Niežeby som sa chcel chváliť, ale podarilo sa mi aj s mojou žienkou dostať sa minulý rok na dovolenku do Dominikánskej republiky. Išli sme si sem splniť sen o pití šťavy z kokosových orechov a užívaní si oddychu na bielych pieskových plážach pod palmami. Celkové hodnotenie tejto krajiny je zo strany prekrásnych rezortov rajom na zemi. Realita v mestách mimo rezortov je však úplne iná. Na ďalších riadkoch vás však chcem oboznámiť s tou svetlou, pozitívnou a nádhernou stránkou tejto perly Karibiku.

Po úspešnom prežití deväťhodinového letu pristáva lietadlo v krajine, kde priemerná ročná teplota neklesá cez deň pod 29 stupňov a vlhkosť vzduchu sa pohybuje na hranici 80-tich percent. Pre našincov, ako aj pre ostatných Európanov to znamená, že ak sa v októbri či novembri alebo inom zimnom mesiaci vyberú sem, po vystúpení z lietadla, nababušení do vetroviek a dlhých nohavíc, dostanú pozitívnu teplú vlhkú facku a len neveriacky krútia hlavami nad tým, kam sa podelo naše, ešte stále nie až tak horúce, leto. Na druhej strane, ani neviem opísať ten pocit, keď som konečne uvidel pod lietadlom slnečné pláže a pevninu po niekoľkohodinovom pohľade na oceán s myšlienkami, ako správne použiť šmýkačku, ak náhodou na vlnách oceánu nechcene pristaneme.

Na letisku, ktoré sa na naše európske nepodobá, lebo kvôli vysokej teplote má otvorený charakter a typickú strechu z palmových listov, nás vítali usmievaví domorodci, pripravení pomáhať (samozrejme za malé všimné) s batožinou, odvozom, ubytovaním a ostatnými „administratívnymi“ vecami. Po prevoze do rezortu, ktorý netrval dlho, sme sa ocitli doslova v raji. Na recepcii, ktorá takisto bola otvorená a stenu mala len na jednej strane, sme dostali kompletný servis dokonca aj s odvozom na malom plážovom autíčku pred chatku. Chatky boli moderné, no svojou architektúrou dokonale zapadali do prostredia plného paliem, kvetov, pávov, plameniakov či kohútov a sliepok voľne sa pohybujúcich rezortom.

Ľudia pracujúci v rezorte nestrácali dobrú náladu a úsmev na tvári po celú dobu nášho pobytu. Ich zmysel pre humor, iskra v očiach a veselé správanie nás uistili o ich energickej i dobrosrdečnej povahe. Pospevovanie si španielskych piesní popri práci či zatancovanie si popri obsluhovaní hostí bolo každodenným spestrením obeda, raňajok či večere. A pritom, nikto z nich sa nepretvaroval, či nečakal na to, kedy mu odbije záverečná. Z raňajok utekali na obed a z obeda na večeru a niektorí ešte potom aj do nočného baru. Tu bolo vidieť, že práca je ich koníčkom a zároveň aj potešením, čo nám potvrdili aj oni sami. Nielen kolektív okolo stravovania, ale tiež strážnici, záhradníci či chyžné, každý jeden vždy pozdravil, popýtal sa ako sa máme, ako sa nám tu páči, alebo skadiaľ sme. Dokonca aj vojak so samopalom v ruke, ktorý mal nočnú hliadku na pláži, pozdravil, usmial sa, dokonca sa s niektorými aj odfotil a pracoval ďalej. Druhou skupinou boli predajcovia zájazdov a ponúkači atrakcií. Kamarátski boli priamo úmerne k farbe pleti turistov. Nehľadajte v tom nič rasistické. Najviac oslovovali a naháňali najbelších ľudí, ktorí práve pricestovali. U nich vedeli, že ešte neminuli všetky úspory, ktoré si priniesli a úspešne im predali nielen zájazdy, ale pomaly aj vlastnú „mamu“. Čím viac boli turisti opálení, tým menej ponúk na atrakcie dostávali. Avšak neboli dotieraví až tak ako plážoví predajcovia „isto“ originálnych okuliarov RAY BAN za 5 dolárov.

Keď rozprávame o ľuďoch, obyvatelia Dominikánskej republiky sú výzorovo veľmi pekní ľudia. Vplyvom európskeho obyvateľstva, hlavne Španielov, sa domorodá tmavá rasa postupom času premiešala s bielou, čo zapríčinilo, že obyvateľstvo tvoria z veľkej miery mulati. Vplyv emigrantov z Číny zas spôsobil, že ich oči môžu byť podlhovastejšie. Táto kombinácia z nich robí naozaj krásnych a pôvabných ľudí a týka sa to tak žien, ako aj mužov (žena povedala, tak to bude pravda).

More je v Dominikánskej republike čisté a množstvo pláží je zapísaných aj v svetovom dedičstve UNESCO. A nie je to len marketingový ťah. Pláže sú naozaj nedotknuté. O čistotu sa starajú zamestnanci rezortov a aj na brehu mora nenachádzate množstvá odpadkov z lodí, ale len riasy, ktoré more cez noc vyplavilo. Koralové útesy sa nachádzajú vo väčšej vzdialenosti od pláže a dostanete sa k nim veľkým množstvom malých i veľkých lodiek ponúkaných domorodcami. Pohľad na ryby či raje stojí za to a ak im hodíte nejaký kus chleba, nebudete sa vedieť vynadívať na tie farby a tvary. Teplota mora bola v období októbra 30 stupňov, čo je ideálne pre čľapkanie sa, ale už menej vhodné na plávanie. Človek sa pri crowlovi doslova zapotí.

Pre dominikáncov je typická španielska hudba s tancom merengue. Je to latinsko-americký tanec plný pohybov, vášne a nadšenia. Domáci si ho radi zatancujú kedykoľvek, s kýmkoľvek a kdekoľvek, kde sa ozve latinsko-americká temperamentná hudba. Na pláži hrala od rána do večera stále, ozývala sa aj zo všetkých lodí, takže príležitostí na tanec bolo dosť. Ak sa tanečník ešte posilní tradičným nápojom a to veľmi kvalitným dominikánskym rumom, zábava je na svete. Nezáleží, či sa pracuje alebo oddychuje, ľudia vnímajú ich hudbu ako motor, čo ich ženie vpred, aj napriek možno horšej finančnej či sociálnej situácii. Rum sa tu predáva za zlomkové ceny v porovnaní s Európou. Človek sa ho vie nabažiť dosýta a neminie pritom celý majland. S vývozom je však trošku problém. Nabaliť si ho smiete síce koľko chcete, ale ak vás na Schwechate chytia a skontrolujú a vy prekročíte limit jedného litra, čo si priviezť môžete, budete platiť clo. A z výhodného kšeftu sa dá veľmi rýchlo prerobiť. Nám sa podarilo s plnými kuframi doslova prebehnúť okolo rakúskej „Hildy“, ktorá už na nás kričala: „schuldiguuuung, Kontrolle bitteeee“, aby sme prišli ku nej na kontrolu. Pridali sme do behu a už nás aj s takmer siedmimi litrami nebolo.

Okrem kvalitného rumu je Dominikánska republika známa aj ako výrobca a exportér značkových cigár. Samozrejme, ako aj iní turisti, aj my sme si kúpili jeden box, o ktorom predajca hovoril že je kvalitný, aj keď sa do toho rozumieme ako husi do piva. Však aspoň na pamiatku a ponúknutie známych či kamarátov. Ich cena je tiež polovičná až tretinová v porovnaní s tým, za čo ich dostaneme u nás a tiež je limitovaný ich dovoz, ale ako som už spomenul, hlavu sme si s tým nelámali. Tradičným nápojom je aj bylinkový likér Mama Juana. Údajne blahodárne pôsobí na mužskú potenciu a je prírodnou dominikánskou viagrou. Vyskúšam, napíšem...

Jedlo dostupné v rezorte je, samozrejme, internacionálne, no k dispozícii boli aj typické jedlá z darov mora, ako aj rybacie pochúťky a obrovské množstvo zeleniny. Na výber sme mali nielen bufetové menu, ale aj à la carte reštaurácie, kde sme si prišli na svoje pri jedení kreviet, rakov, kalmárov či rýb takých názvov, aké som ešte doposiaľ nepočul. Všetko veľmi chutne a oku lahodiaco pripravené a podávané. Radosť pre chuťové bunky. Okrem morských plodov dokázali domáci veľmi chutne pripraviť bravčové či hovädzie mäso, vďaka ich špeciálnym zmesiam korenia, ktoré nám nechceli prezradiť. Aj napriek obrovskému množstvu turistov v rezorte, odhadom 2000 až 3000, jedlo nikdy nechýbalo a nikdy sa nemohlo stať, že by niekto nedostal to, na čo má momentálne chuť.

Malým mínusom pre nás boli ceny zájazdov a atrakcií. Hlavnou klientelou sú tu Američania a Nemci. Čiže klientela, ktorá nemá problém zaplatiť veľké množstvo peňazí za zážitky. Pre nás boli tieto atrakcie veľakrát nad rámec rozpočtu, no, žiaľ, nemôžeme byť tým pravým meradlom výšky ceny. A tu prichádza možnosť zjednávania. Viackrát sme boli svedkami toho, že čo kúpite od Louisa, to Pala Pala predáva za polovicu a ďalší jeho kamarát Rodrigo za tretinu. Ak si človek obehá všetky možnosti, môže dostať zaujímavé ponuky za ešte zaujímavejšie ceny.

Celkový dojem z dovolenky v Karibiku je naozaj úžasný. Božský kľud, veselí a vždy usmievaví ľudia, vynikajúce jedlo, príjemná hudba, čisté pláže a tiež udržiavaný a romantický rezort je zárukou toho, že sa absolútne dokážete vymaniť z reality dnešného uponáhľaného sveta a doplníte svoje „batérie“ na 100 percent. Ak sa nám raz znova podarí zozbierať potrebné financie, určite sa do tohto kúska raja na zemi plánujeme vrátiť.