Kedysi dávno, v časoch, keď sme všetci svorne žili v panelákových králikárňach, nebolo ťažké zistiť, čo za svoloč ľudí to okolo nás žije. Cez tenké steny panelákového bytu bolo pekne počuť, ako sused Jozef tlčie svoju ženu Agnesku, alebo ako má pán František nutkavú potrebu hrať sa s príklepovou vŕtačkou práve v čase, keď normálni ľudia prdia do perín. Potom prišiel na Slovensko ekonomický rozmach a my všetci sme vymenili bicykle osraté od kuracincov za mercedesy na leasing a panelákové králikárne za veľkometrážne mezonety s americkou chladničkou.

V tom tichu, oddelený od sveta hrubými sadrokartónovými múrmi, by sa človek mohol domnievať, že časom sa svet stal príjemným miestom, plným dobrosrdečných ľudí a že to všetko deň za dňom, na ceste k smrti, pekne odsýpa. Ibaže ako vieme, všetko pekné sa raz skončí, & dobrého veľa nebýva, a tak sa v súlade s tradíciou dala očakávať nejaká revolúcia. Začalo to pomaly a potichu Pokecom, ale predsa len, nebolo to ešte ono.


Našťastie, jedného dňa, neohlásene ako jazdci apokalypsy, prišla osempísmenová spása Facebook – okno do bytov a mozgov našich susedov, kolegov, vzdialených príbuzných, bývalých spolužiakov a ďalšej, a ďalšej kopy ľudí, ktorí sa na Pokeci hanbili naznačiť čo i len krstné meno, ale na Facebooku nemajú problém ukázať svoje Ja v plnej kráse. Keďže človek je od prírody tvor spoločenský a má tendenciu zgrupovať sa, zo správania ľudí je možné vytvoriť aj isté archetypy otravného správania sa na sociálnych sieťach.


Užívateľov spoločenskej siete môžeme zhruba rozdeliť na:

 


Uploadujúcich fotky svojich detí

Každý deň aspoň desať fotiek, nech nikomu neujde, že dcérke Nicki-Juliane podrástol paznecht na palci o milimeter a blankytnú hlavu už má zavlasenú. Dotyčné osoby by si mali uvedomiť, že spamovanie fotkami detí nielenže otravuje všetkých ich priateľov, ono ich to priam serie. A okrem toho je každodenná nálož fotiek dieťaťa aj vodou na mlyn rozkoše pre latentného pedofila z kancelárie od vedľa. Áno, presne pre toho, čo s dobráckym úsmevom včera pri obede v kantíne chválil vašu princezničku, že rastie ako z vody.

 

Uploadujúcich fotky z dovolenky

Mne osobne pribudne v letnom období na nástenke denne tak približne 10 x 100 fotiek a všetky sú, akoby ich jedna mater mala. All inclusive stanovačka v Chorvátsku. Jedna fotka – žerúc pri stole, druhá – tancujúc na stole, tretia – spiac pod stolom. Keď už pridať fotky z dovolenky, tak z nejakej exotickej destinácie, nech je čo závidieť, alebo aspoň utopte jedného z posádky, nech na fotkách vidieť akciu a vydesených chorvátskych policajtov.

 

Neúnavní hľadači náhradného domova psom z útulku

Počet psov z útulku, ktoré sami vlastnia: 0 (slovom nula). Táto sorta ľudí, okrem hľadania domova psom, často agituje za rôzne zbierky, napríklad na záchranu pralesa v Kambodži. Časom sa väčšinou ukáže, že za vyzbierané peniaze si kupovali prostitútky z Bangkoku, podväzky a playstation na privát.

 

Súťažiacich

Lajkujú, zdieľajú každú hovadinu, napríklad fotku fitnes trénera, len aby vyhrali hodinu cvičenia pod jeho dohľadom. Čo na tom, že tréner ordinuje na druhej strane republiky. Je nutné podotknúť, že najčastejšími súťažiacimi sú ženy na materskej a bez vodičského preukazu. Asi za ním pôjdu na šľapacom žiguliaku.

 

Oznamovačov

O každú chvíľu svojho života sa musia podeliť, pretože ich život je megazaujímavý a oni samotní sú frikulin (Free – Cool – In). Ich statusy vychádzajú pravidelne každý deň, ako slniečko a vyzerajú asi nasledovne: „Á, dnešný deň zase na behu, aktuálne som v riti s XY, potom sa presúvam do zadku, kde si dám kávičku s XZ. Následne mám rokovanie v prdeli s XV a nakoniec romantický večer v konečníku s mojou XQ.“ Ak status píše človek nežnejšieho pohlavia, na konci sú zvyčajne ešte srdiečka. Nezriedka býva k statusu priložená fotografia z ranného cestovania vo výťahu.

 

Opúšťajúcich sa

Sharujú tri smutné piesne za deň, štyri citáty a nakoniec sa zmôžu aj na status z vlastnej hlavy, niečo v štýle „už nevládzem :((“. Ak nevládzu, nech si oddýchnu, alebo zapijú liečivo, ale nemusia svojimi myšlienkovými pochodmi obťažovať svojich „priateľov“. Ale zas na druhej strane, ak je opúšťajúcim sa pekné dievča po rozchode, čo býva často, hneď má na sebe zavesenú skupinu neukojencov, ktorí ponúkajú smútiacej svoje virtuálne plece na vyplakanie a svoj reálny inštrument na rozveselenie. A na strane tretej majú z opúšťajúcich sa radosť majitelia pohrebníctiev, nakoľko sú to ich potenciálni zákazníci.

 


Potom existujú ešte aj ďalšie kategórie, napríklad „hráči“, ale mám dojem, že je to ustupujúca skupina. Neviem, či sú tie hry na Facebooku tak na hovno, alebo ľudia zmúdreli, no v každom prípade, pozvánok stať sa virtuálnym farmárom dostávam čoraz menej.


Pevne verím, že ste sa nenašli ani v jednej zo spomenutých kategórií. Ak áno, verte, že vaši blízki tým trpia, a čo je horšie, ohrozujete tým (nielen) samých seba, viď príklad uploadujúcich fotky svojich detí. Nevešajte však hlavu (najmä nie do lana uviazaného na strome), ešte vždy je čas a priestor odstrániť tieto neduhy. Ak ste sa však našli v dvoch a viac, okamžite sa odhláste z Facebooku, zavrite prehliadač, oblejte počítač Savom a v tmavej miestnosti bez okien prečkajte, kým vás nájde niekto, kto vás naučí virtuálnemu správaniu sa.