Každá diskusia nesie so sebou niektoré riziká. Mnohým sa určite stalo, že prišli z pracovnej porady a odniesli si so sebou pocit, že: a) šéf má doma tichú domácnosť a niekde stratil Wilsona b) uniesli vás mimozemšťania a hovorili tam inou rečou (pre tých, čo sú nútení vykonávať rozkazy: šéf prišiel s takou pičovinou, že vám ostáva rozum stáť).

 

A. Skupinové myslenie

Je to myslenie v súdržných skupinách – skupina súhlasí s riešeniami, ktoré nie sú podporené dôkazmi, prípadne priamo ignoruje alternatívne riešenia. Ak sa v skupine vyskytne jednotlivec, ktorý poukáže na chybu, je ignorovaný, prípadne napadnutý. V každom type organizácie je riziko vzniknutia groupthinku, napríklad v NASA po meteorickom pristátí* raketoplánu Challenger identifikovali problém v skostnatenom vedení, ktoré malo pocit neohroziteľnosti za svoje názory a rozhodnutia, pričom poukazovanie na riziká ignorovali (podobnosť s diskusiou pod internetovými článkami nie je náhodná:)

*(chcel som porušiť pravidlo o rytmickom krátení a zdvihnúť tlak grammarnazi)

Symptómy:

1. ilúzia nezraniteľnosti podporuje optimizmus skupiny vo vlastné rozhodnutie a v súvislosti s tým neúmerne zvyšuje riziko nesprávneho rozhodnutia (príklad viď. NASA)

2. absolútna viera v právo skupiny spôsobí, že členovia ignorujú konzekvencie svojich činov

3. ad hoc hypotéza – je to pridanie spätnej hypotézy k teórii, aby sa vysvetlili javy, ktoré teóriu zamietajú. Príklad:

        A. do správnej kapustnice sa dáva smotana

        B: ale moja mama nedáva smotanu

        A: toto je recept na PRAVÚ SLOVENSKÚ KAPUSTNICU ty skurvený MAĎAR!!!!!!!!!!!!

4. stereotypizácia – tí, čo odporujú všeobecnému názoru, sú slabí, zlí, indoktrinovaní ideológiou, neschopní, sprostí, no proste vyjebaní slniečkári

5. samocenzúra – v jednotnej skupine sa názor, ktorý odporuje väčšine, bojíme povedať

6. ilúzia jednomyseľnosti – mlčanie je považované za súhlas

7. samozvaní obrancovia hypotézy – obmedzujú prístup skupiny k faktom a vedome alebo podvedome požívajú niekoľko spôsobov kontroly, napríklad: ak prijmeme n imigrantov, slovenská kultúra sa rozpadne!!! – čo je priama hrozba rozpadu diskusnej skupiny

 

B. Dunning-Krugerov efekt

Pozorovaný horeuvedenými vedcami. Experiment sa delí na 3 časti: oblasť humoru, logického uvažovania a gramatiky. V skratke, výsledok je takýto:

Tí, u ktorých chýba vzdelanie a schopnosti, sa preceňujú a v testoch dosahujú minimálne výsledky. Ich sebahodnotenie však niekedy presahuje aj tých, ktorí reálne v teste dosiahli horných 25%.  Štúdia je uverejnená na nete (zdarma). Všimol som si zaujímavú koreláciu medzi výsledkami testu gramatiky a logického uvažovania. Dolných 25% zlyhalo aj v teste gramatickom, aj v logickom, čo môže znamenať, že ak niekto spraví v diskusii na fejsbúčiku v jednej vete 10 chýb, tak to objektívne je tupá hlava.

Príklad:

 

C. Zmena názoru

Názory sa počas života menia. Ako teenager môžeš byť všežravec, neskôr pod tlakom argumentov, že chov mäsa je environmentálne neudržateľný, staneš sa vegánom.  A zasa o niečo neskôr zistíš, že bez tlačenky a klobásy tvoj život nemá zmysel a už ostaneš do konca života normálny. Zmeniť akýkoľvek názor je pre človeka ťažké, volá sa to motivovaná argumentácia.

Motivovaná argumentácia je fenomén emočne zaťaženého rozhodovania (viz. Bayesova pravdepodobnosť). Ak veríme nejakej pičovine, napríklad že Zem je plochá, dáme si to do googlu. Z milióna výsledkov si vyberieme ten web, ktorý verí na reptiliánov, iluminátov a chemtrails, a šup, zrazu máme dôkaz, že Zem je plochá – dokonca z toho niektorí jedinci zrejme majú jediné potešenie, keďže si kvôli obojstrannému karpálnemu tunelu nezvládnu vyhoniť. Naopak, absencia tohto potešenia spôsobuje, že diskutujúci príde s osobnými urážkami.

Príklad: kozmická sondu Mars Climate Orbiter namiesto toho, aby pristála na orbite, plnou silou práskla na povrch. Dôvodom bol predpoklad NASA, že software počíta v SI-jednotkách, hodnoty ťahu motorov však boli v librosekundách.