Milí milovníci.
Stravy. Aspoň raz v živote sme ju dostali hádam všetci. Prípadne ju možno máte aj v tejto chvíli alebo ju s najväčšou pravdepodobnosťou raz/opäť mať budete. Mnohí ju dostanú práve na Vianoce, keď sa aj pácha najviac samovrážd. Ako ste si už možno domysleli z názvu - áno, hovorím o typickej zasranej kuchárskej knihe.
Prečo zasranej? Po prvé, mal som nekontrolovateľné nutkanie použiť v úvode aspoň jeden vulgarizmus. Nevravím, že bol použitý vhodne, iba že tam je. Po druhé, možno aj vy ste boli postihnutí tým, že ste pod krak dostali titul, ktorý znie niečo ako Varíme s Jamiem Oliverom, Varíme so Steveom-O, Varíme s Bearom Gryllsom alebo obdobnú mindžovinu. Proste, že varíte s nejakou kulinárskou celebritou, aby sa to fajne predávalo. Problém ale nastáva vtedy, ak ste okrem toho dostali už len ponožky a zároveň si uvedomíte, že názov knihy je len marketingový trik a vy nikdy s celebritou variť nebudete. Ja viem, nečíta sa to ľahko, ale niekto vám to raz povedať musel, veď ste už velkí... (nechávam priestor, ak cítite potrebu po slove veľkí ešte nejaké slovíčko doplniť. ProTip – kokoti). A to vám ani nejdem hovoriť o ešte väčšom Vianočnom klamstve, ktoré sa týka Ježiška. Alebo vám to poviem. Ani s Ježiškom variť nebudete.
No a po takomto drsnom precitnutí do reality stačí už len máličko k tomu, aby ste sa prepadli do depresie. Poslednou kvapkou môže byť hocijaká drobnosť. Napr. že vám diagnostikujú rakovinu, na dovolenke v Afrike vám rodinu rozdupú splašené slony alebo váš mega vtipný status, na ktorý ste obzvlášť hrdí, lajkli len dvaja ľudia a jediný koment znel: „Niekto si zjavne nechal FB bez dozoru“. (True story).
Depku ale môžete mať aj z iných dôvodov. Schválne, určite každému z vás napadne aspoň jeden. Zavrite oči a popremýšľajte nad svojim životom. Máte? Výborne. Človek v depke totiž síce potrebuje opäť nájsť šťastie, ale bohate mu postačí aj to, keď aspoň prestanú byť šťastní ľudia v jeho okolí. Ruku na srdce, šťastie druhých ľudí je jednoducho nechutné skoro za každých okolností. Veď ako povedal klasik: „Úsmev síce nevyrieši všetky tvoje problémy, ale naserie toľko ľudí, že sa ho oplatí udržať". Nemusíte teda nevyhnutne pracovať na sebe a svojom živote, ale uľaví sa vám aj vtedy, keď aspoň zoberiete ostatným dôvody na smiech a privediete ich do depresie.
Môžete si potom aspoň povedať, že ste boli v depke skôr, než to bolo cool, no a ten pocit vám iste vyčarí širokánsky úsmev na vašich perách. No ale aby ma nikto neobviňoval, že len hejtujem, toto celé bola len taká predohra, aby som sa konečne mohol dostať k dobrým správam. Dámy a páni, pri čítaní tejto kuchárky nebudete sklamaní, že Jamie Oliver je len na obrázku a ani nevie, že existujete a ak aj vie, tak je mu to u prdele a ak mu to aj nie je u prdele, tak to má v piči. Nehráme sa tu na lacný marketing. S depresiou môžeme totiž naozaj reálne a naživo variť úplne všetci! Ste z toho happy? Ak je odpoveď „nie“ (poprípade „wtf?“ alebo „o čom tu ten manták točí do Marie!?“), tak sa môžme pustiť do varenia.
Párky de la s horčicou
Potrebujeme:
Párky
Horčicu
Chlieb
Depresiu (najvhodnejšia z nešťastnej lásky)
Postup:
Tento pokrm sa hodí obzvlášť na raňajky. Postupujte podľa návodu: ihneď po zobudení by sme si mali čo najskôr uvedomiť, že sme v depresii a z mysle odstrániť všetky pozitívne myšlienky, či nebodaj pocit šťastia, ak by sa nejakým nedopatrením snažil dostať do našej hlavy a rozptyľovať naše vnútorné rozpoloženie. Druhým bodom je spomenutie si na dôvod depresie. Pri tomto recepte sa obzvlášť hodí depka po rozchode a tak čo najskôr začneme myslieť na to, že náš milý/milá už s nami nie je a my nikdy nenájdeme nikoho tak skvelého, budeme spomínať na ten krásny čas strávený s ním/ňou... Jednoducho, riešime už tisícikrát takéto alebo obdobné kokotiny, najlepšie furt dokolečka. Keď cítime, že sme už dostatočne v mindži, je ten pravý čas posunúť sa v príprave vychýrenej delikatesy k ďalšiemu nevyhnutnému kroku. Checkneme phone (ak nosíte bradu, vyvážate sa na biku vytunenom vpredu pleteným košíkom, bez ohľadu na vaše pohlavie, či pohlavie jablka vám pohľad na polozjedený Jonatán spôsobuje erekciu, čudujete sa, že elektroniku nepredávajú v Zelovoci, pričom jediné kritéria na jej kúpu sú, nech to stojí aspoň 1000 cashov, nech sa pred obchodom dá stanovať a názov devicu nech začína samohláskou a zároveň si myslíte, že toto všetko sú len také debilné reči niekoho, kto nevyskúšal a nemôže tomu vôbec chápať, tak si checknite váš iphone) či si nenájdete správu od milovanej/ého, ako vás strašne ľúbi a tak.
Nenájdeme a tak ešte checkneme FB, že či už neni s niekým in relationship alebo či nám nevyznal/a lásku tam. Nič nové na žiadnom fronte a tak sa zakryjeme perinou a dáme si ešte polhoďku v posteli na premýšľanie, či má ešte vôbec nejaký zmysel z tej postele vstávať. Hlad je sviňa, povedalo prasa a odkrojilo si z bravčového. V tomto zmysle (pričom vy ste akože prasa, párky sú akože z bravčového a hlad je akože sviňa) ste napokon predsa len donútení navštíviť kuchyňu. Chcete to mať na tomto svete čo najskôr za sebou a tak sa pri pohľade do chladničky zvysoka vydlabnete na vajcia z bio prírodných sliepok aj na Activiu od Danone, ktorá na rozdiel od bežných jogurtov, obsahuje viac, než 4 miliardy živých bifidogénnych kultúr Bifidus ActiRegularis, ale zamierite si to so sebeškodoradostným úsmevom rovno k párkom (hoci celý čas budete niekde v hĺbke duše dúfať, že vás niekto uprostred prípravy nájde a na poslednú chvíľu prekazí váš diabolský plán skonzumovať ich).
Zoberieme teda primerane veľký hrniec a nalejeme doň (presne!) primerané množstvo vody. Predtým, ako doň vložíme samotné párky, si ešte odbehneme kuknúť FB a mobil z dôvodov vyššie popísaných (to robíme každých 5 minút). Keď je ruka v rukáve, vtáčik v hniezde, tradičná rodina v Ústave, Aliancia za rodinu v ústave, či neobrazne povedané párky v hrnci, hrniec položíme na sporák a pustíme plyn. Po cca 30 sekundách a konštatovaní: „dnes nie“ vyvetráme miestnosť a pri druhom pokuse už plyn pod hrncom zapálime zápalkou. Zamysleným pohľadom sledujeme hladinu vody a popri tom premýšlame, čo všetko by sme v živote urobili inak, ak by existoval stroj času.
Keďže sme momentálne zabednení egomaniaci schopní vnímať len to, ako nám bolo ublížené a ako sa my nemáme dobre, určite nám nenapadne využiť imaginárny stroj času pre prospech celého ľudstva a trebars zabrániť Adolfovi dostať sa k moci, ženám dostať sa k volebnému právu, prípadne navštíviť rodičov Justina Biebra v čase, keď mal 4 roky a povedať im, nech malú dajú na šport. Nie, takto my nepremýšľame. Napadne nám, že sme mali frajerke kúpiť kvety a rozchod tak oddialiť asi o 2 dni, keďže problém aj tak spočíval v niečom úplne inom.
Z hĺbavého rozjímania nás vytrhne až tiché bublanie bubliniek vriacej vody, ktorých jedinou životnou starosťou je precestovať vodou 5 cm a tým ich starosti končia. Skurvené bublinky. Vriacu vodu nenávidíme približne 2 minúty, potom vypneme plyn. Párky položíme na tanier a zadzigáme k nim kus horčice. Alebo kečupu, na tom nezáleží. Vlastne na ničom nezáleží, aj tak je všetko na hovno. Podávame s chlebom.
PS: Nabudúce si ukážeme, ako s depresiou z toho, že nám odstávajú uši, uvariť kávu.
