Ak čakáte po tomto nadpise hlboký sexuálny zážitok, rovno dajte return alebo sa vráťte na poslednú pornostránku, ktorú ste navštívili. Tento článok nebude mať so sexom nič spoločné, s pohlavím áno, mužským a ženským. Iné nie je. Aspoň si to myslím. Ale môžem sa mýliť, poďme teda ďalej.
Keby existovala ideálna žena, musela by byť chlap. Aspoň tak sa hovorí. A ak má byť žena chlapom, je nevyhnutné, aby bola vychovaná chlapmi. Žiadna princeznička, ružové šaty, sponky a iné chujovinky. Pekne tvrdá výchova od narodenia. No hej, ale keď chcete urobiť takýto pokus, potrebujete v prvom rade chlapov a v druhom rade ochotnú ženskú. Dospelá žena s tým asi nebude súhlasiť a tak potrebujete ženu – decko. V našej rodine boli všetky atribúty splnené a tak vám dnes môžem priblížiť tento experiment.
Mám troch bratov. Takže si asi viete predstaviť našu domácnosť v časoch, keď sme boli ešte decká. Všade pohádzané veci, rozkopané tenisky a kopačky, ponožky váľajúce sa kade-tade a neskôr všadeprítomný smrad spotených pubertiakov. Nám sa žilo celkom dobre, dni sa míňali a my sme sa zaoberali hlavne školou (ako sa z nej čo najviac uliať a kde nabrať ospravedlnenky), športom a neskôr aj frajerkami. Sem-tam sme sa pobili a raz za čas sa vyskytla rozbitá hlava a zlomená ruka.
Túto našu idylku narušil oznam rodičov, že nám pribudne piaty do partie. Okamžite sa strhla hádka, kto dostane do izby toho malého fagana. Foter zreval „držte už huby konečne!“ a mama k tomu dodala, že pevne verí v narodenie dievčaťa.
Na to sme ani nepomysleli. Akosi sme automaticky brali, že to bude chalan. O pár mesiacov sa ale narodilo dievča. Kurva! Baba! Čo teraz? No nič sa nedá robiť, vychovávať vieme len chalanov, bude teda vychovaná ako chalan. A tak sa aj stalo.
Dievča v našej rodine bola rarita. Všade naokolo boli len chalani. Ešte aj vo vzdialenej rodine boli len samí bratranci. Keď už dieťa podrástlo a začalo nás ako tak vnímať, začali sme ho formovať. V prvom rade sme zaviedli systém praktického oblečenia bez sukní. Bežný odev boli nohavice alebo tepláky. To už by ako vyzeralo, keby stála v bránke v sukni? A ako by liezla v sukni na strom? A keďže u nás bola tradícia, že sa dedilo všetko po starších, dievča alebo chalan, nosilo sa to, čo bolo ešte použiteľné. A to bolo len chalanské. Mama mala síce chvíľku protesty a chcela riešiť sestru po svojom, ale keď začala chodiť do práce, vzdala to. Nemala na to čas a tak to ostalo na nás.
Bicykel sme mali len chalanský, keďže boli v dome samí chalani, samozrejme s tyčou. Prvé pokusy našej ségry skončili narazenou šuškou. Bol z toho veľký rev, ale keď sa chcela bicyklovať, musela si na tú skurvenú tyč zvyknúť. Zvykla si. Často bola na bicykli vykrútená ako šrób z matice, ale išla. Modriny a rozbité kolená sa neriešili.
Čo ešte? Naučili sme ju hrať šach. Mala sedem rokov, ale zvládla aj to. Musela, inak by nemala šancu dostať sa k odmene, v tomto prípade k sladkostiam. Práve mi napadlo, nepoužívali sme my náhodou rovnaké metódy ako pri výcviku psa? Ale, nie, to je blbosť.
Keď sme jej v paprčiach videli dievčenský román, rituálne sme ho spálili na dvore. Okamžite nafasovala Mayovky a detektívky. Aby sme si boli istí, že to čítala, musela nám vždy povedať obsah. Neskôr sme ju zneužívali ako mobilný čitateľský denník. Ona prečítala a povedala obsah a my sme vyzerali veľmi sčítane. Za odmenu s nami mohla pozerať Smrtonosné pasce a ďalšie filmy, kde hral Bruce Willis.
Veľa chalanov znamená aj veľa frajeriek v dome. Kým sme mali po jednej babe, to sa ešte dalo, ale keď sa to začalo zahusťovať, prestávala sa v tom orientovať. Zvlášť, keď baby mali taký sprostý zvyk vláčiť decku hračky a iné veci. Vždy sme čakali, že sa prekecne alebo aspoň pomýli v mene. Ale bol to výsledok našej výchovy, takže mlčala ako hrob. Raz sa dokonca stalo, že v priebehu týždňa dostala dve rovnaké hračky od dvoch frajeriek toho istého brata. Tvárila sa čudne, ale nakoniec slušne poďakovala a nekomentovala to.
Keď bola staršia, naučili sme ju jazdiť na motorke a aj prvé jazdy autom absolvovala s nami, takže keď si išla robiť vodičák, inštruktora poslala do riti s tým, že nech sa stará o seba a láskavo jej neradí, ako má cúvať. Odvtedy jazdí ako blázon, ale vždy ju radi zneužijeme, keď potrebujeme odvoz.
Keď prišiel vek frajerov, samozrejme sme chceli mať prehľad. Ale žiadneho sme jej nezakázali, len odporučili vhodnejších. Tí nevhodní to aj sami pochopili, nebolo potrebné dlhé vysvetľovanie.
A tak sme stvorili mačkopsa. Zvládne takmer všetko, čo aj bežný chlap, nesťažuje sa, nerobí scény, nepokazí žiadnu srandu, má rada šport a autá. Ale nerobí bežné ženské veci, nechodí ku kaderníčke, na kozmetiku a najradšej nosí rifle, tričko a tenisky. Ženský časopis som u nej ešte nevidel a namiesto kabelky nosí batoh. Vidieť ju v sukni je zázrak. Nechodí s babami na kávu a viac si rozumie s chlapmi. A tak váham. Nebolo by pre ňu lepšie, keby bola obyčajná žena? Neprehnali sme to trochu? Jej frajeri sa zatiaľ nesťažovali, ale zrejme žiť so ženou, ktorá vás vlastne ani nepotrebuje tiež nie je jednoduché. Takže nabudúce s výchovou žien budem narábať veľmi opatrne a na výchovné experimenty si radšej kúpim psa. Ale štyri na jedného by tiež mohlo byť celkom zaujímavé.
