Pre tú srandu, čo vám napadne ako prvé, keď počujete NÓRSKO? Keďže som odmalička čudák a fanatik do vlajok (mnohým z vás určite napadlo slovko Vexilológia, thanks Sheldon), predstavím si okamžite bielo-modrý pás pretínajúci červené pole, takú kvázi inverznú Islandskú vlajku. Ale ani za boha si neviem zapamätať, či sú to biele pásy s modrým lemom alebo naopak. A človek si myslí, že má fotografickú pamäť, no zrazu zistí, že ani nevie, akej farby sú litery Gúgľa. Schválne, skúste ich doplniť.
Vám možno napadli fjordy a príroda a ... to je asi tak všetko. Možno Ole Einar Bjoerndalen. Možno tento správaca plaveckej školy. Alebo možno tento týpek uväznený v ženskom tele. Možno niektorá satanistická blackmetalová skupina, ktorá zapaľuje kostoly a vraždí členov iných satanistických blackmetalových skupín. A možno vynálezca Amundsen vodky, Roald Amundsen. V každom prípade, čo každý vie, je fakt, že v Nórsku funguje všetko presne tak, ako má a to je fajn. Fajná nuda. Čo si to napísal, ty ozembuch? Veď Nórsko je snom každého Slováka! Miesto, kde sa môžete aj po vykonávaní tej najpotupnejšej práce topiť v peniazoch. Miesto, kde vlastne žiadna práca nie je vnímaná ako potupná (lebo každá práca, samozrejme okrem štátnej správy, viac-či-menej šľachtí dušu). Miesto, kde aj lokálni farmári, na Slovensku vnímaní ako pospolitý ľud a zároveň hneď aj ficovoliči, nemajú v hlave úplne nasraté a trebárs aj tú angličtinu ovládajú len tak by the way, lebo sa to patrí a môže sa to zísť. Miesto, nad ktorého árijským genofondom onanoval už aj Hitler. Miesto, kde musí byť vlhkým snom žiť!
Všetci nordikfilovia, nezačnite, prosím, na mňa hneď tasiť niektorú zo širokej škály obskúrnych severských bodných zbraní. Alebo kladív. Alebo lukov. Kuuuurva, tí vikingova sa ale vedeli mlátiť! Ale späť k téme. Nórsko je nádherná krajina, to nepopieram. Toľko vodopádov, čo som tam počas môjho besnenia videl, snáď neni v celej EÚ dokopy. O kráse fjordov, Preikestolenu či Trolltungy sú popísané stovky cestopisných blogov a všetko čo v nich nájdete vám môžem len a len potvrdiť. Sú to dychvyrážajúce výhľady, ktoré vám nezhnusia ani stovky turistov (medzi nimi aj 4 skupiny Slovákov, ktoré okolo nás prešli akurát keď sme boli vo fáze hromženia na tunajšie kopce a tým pádom nemali problém nás identifikovať). Môj sen, a to postaviť sa na legendárny zaseknutý šuter Kjeragbolten, sa mi síce zrealizovať nepodarilo, no aspoň mám dôvod sa tam jedného dňa vrátiť.
A tu nastáva problém. Nórsko je pre bežného Slováka až príliš dokonalé a usporiadané a aby toho nebolo málo, majú ešte aj ropu. Vlastne, tá ropa, spolu s rybolovom, nesie najväčšiu zodpovednosť za tento blahobyt. A teraz si predstavte, že ste Jano z Rimavskej Seči, ktorý drie kdesi v technických službách za minimálku, má šerednú sexuálne neaktívnu (chvalabohu?) manželku a tri deti, ktorých súčet IQ len tesne prevyšuje trojciferné číslo. Vaši susedia sú poväčšine asociáli, cigáni alebo feťáci a najsilnejším intelektuálnym momentom je pokec so starou Bartošovou zo sedmičky o tom, ktorú devu by si mal farmár Števko vybrať za nastávajúcu. Máte dve možnosti – slučka alebo nekončiace pičovanie. Drvivá väčšina ľudí si vyberá tú druhú možnosť, hoci neoplývajú takou verbálnou ekvilibristikou ako Kráľ Šumavy Ladislav M.
A teraz si predstavte, že dostanete ponuku ísť drieť na ropnú plošinu do Nórska. Priletíte do Stavangeru o čosi skôr, aby ste sa aklimatizovali. Zrazu zistíte, že všade je čisto, všetci sú ochotní, milí, usmievaví, na okolitú prírodu sa neviete vynadívať. Vychutnávate si to. Deň, dva dni, tri dni. A zrazu, ako správny Slovák, dostanete chuť si na niečo zapičovať. Cha, imigranti! Čo tu chcú tie hnedé papule??! Späť s vami do púšte, vy kokoti! Ale...ale...vlastne oni sú...celkom normálni a civilizovaní! Aj pozdravia, pomôžu, aj pracujú. Hm. Tak čo teraz? Tak neviem. Hm, tak draho tu je, piči! Ale vlastne, keď mi príde prvá výplata, tak si z nej aj tak tišícku odložím. No dobre teda...tak čo teraz??? Kurva, tu je nudaaaa!
Asi chápete kam tým mierim, samozrejme treba to brať so značnou rezervou. Opisujem len pocity, ktoré ma prepadli v jeden konkrétny moment. A to keď sme raz vošli autom do tunela. A tam bol kruháč! Normálne. V tuneli. Wau. Tak sme odbočili doľava a vyšli sme kam? Na asi dvojkilometrový most. A z neho kam? Do tunela. Kde bolo čo? Ďalší kruháč! A hoci bol tento výjav pre mňa nevídaný, neslýchaný, tunely sú v Nórsku kvôli členitému terénu celkom bežné, menšie či väčšie, narátali sme na ceste zo Stavangeru do Bergenu, čo je asi ako z Nitry do Michaloviec, vyše 100. Na Slovensku máme tých tunelov podľa wiki až hin 6.
Slovák je tvor ušomraný a v Nórsku sa cíti tak trochu ako keď vytiahnete ošípanú z vlastných sračiek, okúpete, odčervíte, vyfénujete, namaľujete, navoniate a pošlete ju na výstavu Miss Piggy 2015. Chvíľku bude z toho ohromená, ale časom jej pocit bezprostredného kontaktu s vlastnými exkrementmi bude chýbať.
Nórsko vidieť určite treba. Funguje tam všetko, čo u nás nie, čo ale platí aj vice versa. O chladných medziľudských vzťahoch a ich otrlých rodinných väzbách sa toho v médiách už popísalo viac než dosť. Stále však platí, že Nóri patria medzi tie šťastnejšie národy, ktorým bola pridelená ropa, úžasná príroda a čo je najdôležitejšie, nie až tak jebnutý manažment. Excluding Vidkun Quisling. Závidí im to celý svet, preto vôbec nie je na škodu si trošku zahromžiť. Len smelo, go for it!
