na kopec juhovýchodne od centra. Dostaneme sa naň ostrým stúpaním spoza zimného štadióna a pri vyfučaní sa môžeme zastaviť pri jednej z mnohých tabúľ náučného chodníka, ktorý naň vedie. Samotný hradný komplex má dve časti – Dolný a Horný hrad, a s 7,6 hektármi patrí medzi najväčšie na svete. Pustý hrad je síce skoro 500 rokov opustený a spustnutý, ale miestna mlaď na ňom usporadúva mnohé kultúrne akcie a celkom to na ňom, aj vďaka všadeprítomným ohniskám, žije. So zháňaním dreva je to ale už trochu horšie, preto odporúčam si nejaké pahýle nazbierať už cestou nahor, prípadne šľohnúť v bufete, ktorý je otvorený len cez víkendy. Škoda, bol som tam cez týždeň a obišiel som tým pádom bez suveníru.
Šariš
Hojne posiate hradmi je Slovensko aj ta na vychodze. Okrem vlajkonošov Spiš a Krásna Hôrka ich tu dokážeme nájsť, najmä v Šariši, hneď niekoľko. Pre domácich dobre známy, ale pre obyvateľov stredného a západného sveta zatajený – to je hrad Šariš. Veží sa nad Veľkým Šarišom a dáva pozor na správny pomer moč-chmeľ v jednom nemenovanom pivovare. Svižným tempom sa dá naň vybehnúť za chvíľu, odmenou sú potom výhľady do šírych diaľav východného Slovenska. Podobný Pustému Hradu je nie len svojim rozsiahlym hradiskom, ale aj iniciatívnymi dobrovoľníkmi, ktorí tu organizujú všelijaké akcie, ako napríklad Kočíkové preteky či dobývanie hradu. Na chvíľkové odskočenie si z Mordoru ako stvorený!
