Tuduch - tuduch. Taduch - taduch. Tuduch - tuduch. Taduch - taduch.
Takto nejako mi znel klepot vlakových kolies na koľajniciach, čo končia v nejakej riti, v nejakej Jaroměři, kde som mal v jeseni roku 1989 nastúpiť na základnú vojenskú službu.Teda, najprv musím prestúpiť v Pardubiciach, potom si znova prestúpim na vláčik do nejakého Hradce Králové, a potom ešte jeden prestup na Jaromeř.
Paráda.
Jak cesta okolo sveta.
Sluchaj - a ty dze rukuješ? Opýtal sa ma vyškerený branec asi v mojom veku, vzletne sa potácajúc po chodbičke vlaku.
Ja ??? Sa mi vidi že do riti - ale inak do Jaroměře. A ty?
Ja idzem do Prahy. Tota tvoja vojna asi v inakšej rici jak moja. Bo ja to ešči nečul, že dajaka Laromiež dadze je.
Tu maš. Jebni sebe. Domaca. Noo, neboj še, neošlepneš. A keby aj. Šak to budze len tvojo sčesce!
Vďaka, pracelu, ale ja nebudem.
/Ty koksooo - čoo??? Som to vôbec ešte ja? Asi nie, bo v živote som ešte neodmietol vychodňara, alebo hocikoho iného, s fľaškou dobrej pálenky. Ta čo už - asi vďaka stresom posledných dní transformujem na debila?/
Fakt nebudem - čaká ma asi tažký deň. Musím viacnásobnekrát prestupovať, ta že by som nepobludil.
Ta šicko dobre v totej - vidziš, už ani neznam, jak se tota tvoja dzira volá.
Poprial a odkrepčil po chodbičke dalej, kde následne zmizol v kupé s ktorého sa ozval rev pesničky Malý Tom ľúbi acetón.
Bim-Bam. Bim-Bam.
Jaroměř - Hlavní nádraží. Na nástupiště číslo dvacet šest sever, kolej sto pět, přijíždí Inter galaxy expres ze směru asi jih. Expres v téhle zasraný díře končí, protože tady končí všechno. Jo, akorát vojín Zajíc tady začíná. Takže ne. Správně to ma být:
Tady začína konec vojína Zajíce.
Hovno priatelia. Jaroměř je taká diera, že v tej dobe nemala ani Bim Bam a ani nikto nič nehlásil. Ked som sa s hrôzou v očiach vykydol z vlaku spolu s ďalšími tridsiatimi nešťastníkmi, to už nás odchytávali usmievaví podôstojníci.
Jaké máš číslo útvaru?
No ja tu mám 3195.
Tak ty seš múj. Takže Slovák? A odkuď?
Košice.
No jo, dálný, divokej východ. Krajina lítajících seker. Jednoho východňara tam už máš, ale moc ti toho nepoví. Je vožralej jak špalek. Poblil nám schody autobusu a špetku to lízlo i našeho náčelníka. Je s toho celej tumpachovej. No níc, pojď se mnou - ukážu ti, kterej autobus je tvůj. Čeká tě tam náš náčelník. Jmenuje se soudruh nadporučík Jalček, šlape si na jazyk a jinak je to pěknej čurák.
Odviedol mňa a ďalších piatich s číslom útvaru 3195 pred stanicu, kde stálo asi 5 autobusov. Každý autobus zbieral svojich brancov k svojmu útvaru.
Bus bol do polovice plný. Na prednej štvorsedačke bol voľne pohodený zdžambaný východňar. Presunul som sa dozadu. Šmaril tašku na zem, HRKLA v nej fľaša od HaKiho, sadol som si a troška sa porozhliadol.
Vážení bhanci, shúdhuhovia. Na úvod mojho khátkeho phivítania sa phedstavím. Moje meno je súhuh nadpohučík Jalček a som Váš vheliteľ - theda otec aj mama v jednom, mhinimálne na pol hoka. Nachádzate sa v Jahomiehži na poddôstojníckej škole. To, na čo je škola špecializovaná, sa dhozviete v khasáhňach. Stálhe ste totiž v statuse bhancha. Až kheď phejdete bhánou khasáhní, začínate v plnej miehe podliehať vojskhu a budú s vás suhúhovia vojachi. Podľa výložiekh khtohé vydíte, sphávne phedpokladáte že nasledhujúce dvha hoky budete slúžiťh u photivzdušnej obhane štáthu.Takhže za hodinu, phesne v thinásť nula sedem, thento autobus odíde do kasáhní. Zatiaľ čakháme ešte na jeden vlakh s phíchodom o thinástej. Do tej doby sa môžethe vzhdialiť do staničného bufethu alebo si zafajčiť phed autobusom v pahkhu. Dhôsledne žiadham všetkých súdhuhov bhancov, hlavne zo Slovenskha, aby už ukhončili khonzumáciu alkhoholických nápojov a komu je špathne nech láskhavo bľuje v phahkhu. Ďakhujem za phozohnosť sudhuhovia.
Mal beťárske fúziky, bol Slovák, ale bohužiaľ kokot.
VARIANT A
Oblieka sa to ako kokot.
Vyzerá to ako kokot.
Rozpráva to ako kokot.
Rozmýšľa to ako kokot.
RESULT: Je to dôstojník československej armády.
VARIANT B
Oblieka sa to ako dôstojník československej armády.
Vyzerá to ako dôstojník československej armády.
Rozpráva to ako dôstojník československej armády.
Rozmýšľa to ako dôstojník československej armády.
RESULT: Je to kokot.
Prišlo mi stráášne clivo a v taške ležala celá fľaša borovičky. Ja som na ňu takmer zabudol!! No, nedá sa nič robiť branec Zajac. Musíš sa k problému postaviť ako správny chlap. Jeden statočný východňar už leží vpredu na štyrke, ale miesto pre druhého je ešte voľné. Naozaj sa nedá sa nič robiť. Zobral som tašku a pri odchode z dverí som povedal tomu, čo mi má byť otcom aj mamou na pol roka: Idem si do parku zapáliť. Preskenoval ma pohľadom dôstojníka československej socialistickej armády, ale v mojich očiach mohol vyčítať akurát túžbu dať si jednu cigaretku a pokorne sa vrátiť do busu. Uhol pohľadom aj telom, a ja som zamieril na neďalekú lavičku. Sadol som si, zapálil Marsku a z tašky vylovil neporušenú sedmičku. Moji biologický tatko a mamka sa o mňa stále dokázali príkladne postarať. Aspoň uvidíme jak to pôjde tomuto novému ockovi a mamke. Budem mu držať palce. Otvoril som flašočku a zhlboka sa napil. Trošku si oddýchol, nadýchol som sa a poctivo sa napil znova. Potom ešte asi osemkrát, kým fľaška nezostala prázdna. To už mi nejaký chuj obul korčule a v hlave spustil rotáciu mozgových pologúľ proti sebe, ale ešte som registroval. Ringišpíl v hlave sa roztáčal viac a viac. Postavil som sa a vybral sa na ďalekú výpravnú expedíciu do autobusu. Z rozprávania viem, že som došiel po schodíky, kde som pozdravil nového otca aj mamu pozdravom SEHVUS, následne sa žalostne zbľuval a zvalil do voľnej štyrky k vychodňarovi číslo jedna, ktorý ma okamžite objal jak objímaci vankúš.
pnb
