Tento článok čakal na napísanie dlhé roky. Kým som si užívala slobodu a bezdetnosť, netrúfla som si hodnotiť ženy, ktoré požehnaný stav práve prežívajú, prípadne majú za sebou a už vôbec nie tie, ktoré sa chystajú si ho dokonca zopakovať. Tak dobre, v súkromí som sem-tam pár ironických poznámok utrúsila. Ale len veľmi striedmo. Vedome som sa krotila mantrou: Nikdy nevieš, čo to porobí s tebou. Teraz som s nimi na jednej lodi a s potešením konštatujem, že napriek obrovským zmenám, ktoré cítim, k očakávanému rozkladu osobnosti nedošlo. Ak, tak len mierne. A ako bonus môžem KONEČNE kritizovať podľa ľubovôle! HA!


Túto možnosť plne využijem práve teraz a tu ponúkam rebríček mojich top vecí, čo ma na tehotných ženách neskutočne serú. Áno, mamičky moje drahé, aj takéto slová existujú.

 

1. V prvom rade je to slovo tehuľka a zdrobneniny každého druhu. Aj keď tento neduh sa nám rozšíril tiež v netehotnom svete. Minule v parfumérke milá slečna použila v jednej vete slová rúžik, tieniky, líčka a púdrik. Vtedy ma trochu začali obchádzať mdloby a v duchu som ďakovala Bohu, že som nepotrebovala aj lačík a parfémik. Ale naspäť k téme. K malým deťom zdrobneniny samozrejme patria. A teraz príde veľké odhalenie, pozóóór, napriek tomu nimi netreba nahrádzať všetky dostupné slová v komunikácii s dospelými. Vidíte, aj na mne sa tehotenstvo mierne podpísalo a skoro som zabudla na jedno este horšie okrem tehuľky. A to je, tradááááá, snažilka. Čo to kurva je? Kto to kedy vymyslel? Prečo by som mala sama seba chcieť takto označovať? Ak mi toto niekto dokáže vysvetliť, má u mňa jeden pozitívny tehotenský test zadarmo. Že čo s ním? Hahááá. Tu sa ponúkajú možnosti netušených rozmerov. Pre vysvetlenie čítaj ďalej.


Na žiadny ďalší terminus technicus sa žiaľ už nezmôžem. V prípade záujmu stačí zájsť na ktorýkoľvek portál združujúci snažilky, tehuľky a mamičky.


2. Akonáhle totiž žena nájde vhodného jedinca mužského pohlavia, ktorý je ochotný (či už dobrovoľne alebo nasilu, ale to je na samostatný článok) s ňou rozšíriť svoj genofond, začne ju riadiť neovládateľná sila. Táto ju v momente neomylne vedie k počítaču, kde na ňu čakajú pekelné portály (ďalej iba ako PP) pripravené doslova ju vcucnúť a už niet cesty von. Odteraz je muž braný iba ako darca genetického materiálu a ostatné veci sa zásadne riešia na PP s novými kamkami (prisahám, toto slovo som použila prvý raz, ale tak nejak sa mi sem tématicky hodilo).

 

Čiže detaily typu kedy, kde a ako zabezpečiť, aby sa zo snažilky stala tehuľka, odteraz riadia neviditeľné sily internetov. Škoda, že americkí vedci majú príliš veľa roboty s takými serióznymi štúdiami, akou je napríklad závažná otázka trápiaca ľudstvo (rozumej ženy) od nepamäti, či muža s veľkým penisom možno na prvý pohľad spoznať podľa veľkosti rúk/nôh/nosa/predlaktia/dĺžky prstov. Lebo keby nemali toľko veľa práce, mohli by skúsiť vyskúmať, či práve toto nie je TEN dôvod, prečo vymierame a prečo krajiny s nižšou životnou úrovňou paradoxne nie. To je snáď úplne jasné. Lebo nemajú počítače. Tým pádom nediskutujú s úplne cudzími ľuďmi o tom, kedy, kde a ako to robiť. Namiesto toho to proste robia.


3. Následne sa na tehotenskom teste objavujú dve čiarky a s touto skutočnosťou sa musíme predsa podeliť s čo najväčším počtom ľudí (bojím sa napísať žien) na PP. Nikto predsa danú situáciu neocení toľkými smejúcimi sa, tlieskajúcimi a skákajúcimi smajlíkmi ako ony. A teraz nastáva ten magický čas, kedy spolu preberajú a zdieľajú každé grckanie, bolestivé prsníky, zápchu a iné krásne veci, ktoré by bolo škoda nechať si len pre seba. Tie najrozumnejšie vedia tento stav dokonca aj speňažiť a pozitívne testy ponúkajú na predaj ďalším rozumným, ktoré nemajú toľko šťastia, aby si dve čiarky na ňom vyprodukovali samy, ale presne vedia, ako chlapa dostať tam, kde práve potrebujú. Pravda, nie každá z nás je Angelina Jolie, aby nám za fotky mimina vysolili pár miliónov a tá výbavička je predsa taká drahá...

 

Hlavne keď je našou najzákladnejšou povinnosťou mať všetko drahšie a značkovejšie ako naše kolegyne z PP. Ich nákupy máme pravdaže takisto prelustrované, s kým iným by sme predsa riešili nákup kočíka a ostatných vecí. To, že manžel si už svoju povinnosť splnil a že odteraz je v našej blízkosti (aj to tak maximálne na dva metre) trpený len z dôvodu zaobstarávania menších či väčších finančných obnosov, snáď ani nemusím spomínať. Lebo veď všetky tie zbytočné vtákoviny, čo navláčime domov a ktoré nevyhnutne potrebujeme pre bábätko, musí niekto aj zaplatiť, však áno.


4. Božechráň tie, ktoré by zabudli všetko patrične komentovať na PP aj s príslušnou fotodokumentáciou!!! S rastúcim bruškom rastie tiež chuť sa odhaľovať a bez fotiek v rôznom štádiu nahoty budúcej mamičky a otecka, by sa tehotenstvo ani nerátalo.


5. Ďalším, čo ma vytáča, sú tehotenské knihy a časáky. Nič podobné nevlastním, ale sem tam sa mi nejaký ten výtlačok do rúk dostane. Z toho, čo je tam totiž popísané ako nevyhnutné pre správny vývoj plodu, robím možno tak maximálne 10%. Som zlá matka len preto, že si neprečítam dvojstranový článok pojednávajúci o výhodách prania detských vecí v ekologických pracích prostriedkoch? Alebo preto, že nad tým absolútne nerozmýšľam?


K tomuto bodu zároveň patria rozhovory s celebritami, ktoré v nedávnej dobe porodili a to im zaisťuje hviezdne miestečko na titulkách zmienených periodík. Všetky mali úplne bezproblémové tehotenstvo, pôrod bol prirodzený a prekrásny, deti prespia celú noc a partner dokáže pomôcť absolútne so všetkým, vrátane nočného vstávania (ktoré sa koná za účelom čoho, prosím Vás, keďže bábo spí?). Určite by zvládol aj dojčenie, keby ho k nemu drahá celebrita pustila. Ale prečo by to robila, keď len vďaka tomu má už dva týždne po pôrode postavu ako pred tehotenstvom?


6. Posledná vec, ktorú by som spomenula, je terorizovanie lekárov a nemocničného personálu aktívnou mamičkou poučenou skúsenejšími kolegyňami z PP. Každá budúca rodička má samozrejme právo na nadštandardný prístup a 5-chodové večere servírované na porceláne Meissen, ale len v tom prípade, že si tieto služby zaplatí na súkromnej klinike a neoháňa sa svojím 85-bodovým pôrodným plánom pred očami lekára po 36-hodinovej službe v štátnej inštitúcii.

 

Takto by som mohla pokračovať do aleluja, tých vecí, čo ma štvú, je ďaleko viac. Ale snažím sa o pozitívne myslenie a verím, že tých, ktorým dve čiarky na teste neudreli úplne na mozog, je stále dosť. A pre tie určite ani nemusím spomínať nasledovné, ale pre pokoj v duši aj tak uvediem, že tehotenstvo aj ja vnímam ako ten najväčší zázrak, čo sa mi kedy stal. Pocit, že ma tam vnútri niečo kope a mrví sa, je proste neopísateľný. Takisto mávam záchvaty plaču a ulietavam na infantilných veciach, dokonca som malej kúpila pár ružových montérok (tak u nás prezývame dupačky). Tiež mi manžel každý týždeň fotí brucho, aby sme mali zdokumentované, ako sa postupne zväčšuje. Máme aj video zo 4D ultrazvuku. ALE toto všetko zdieľam v prvom rade so svojím mužom a niektoré veci následne aj s rodinou a blízkymi. Neskutočne sa z bábätka tešíme a myslím si, že cudzím ľuďom môže byť tak akurát srdečne jedno, že práve ja idem rodiť. Počula som totiž, že pár ženám v histórii sa to podarilo aj predo mnou. Keby sa však nejaký vedec chytil toho výskumu, nech ma kontaktuje, idem do toho!