Kde bolo, tam bolo, v Bratislave, ale nie v Devínskej, ani na Dlháčoch a už určite nie v Lamači, bola raz jedna Myrtille. Tá si v jedno nedeľné popoludnie listovala internetom, keď tu zrazu narazila na článoček o Tinderi. Mysľou jej prebehlo: "Veru, už som si dobre dlho neluskla!" (copyright Evelyn) a tak reku, vyskúšajme, čo to dá.

 

No, čo asi. Tinder, ak neviete, je mobilná aplikácia, ktorá je za horami za dolami najmä západným smerom veľmi populárna. Východne sa totiž ešte stále podaktorí spoliehajú na manželstvá dohodnuté rodičmi, čím šťastnému páru odpadá tá časť vzťahu, kedy sa spoznajú, zaľúbia, strávia spolu pekných pár rokov, počas ktorých do vzťahu vstúpi stereotyp a keďže každý chce ešte niečo iné, rozídu sa skôr, ako sa vôbec stihnú vziať. V západnej kultúre vám rodičia tak maximálne po dosiahnutí určitého veku prispejú na hypotéku, o svoje osobné šťastie sa musíte postarať sami. A tak tu máme bary, pracoviská, dovolenky, chloroform a...Tinder. Ten preberie info o vašich lajkoch a kamarátoch z Facebooku, takisto ako vašu profilovku a v rádiuse, akom si zvolíte, vám vyhľadá dostupných jedincov opačného pohlavia. (Ak túžite po jedincoch rovnakého pohlavia, je tu Grindr.) Vy ich podľa toho hodnotíte, či akože áno, alebo prebohazažiadnýchokolnostíNIE!, no a ak náhodou trafíte do preferencií toho druhého, môžete si začať písať. Super, čo? Ako s touto zodpovednosťou naložíte, je len a len na vás.

 

Všetkým romantickým dušiam odporúčam pozrieť si túto rozprávku, aby si mohli uviesť na správnu mieru, na čo sa táto aplikácia najčastejšie používa. Mne sa takto rozprávkovo "nepošťastilo", pretože mám bohužiaľ stále nejaké zvyšky zábran sebaúcty. A najmä hlúpu predstavu, že muž by mal byť vyšší ako ja.

 

Áno, ja viem, je to nehorázne, merať si 175 cm a očakávať, že ma muž bude prevyšovať. Muž nad 180 cm je totiž na Tinderi nedostatkovým tovarom. Teda, nájdu sa aj takí, ale ak vás chlap fotiaci sa mobilom o zrkadlo (tiež som si myslela, že už je to prežitok) nedostáva do kolien, prípadne hľadáte v jeho profile aj nejaký spoločný interes či stopy inteligencie, hneď sa vaše možnosti limitujú. Pýtať sa však každého pri prvom kontakte: "Koľko meriaš?" je trochu nevhodné, predsa len nechceme pôsobiť ako povrchné kravy a zároveň odpovedať na ich kontrovaciu otázku: "A ty koľko vážiš?". Takže nám ostáva dedukcia. Napríklad z fotiek, no ani z tých sa nedá odčítať všetko. Alebo potom z toho, čo píše. Príklad: Viedla som celkom zaujímavú konverzáciu s jedným, čo spomenul, že chodí hrávať basketbal. Yeah, right? Tiež som zajasala a bola som presvedčená, že to bude minimálne výška meter deväťdesiat, no, nech nežerem, meter osemdesiatpäť. Potom prišlo osobné stretko a bum - chalan nižší než ja. Plusom ale bolo, že bol veľmi sviežo vtipný, takže to bol milý friend zone večer. (Ja za to fakt nemôžem, ale akonáhle je chlap nižší, je rovno friendzoned. Ani na milisekundu sa nezaradí do tej medzikategórie, kedy uvažujete, či ho budete vnímať ako objekt alebo subjekt, či prísudok. Viňte z toho biológiu, DNA, evolúciu alebo moje daddy issues, takto to proste funguje.)

 

Takže, prečo by ste mali/nemali vyskúšať Tinder a hlavne prečo by ste mali počúvať ohľadom tohto práve mňa? Strávila som tam rovných 6 týždňov, počas ktorých som rozvinula nespočetné množstvo konverzácií (niektoré skončili hneď pri tom, ako mi dotyčný napísal "Ahoj." Čo, doriti, sa odpisuje na "Ahoj."? Hneď som si predstavila tón, akým to hovorí Ross z Priateľov a veškerý záujem bol preč. Ak chcete zaujať ženu, nepíšte jej, prosím, generické "Ahoj." Vhodným oslovením môže byť čokoľvek invenčné, netradičné, hoci aj "Čo ti šibe, ono to fakt funguje!?", alebo "Je pre mňa zvláštne začínať konverzáciu s niekým, koho nepoznám, ale tie bodkované šaty sú top", prípadne "Máš oči upíra, kedy ťa môžem zobrať do divadla?".), mala som za ten čas 6 TinderRande - teda osobných stretnutí, z ktorých ani jedno nebolo nepríjemné. Na Tinderi je skvelé to, že dokážete celkom ľahko odfiltrovať plevel (selfíčka a "Ahoj." dopomôžu) a je tam naozaj, NAOZAJ veľké množstvo zaujímavých ľudí. Od rôznych DJ-ov, art directorov, markeťákov, fotografov, hudobníkov (čau Matej!), majiteľov Regal burgru (čau Oto!), umelcov, PR mágov, astronómov, až po analytikov bezpečnosti v jadrovej elektrárni (čau Lukáš!) a vysokopostavených manažérov (čau Juraj!). Tinder je skvelý v tom, že nie je u nás tak masovo rozšírený, čo už je samo osebe postačujúcim filtrovacím mechanizmom. Stačí mať len chuť si písať nezáväzné kraviny s neznámymi ľuďmi a smartfón s internetom.

 

Zozačiatku očakávajte eufórku, lebo - je to strašná prča! Písať si s neznámymi ľuďmi o kravinách je skoro také dobré, ako si písať s kamošmi o kravinách, akurát, že títo reagujú ináč, nečakane, prekvapivo, no o to je to zábavnejšie! Najmä, keď si idete s niekým, čo má taký istý humor. To sa potom môžete celý deň vyškierať do mobilu, ak na to máte čas. Samozrejme, listovanie si a prehrabávanie sa v Tinder ponuke je tiež príjemný ego boost. "Teba nechcem, ani teba, fuu, no toto určite nie, ukáž, traja spoloční kamaráti? Máš rád 30 Rock, kino Europe a Bratisku? Šup prstom doprava." A tak ďalej...No po čase, a to vám garantujem, vás to už tak baviť nebude a čo horšie - prídete na koniec Tinderu. Proste raz sa minú uchádzači a nebude sa kým prehrabávať. Aj Tinder má svoje kapacity a na Slovensku pomerne obmedzené. A tam niekde sa končí aj moja TinderStory. Bolo to krátke, no zároveň intenzívne a spoznala som množstvo zaujímavých ľudí (niektorých aj osobne), ktorých by som asi v tak krátkom čase v reálnom živote nemala šancu stretnúť. Vyše týždňa som si písala s najvtipnejším človekom na planéte, ktorý následne asi zomrel (alebo si našiel babu, stratil telefón, vedomie, pamäť, záujem, no v rámci zachovania si pozitívneho sebaobrazu sa dohodnime, že zomrel), dozvedela som sa, že neexistuje lepší program na piatkový večer, ako prísť neznámej žene nasekať ananás, že tvrdé y síce zaviedol Hodža, ale aj s Hatalom, že batáty zoženiem v Bille a že existuje pozícia Art director motion designer. Stretla som tam zopár známych tvárí (čo má v sebe vždy takú škodoradostnú pachuť prichytenia), niekoľko kamošov som na to zas nahovorila ja, dostala som asi sedemstodvadsaťšesť komplimentov na moje oči, tvár, chrbát, šaty a vôbec - celkovo tento môj #TinderProjekt hodnotím pozitívne. Povedala som si však - stačilo, poďme sa vrátiť do reálneho sveta. Tam, kde si nevyberáte mužov ako z IKEA katalógu a nemôžete ich doladiť ku svojmu FJÄLKINGE, no práve preto vás to baví viac.

Aplikácia odinštalovaná a moje srdce ostáva čisté.

 

Veď vyskúšajte.