V minulej časti sme si teda načrtli ako si zaobstarať do života pohromu a tak by sme to teraz mohli trošku rozvinúť.
Keď sa na to tak pozriem spätne môžem jej správanie a taktiku opísať ako rozdeľuj a panuj. Ja, brat a tatko. Dlhšiu dobu sme spolu žili sami a tak sme mali svoj zabehnutý systém, spôsob riešenia problémov, komunikácia medzi nami bola super. V podstate asi nebolo nič s čím by sme nemohli za tatkom prísť a podebatovať si o tom.
Krutovláda pani P. začínala nenápadne až to prerástlo do neznesiteľných rozmerov. Najprv sa zo začiatku tvárila ako strašne milá až vtieravá osôbka. To, že niečo na tejto mrche nie je v poriadku sme si s bratom všimli už pri tom aká bola „citlivá“. Pri každej kravine sa rozplakala dojatím alebo naopak pri každom náznaku nezhody zo seba spravila chudinku, že ona to tak nemyslela a podobne. Už vtedy som si začínal uvedomovať, že otec asi nebude taký prezieravý ako som si myslel, keďže jej to žral aj s navijákom.
Možno to vyznie hlúpo, ale už pri zameraní sa na elementárne úlohy ako je navariť, upratať, nakúpiť či pracovať bolo zrejmé, že toto nie je normálny človek.
Varenie – Veľa ľudí si povie, že mať v dome kuchárku je skvelé. No, to možno áno, ak si nájdete za ženu ozajstnú kuchárku. Avšak pokiaľ ide o „kuchárku“ ktorá varí podľa návodu a ešte aj to dojebe, prípadne podľa normoknihy vo veľkej vývarovni, to už výhra nie je ani náhodou. Aspoň u nás teda nebola. Otec vie variť skvele, veď ho to naučila naša starká. No keďže už máme v dome ženu a dokonca kuchárku, tak otec už variť nemusí. Pani P. to aj tak nechutí, ona je zvyknutá na iné. Napríklad na rozvarenú ryžu, všetko presolené, rýchlo hotové a jednoduché jedlá. Myslíte si že dokáže navariť také náročné veci ako je sviečková, guláš či koložvársku kapustu? Nie, takéto sa u nás pár rokov nevarí. Ako príloha sú vždy ryža či zemiaky, niečo iné či aspoň zemiakové pyré by asi nezvládla a ako hlavné jedlo vždy nejaké soté a vývar. Ani len sprosté šnicle v trojobale nemávame, fňuk smŕk.
Upratovanie – Traja chlapi v dome a hnus? Tak to teda nie, my sme mali doma také čistučko, že by ste sa najedli zo zeme. No aj tí najzvyknutejší ľudia si po čase uvedomia, že upratovať po niekom asi nie je to čo by ich bavilo. Nový dom je síce väčší než byt, no i tak pri rozdelenej práci (otec spraví kúpeľne, brat utrie prach a ja povysávam a poumývam) to ide v pohode. Ale prečo by som ja s bratom mal upratovať celý dom, zvlášť keď doma pomaly ani nie sme a pani P. si uprace kuchyňu? Tak to zas hoplá. Tak sme zapriahli pani P. do práce, keďže bordel robila hlavne ona (pokvapkať, natrúsiť, roznosiť, pošliapať, to bolo jej) tak nech pekne upratuje aj ona. To vydržalo asi 2 mesiace, potom sa našla upratovačka, lebo ona je dosť uťahaná z práce a nenechá sa zodrať.
Nákupy – Uff..., toto je snáď téma na samostatný článok. Poslednú dobu ľudia nakupujú spôsobom, že mám 100 EUR na mesiac tak nakúpim za 200 EUR, veď si požičiame, nová doba, žime všetci na úvery, aspoň nebudeme vymýšľať s odchodom z práce za lepšími podmienkami.
Keď chodil nakupovať otec, tak s papierikom kde mal presne napísané čo mu treba a prišiel presne s tým. Je super, že takýto nákupný zoznam píše i pani P., ale čo keď ona prinesie zo zoznamu polovicu a aj to nahovno veci a k tomu kopec vecí čo nemala. Má kúpiť 4 tavené syry bez príchute, donesie 10 s divnou príchuťou, potom vyplakáva, že to nikto nežere a to je len začiatok. Stavím sa, že aj vy máte niektoré veci, ktoré keď poviem, predstaví sa vám rovno značka (napríklad kakao, prostriedok na umývanie riadu, prací prášok, prostriedok na umývanie zrkadla/skla, atď). Nie pani vždy doniesla niečo „lacnejšie“ a hlavne viac. Kedysi sme mali také porekadlo, že nie sme takí bohatí aby sme si kupovali lacné veci. Možno preto pani P. kúpi jednu krabicu s tabletkami do záchoda, lebo boli v akcii s 50% zľavou (končila im záruka a boli to shity). To že sa to neroztápalo, nevoňalo a bola to asi trojročná zásoba je vedľajšie, asi ako ten prášok, čo sa v práčke nerozpustí, ale čo keď bol lacnejší než ten čo mala kúpiť.
Práca – Hmm...veľmi náročná. Už som spomínal ako sadne s tou veľkou riťou do auta a odvezie sa na koniec ulice. Toľko frfľala až sa jej našla iná práca, samozrejme u nás v dedine, ona predsa nebude dochádzať za prácou ďaleko. Tak nastúpila ako kuchárka do školskej jedálne. Tam konečne nemusela byť na všetko sama, majú nové moderné stroje, čo pomaličky varia samé. Nie, správne očakávate, že nariekanie sa neskončilo, ale začalo kradnutie, pri ktorom by i naši politici bledli závisťou. Pché, kradnúť veľa z velkého množstva vie každý, ale kradnúť veľa z malého zdroja dokážu len profesionáli.
Aj vy ste rozmýšľali, prečo stále zdražujú obedové lístky pre vaše deti v jedálni? Prečo je to jedlo bez chuti a bez zápachu, plané, rozvarené a nejedlé? Nie? To preto, že ste ho asi nejedli ale spýtajte sa vašich detí. Variť podľa normoknihy, kde máte presne dané koľko surovín potrebujete na dané jedlo a daný počet obedov musí byť náročné, zvlášť keď sa recepty nemenili už dobrých pár rokov. No ale ak si ešte pred prípravou nabalíte do tašky suroviny, potom zo zvyšku navaríte a z toho si ešte rozdelíte obedy domov, tak to sa mi zdá už trošku priveľa, či nie? Zdá sa vám v poriadku, ak v školskej jedálni pracuje napríklad 10 zamestnancov a každý deň si všetci donesú domov 1 plnú tašku surovín a 1 plnú tašku jedla? Múka, kartóny mlieka, zelenina, džúsy atď. A hotové jedlo pre 4 osoby nie len na večeru, ale tak na dva dni. Možno preto sa vždy na konci týždňa vyhádzalo z chladničky jedlo za dva plné kýbliky, aspoň že suseda chová prasiatko.
Nabudúce si môžeme ukázať, ako človek odkryje charakter pri vidine dieťaťa a svadby.
