Máme leto, tak si dáme trošku od lazov pauzičku a pustíme sa do športového okienka. Aj keď malý predkrm dám - takto to vyzerá, keď majstri privážajú nové včelstvá:
BaníkPýčo: „To je Lojzova chyba, zle to zapevnil.“
Lojzo: „To je Baníkova chyba, jazdí ako kokot.“
Nakoniec sa zhodli, že to je vlastne moja chyba, lebo veď ja som chcel, aby tie včely doviezli.
No nič, k téme splavy. Ja som na vode prakticky vyrastal, brázdil som vody Váhu v rýchlostnom kajaku. Mimochodom, možno tomu neuveríte, ale vtedy s nami jazdil aj tento kokotko:
A ešte predtým, než som začal s kanoistikou, som sa plácal v plaveckej prípravke s touto tu:
Samé slávne osobnosti, len zo mňa ništ. Možno keby som sa na to nebou bývau vyjebau, aj zo mňa by niečo bolo. Ale vlastne piču, slabý som bol ako čaj.
Dnes už v pokročilejšom veku jazdíme na vodu iba turisticky, tak sa poďme pozrieť, čo to obnáša.
Posádka
Posádka lode sa skladá z háčika a zadáka, prípadnej tretej osobe sediacej v strede hovoríme porcelánek (lebo robí piču, iba sa preváža). Zadák je vládcom lode, o tomto sa nediskutuje. Háčik drží hubu a „píchá“, t.j. pádluje. Typický český pokrik na háčika „Drž hubu a píchej!“ prekladáme do Slovenčiny ako „Nepičuj a pádluj!“
Háčik je osoba bez akýchkoľvek práv, nepindá, neodvráva, vylieva vodu z lode, môže za všetko zlé (napr. dážď, protivietor), stará sa o pitný režim zadáka atp. Pri prevrátení lode zachraňuje háčik v tomto poradí: 1) zadáka, 2) loď 3) pádla 4) ostatné veci 5) samého seba. V prípade preťaženia lode pláva háčik za ňou. Jediný problém je, keď ide na vodu 10 ľudí, tak deviati z nich sa cítia ako zadáci.
Pozdrav
Na vode si tykáme a zdravíme sa pozdravom Ahoj! Ahoy je starý anglický námornícky pozdrav, jak sa z toho v Čechách a na Slovensku stal národný pozdrav, nevie ani kokot, ale jednou z teórií je táto:
When Czech sailors' shore leave ended at the industrial harbors of Vltava and Labe, as a way of saying goodbye, Czech prostitutes from bars in the harbor warned their customers of their occupational disease syphilis with the wordplay "A hoj! Kdo nehojil, tomu upad!" ‘Hoj’ is an imperative of the verb ‘hojit’ - to heal, cure - so in English it means literally "Cure it, as whoever does not cure it, he will have his member fallen off."
Fakt si to nevymýšľam, píšu to tu. Mne to príde celkom uveriteľné.
No nič, pozdrav na vode prebieha takto – ak sa loď stretne s inou loďou, ktorú z akéhokoľvek dôvodu (strata pamäti, dvojka v krvi a pod.) nespoznáva, zoznámi sa frázou: „Ahoj, loď, odkiaľ ideš, kam ideš, my idem z ... do ..., máš rum?“ Moji priatelia Baníkovci – „boneničaspyčo“ – skracujú tento pozdrav na „Ahoj, máš rum?“, poprípade len „Rum?“
Typický priebeh akcie
Splav začína tým, že si u domáceho dáme pivo, lebo však kým pôjde vlak, máme ešte čas. Domáci sa príhodne volá Dunaj, je to východniar jak repa a do južných Čiech ho zaviala vojenčina. Vieme, ako to býva, na vojne mu bolo smutno, prichýlila ho nejaká miestna, ťuťuli muťuli a už to nerozchodil. Vynahradzuje si to aspoň tým, že pre Slovákov má vždy kdesi schovanú fľašu borovičky. No nič, dáme si aj druhé pivo, lebo šak čááásu dosť. Nasleduje zrýchlený presun na stanicu, kde zistíme, že miestny rýchlovlak má 15 minút meškanie, tak sa otvorí fľaša rumu. Potom dve zastávky vlakom, a keďže pri vystupovaní je už fľaša rumu dopitá, nasleduje pivo u paní Brabcové.
Takto pripravení sa konečne dostávame k vode. Tu je možnosť vidieť niekoľko tzv. „brehulákov“, čo je gymnastický prvok, kedy sa buď priamo z brehu, alebo počas nastupovania do lode, ladne premetom vpred zjebete do vody.
Tu chcem podotknúť, že je výborný nápad zobrať si do lode fľašu rumu. Nie až taký dobrý nápad je tú fľašu nepriviazať. Už úplne na piču nápad je cvaknúť sa rovno po sto metroch na prvom jeze. Keďže blbý háčik zachraňuje seba namiesto rumu, fľaška si to veselo pláva dole prúdom. Nevadí, niekto ju vyloví, aspoň sme mu spravili radosť.
Teraz teda už naozaj začíname splavovať. Máme naplánovanú trasu povedzme na slabšie dve hodinky. Ideme ju ale štyri, pretože háčik je roztrasený ako huspenina a 9- (slovom deväť) krát sa cvakneme (true story). Po siedmom raze vymieňame zadákov, ale nepomôže. Nepomáha úplne ani to, že háčik je mierne indisponovaný a má problém vyliezť z vody na breh. Myslíme si, že sme beznádejne poslední, ale po ceste nachádzame na brehu spať niektorých členov družstva, takže do cieľa dorazíme v pohodičke uprostred pelotónu.
Po večeroch hráme na gitare a spievame. Teda spievame, niekomu to možno skôr pripomína vytie na mesiac. Na českých bratov s ich trampskými pesničkami nemáme, ale keďže tá slovenčina je taká ľúbezná, občas sa nám podarí preraziť perlou typu „Keď som išiel cez Chrenovú, ..., hej Žigo, na p... ti dám...!“
Dávame si pritom pozor na toto. Je to v Čechách na splavoch tradičná vec, ak ste s českými bratmi, určite to niekomu z nich napadne objednať. Aby ste neurazili, tak jednu a dosť, lebo je to humus ako hovädo, lepí to a bolí z toho hlava.
Okolo druhej nás to už začína ťahať do stanu, ale nastáva problém, že ho nevieme nájsť. Cez deň, keď sme ho stavali, sa nám všetko zdalo úplne jasné, takto pod rúškom noci to už také jasné nie je. Tak vlezieme do toho, čo sa nám zdá, že by mohol byť náš a sladko zaspíme, pričom sa túlime k plyšovému zvieratku, čo sme si z domu zobrali od detí, aby sme sa v noci nebáli. O pol hodinu nás budí nejaký chuj:
„Vole, co tady děláš?“
„Spím, pýčo.“
„Ale to je můj stan!“
„Není.“
„Je!“
[opakujeme niekoľkokrát]
„Dyť si lehni, místa dost.“
„Máš recht.“
Už by to aj bolo celé vyriešené, len bohužiaľ prichádza tretia, úplne neznáma osoba ženského pohlavia:
„Vy hovada, vypadněte z mého stanu!“
Tak teda vypadneme a hľadanie opakujeme. Keď sa nezdarí, tak sa vyspíme kdesi pred stanom, aj tak je vonku teplo.
Hore uvedené opakujeme 2- až 3-krát, v nedeľu dospíme, vytriezvieme a ideme vysmiati domov. Sme síce trošku dokrkvaní, ale pred najlepšími manželkami hrdo predstierame, že sme celý splav tvrdo makali a iba večer sme si dali jedno-dve pivká. Najlepšia východniarka, vidiac iskričky v našich očiach, chápavo prikyvuje, lebo však každý chlap má v sebe malého chlapčeka, tak mu tieto zábavky treba dopriať.
Vybrané kategórie ľudí, čo stretneme na vode
1. Homo Kokotus
Áno, ako všade, aj tu a bohužiaľ, čím ďalej, tým viac. Voľakedy sa na vodu nedostali, pretože sa chodilo s laminátkami, kde to človek musel vedieť, t.j. sa to najprv naučiť na pokojnej vode a až potom išiel na splav. V opačnom prípade to skončilo deravou loďou a to nebolo pre každého. Z nástupom gumených lodí, ktoré sú nerozbitné, sa otvorili stavidlá pre tisíce kokotov rôzneho druhu.
Najviac sa vyskytujú na Vltave. Toto je jedna z najkrajších riek (obteká napr. Český Krumlov), a asi práve preto sa zo splavov Vltavy stala komercia najhoršieho druhu. Treba im to uznať, majú to prepracované, loď, bagáž, ľudí prevážajú od hocikiaľ hocikam, majú dokonca plávajúce drive-in bary na vode. Dôsledkom je, že na vode sú v jednom momente doslova tisícky lodí, takže z tichého vychutnávania si rumíku prírody okolo nie je nič a kokotomer dosahuje 9 bodov z 10-bodovej stupnice.
Existuje niekoľko podkategórií:
1.1. H.K. Nadrbanis – to je ten typ, ktorý sa doma v Praze dozvedel, že „ta Vltava to ti je pařba, vole“, tak si to prišiel vyskúšať. Vyznačuje sa tým, že loď ovládať nevie, ale nadrbe sa počas prvej polhodiny na vode a potom zvyčajne zaspí. Máme na to výraz: „řeka ho splaví“. V tomto bode je už väčšinou neškodný a aspoň je ticho, len občas zapchá úzke miesta, napr. pred šlajzňami.
1.2. H.K. Macho – podobne ako kategória 1.1. (vyskytujú sa aj v kombinácii), len tento má ešte aj pocit majstra sveta (väčšinou už je na vode druhýkrát), takže všetkým naokolo radí, ako na to. Neexistuje preňho jez, ktorý by nedal, pokojne sa pustí do zábaláku alebo dokonca do valca.
Len na vysvetlenie, zábalák je také miesto pod jezom, kde sa tvorí vlna, ktorá sa prelieva akoby späť a valec je normálne spätne rotujúci valec vody pod jezom, keď je vysoký stav vody. Oba sa jazdia na plný kotol, t.j. synchrónne zaberajú aj háčik aj zadák, aby ho prerazili. Valec jazdia iba profíci, lebo pri cvaknutí sa hrozí celkom reálne smrť, keďže sa z neho často nedá vyplávať a ani sa nedá urobiť záchranná akcia z brehu. Väčšina dnešných vodákov jazdí jezy štýlom zavriem oči, pustím pádlo, chytím sa lode, jačím na plné gule a dúfam, že to prežijem, ale aspoň majú pud sebazáchovy a idú sa na to predtým pozrieť a nebezpečné miesta prenesú. Máčo je na to príliš veľký frajer, takže do toho plný testosterónu vojde – keď ale zbadá ten zábalák, tak urobí to isté, čo všetci (zavrieť oči, ..., začať vrieskať), čo je presne opačne, ako to má byť – tu by práve mal naplno zabrať. Keď to prežije, tak zas začne vyvreskovať, aké to bolo kúúúl.
No, každý rok sa zopár z nich utopí, len bohužiaľ asi nie dosť, aby to ostatných odradilo.
1.3. H.K. Familiaris (rodinka s deťmi na rafte)
Zvyčajne rodinka 2+2 na rafte pre šiestich. Raft pre štyroch sa pani manželke nezdal asi dostatočne stabilný. Deti predškolského veku, najlepšie jedno z nich ešte miminko.
Ako ja som rodinný typ, ale čťjb? Raft sám neukormidluješ a tvoj päťročný synáčik ti v jeze nezaberie. Nabehneš na volej (od slova olej, časť rieky, kde to netečie, treba pádlovať) a tú ťažkú sviňu treba odpádlovať. Si na to sám, decká to prestalo baviť, manželka nevládze. Uzavretý priestor, „kdy tam už budem?“, manželke treba cikať, deti sú hladné, Matýska treba prebaliť, zasekneš sa v šlajzni. Pičung zľava, pičung sprava, tichá domácnosť. Pre mňa jediným logickým vysvetlením je, že si buď masochista alebo si kokot, iná možnosť neexistuje.
1.4. H.K. Podpapučalis (s rozmaznanými manželkami, príp. rozmaznanými deťmi)
„Hele Karle, ale já si nemyslela, že zítra ještě pudem na vodu, to snad nemůžeš myslet vážně!“ No a čo si si asi do piči myslela, že jeden deň sa počlnkujeme a druhý pôjdeme do aquaparku?
„Hele, ale já už nemám věci na převlečení. Všecko mám mokrý.“ Ehm, kde to sme? Žeby na vode?
You get the point. Toto je inak jediná skupina, kde na lodi nie je vodcom zadák, ale háčik (manželka), čo vzbudzuje primerané opovrhnutie, príp. ľútosť nad tým chlapom. Napr. takúto situáciu som zažil:
Kamarát Baníkovec volá na úplne cudziu loď so zmiešanou posádkou: „Pýčo, co to vezeš, to bude ňáká ségra, nepučíš?“ (rôzne pokukovanie a pokrikovanie po samičkách na vode je primerané, dovolím si prejudikovať, že aj v súlade s heterocertifikátom, mokré tričká atď. jú nou vot aj mín.)
Chlap odpovedá (s nádejou): „Prodám za pětset.“
Ženská (nasrato): „Za pětset? to je ňák málo, aspoň za tisíc, né?“
Chlap (rezignovane): „Drž hubu, kazíš mi kšeft!“
Poučenie je, že pokiaľ nechcete byť za chuja a chcete si vodu užiť, resp. pokiaľ nemáte samičku ako ja, že jej nevadí trochu nepohodlia, tak ju na vodu neberte.
2. Školský výlet
V Čechách celkom klasika namiesto lyžiarskeho. Asi nemusím moc predstavovať, ogaři potajme vyštopú pollitrovku Božkova, děvuchy zas litrovku čuča, po večierke sa vykrádajú zo stanov, prvé lásky, hudba z pásky mobilov a prázdno po vreckách (čo to trepem za pičoviny). Ak majú triedneho normálneho chlapa, rieši sa to prepleskom na mieste, ak majú „úču“, tak je počuť vreskot na celý tábor, jak im naparí dvojky (čo dvojky, trojky rovno) zo správania - veľmi výchovné, toto je presne to, čo na tie dnešné deti platí. Dobre sa na tie samičky nich pozerá, človek si pripomenie vlastnú mladosť.
Na súdružky „úče“ inak pozor, minule si k nám jedna prisadla s gitarou, že či si s nami môže zahrať. No však hej, čoby nie, šicko bulo na poriadke, kým sme hrali pesničky schválené ústredným výborom KSČ, len keď sme zadreli „Pojebali kone voz, pojebalííí konééé vóóóz...“, tak sme už dvojky zo správania dostali aj my.
3. Starí harcovníci
Poznávacie znamenie: zamračení bradatí chlapi bez báb, otrieskaná drevená alebo laminátová loď, drevené pádlo, idú na ťažko (i.e. bagáž si nenechávajú prepravovať autami po brehu, ale vezú ju so sebou).
Vymierajúci druh. Dnes už jazdia väčšinou skoro na jar alebo neskôr na jeseň, aby sa vyhli hore uvedeným kategóriám. Je to škoda, lebo toto je práve to železné jadro, ktoré vode dáva jej ducha.
Morál
Choďte vyskúšať. Ak máte normálnu babu, ktorej nevadí, že súdruhovia pri výstavbe kempov naplánovali jeden záchod na asi tisíc ľudí, tak pokojne zoberte aj ju, aspoň zistíte, za čo stojí. Na vode sa trošku pije (teda trošku dosť), ale zvládnuť sa to dá, človek tým pádlovaním a cvakaním sa do vody pretriezvie na prijateľnú hladinku. A zvykne sa vytvoriť dlhoročná parta normálnych ľudí, takže je zábava a je na čo spomínať.
