Deň sv. Valentína (ďalej aj ako DSV) niektorí ľudia považujú za komerčný sviatok, ktorý nám aktívne vnucuje prešpekulovaný sektor tovarov a služieb. Povedzme si, čo ich k tomuto názoru môže viesť.
Začnime tým, že Valentín je sviatok, ktorý sme si nevymysleli my, napriek tomu sa tu deň plyšových medveďov držiacich sviečku v tvare srdca a hrajúcich sugestívnu hudbu uchytil a 14. februára už ružovolíci kučeraví snajperi krúžia všade navôkol. Existuje ale špecifická kategória bytostí, ktorých hrošiu kožu sa im aj tak nepodarí prestreliť. A to sú šťastní ľudia nad vecou, ktorým nič nechýba (niektorým dokonca ani druhý do páru) a ktorí tento sviatok ignorujú, rovnako ako aj pár ďalších, napríklad Deň matiek alebo Mikuláša – veď čo, aj mamy máme radi celý rok a zo sladkostí sa zase kazia zuby. Dôvodov je viacero, ale v zásade ich možno zhrnúť do niekoľkých pojmov – nonkonformizmus, snobizmus, antiglobalizmus. Áno, všetko je naozaj také zlé.
Ďalšia alternatíva je, že „plačú o láske, ktorú nikdy nezažili“. Nepovedala by som, že je to závisť, ale predsa len, každý chce dostať svoj kus koláča (pochopiteľne v tvare srdca) aj v tento deň. Hnevajú sa kvôli pozornosti, ktorú nemajú. Sú smutní kvôli pohľadnici s najkrajším vyznaním schovanej pod vankúšom, ktorú tam nenájdu. (V prípade žien) Opúšťajú sa kvôli kytici ruží, ktoré im nikto do práce neposlal. Ukázať slabosť je zakázané, poddať sa väčšine je prerogatívou slabochov.
Úplná ignorácia Valentína ale neprichádza do úvahy – jedine že by ste sa chceli s vankúšom na hlave zatajovať doma na gauči (FYI, fantastická terapia na vyrovnanie sa s trapasmi). Alebo ste hlavná postava v Bertolucciho Snílkoch a je vám jedno, že za oknom zúri revolúcia, lebo vy traja sa kúpete, milujete a fajčíte cigarety. Základ je ale tváriť sa cool a nahrať sebe aj okoliu. Napríklad zorganizovať večeru pre skupinu podobne zmýšľajúcich za účelom ohovárania zamilovaných párov pri vedľajších stoloch a po vzájomnej výmene hejtov ísť domov spať. Zív, nuda. Predstava kúpeľa v trojici je oveľa príjemnejšia ako nevyčerpateľná zásoba vulgárnych vtipov na účet už aj tak vulgárneho sviatku. Uzavretý kruh.
Objektívne povedané, muži to majú trochu horšie a DSV je jeden z mála dní, kedy naozaj vzbudzujú súcit (samozrejme, 14. marca na Deň stejkov a bloudžobov si to veľmi radi vykompenzujú). Zdalo by sa, že nie je nič krajšie ako vyznať lásku človeku, ktorého skutočne ľúbiš, avšak nie pod tlakom kategorického imperatívu – to skôr vyvoláva bolesť hlavy, nechutenstvo a hviezdičky pred očami. Striasam sa predstavou, ako sa mladému mužovi, ktorého vzťah sa začal tak dva mesiace pred Valentínom, potia polky v rifliach z neopracovaného denimu. Ešte sa nerozhodol, či tak úplne naplno do toho ide, a zrazu má vyznávať sympatie, alebo dokonca hneď lásku! Medzi operatívne riešenia situácie patrí ochorenie (zaberajú simulácia alebo autosugescia), pokiaľ vám neprekáža, že z nepokojného spánku vás budú budiť sny, v ktorých okázalí romantici, kľačiac na kolenách, žiadajú svoje milované o ruku. Zjavne ale pochádzajú z inej planéty (nie, nemyslím otrepanú Venušu a Marse), na ktorej žijú len ružové poníky, ktoré jedia dúhu a kakajú motýle.
Dovolím si tvrdiť, že aj najposlednejšiemu nihilistovi, skeptikovi alebo hipsterovi, ktorý ale zhodou okolností má vzťah, prebleskne hlavou otázka – ako sa mi prepečie úplné odignorovanie tohto fantastického sviatku? Čo na to povie on/ona (predovšetkým, ak dotyčný/á DSV oslavuje)? Výhovorka „zabudol som“ je absolútne nelegitímna, pretože škodoradostný svet ti to veľmi rád pripomenie. Nemusíš mať doma telku, počúvať edukatívnu rannú šou ani čítať ženské weby – nech vojdeš do akéhokoľvek obchodu, periférnym videním zbadáš cukríkovoružový fľak, t.j. stand s roztomilými darčekmi, ktoré dokonca za teba aj vymysleli, zabalili a podpísali. Vojdeš do lekárne – srdce z liekov. Do kaviarne – srdce zo sviečok. Do drogérie – srdce z mydiel. V kníhkupectve je tiež hora sŕdc a okrem toho aj konceptuálna tantrická literatúra v špeciálnej srdcovej edícii na sladké spestrenie februárových večerov. Kognitívna disonancia robí svoje a ani nevieš ako a z trafiky odchádzaš s novým zapaľovačom v tvare cupcake-u (chápete, dva v jednom, oheň a obľúbená sladkosť). Ale koniec koncov, kúpiť samému sebe darček je v dnešnej dobe tolerovateľná slabosť.
V kontexte DSV je najzávažnejšia otázka: kam sa ukryť pred párikmi? Chrípka lásky sa šíri mestom a „nedá sa ujsť, pred svetom neutečieš“. Pizza M. zrazu vypeká pizze v tvare srdca, v Auparku čakajú chlapci svoje priateľky s veľmi nedočkavými tvárami a s, podľa niečieho dosť pochybného vkusu, veľmi veselými kyticami, priateľky s tlstou vrstvou lesku na pery už utekajú za najväčšou láskou na svete, aby si o chvíľu šepkali do uška cukrárske nežnosti. Tak, aby sa zalepilo. Jáj.
Na záver, v duchu obľúbeného odkazu mojej mladosti, ktorý každú nedeľu zvestoval istý kučeravý typ s prehulenými očami „tajomstvo aj prekvapenie, občas malé poučenie, smiech a dobrú zábavu, všetkým dobrú náladu“, vám prinášam fun fact z Japonska. 14. februára tu ženy obdarúvajú mužov čokoládou, ktorej druh závisí od ich vzájomného vzťahu. Giri po japonsky znamená povinnosť, a preto sa s giri-čokoládou určenou šéfom, kolegom a kamarátom nespájajú žiadne romantické asociácie. Na druhej strane, honmei-čokoláda je čokoláda ručne robená šikovnými Japonečkami, ktorú dostanú ich milovaní chlapi. Najlepšie na tejto milej tradícii ale je, že 14. marca na tzv. Biely deň sa od mužov očakáva, že darček vrátia, ale jeho hodnota bude minimálne dvoj- až trojnásobne väčšia, teda prichádzajú do úvahy napríklad šperky, oblečenie, kabelky a tak.
Pic by raynevamp
