Vraví sa, že rodinu si človek nevyberá, no túto som si vybral sám. To, že mám extrémne „šikovnú“ priateľku viem už dlhšiu dobu, ale už som zistil aj to, po kom to má. Potenciálnej svokre sa ponúkol všadebol-všetkovidel-všetkoviem známy, že jej opraví koleso na bicykli. Prízvukovanie, aby sa jej nehral s brzdami, že sú jemnejšie, ale ona je s nimi spokojná, asi nejako nezachytil. A tak sa stalo, že cestou domov z práce na obednú prestávku stlačila prednú brzdu, ako je zvyknutá. Ako som spomínal, tak sú brzdy jemnejšie, čiže pre prudšie zastavenie ich treba silno stlačiť.

A v tom to prišlo. Prudké stlačenie prednej brzdy a geniálne schopnosti známeho spôsobili, že sa páčka prednej brzdy akosi zasekla. Tým pádom potenciálna svokra v slušnej rýchlosti nonšalantne dvihla zadné koleso, ktoré si povedalo niečo v zmysle prečo by malo stále jazdiť len druhé. A tak sa rozhodlo vymeniť si miesta. Takže z predného košíka nám letí v spomalenom zábere kabelka, ktorú nasleduje nákup potravín, ale v tesnom závese ich dobieha letiaca pani. Kto z nich dopadne najlepšie, pýtate sa?

Nuž nákup sa rozhodol flegmaticky nereagovať na vzniknutú situáciu a rozjebal sa na zemi. Do koša s ním. Kabelka dostáva 8 bodov z 10, nakoľko to prežila najlepšie a dokonca si udržala svoje vnútornosti. Najzaujímavejšie sa rozhodla s betónovou fackou popasovať svokra, takže máme: zodraté a narazené dlane, rozbitý lakeť, potenciálne zlomená ruka, ošmirgľované brucho a narazené miesto po cisárskom, ktoré krváca jak vaše srdce pri platení daní.

Mám super priateľku, ktorá vie rozumne odhadnúť život ohrozujúci stav a udržovaním paniky ma pred koncom práce bombarduje sms-kami, či by som šiel mamču odviesť na pohotovosť. Vravím jasné, nie je problém, načo by odchádzala z práce, keď teraz nastúpila na zmenu, vybavím to ja. Skočím po svokru, zhodnotíme obaja, že to mohlo dopadnúť aj horšie, najrizikovejšia je možno zlomená ruka, nakoľko s ňou takmer nepohne, bolí a začína sa podobať na paradajku. A tu nastáva prvá chyba, nebudeme volať zbytočne sanitku, ideme autom do nemocnice.

V Ružinovskej na centrálnom príjme nás friško vybaví slečna a posiela nás pred dvere number 7. Pred nami sú len 6 ľudia, čiže 3 pacoši a 3 doprovody, aktuálny čas 16:50. O pol hodinku je vo vnútri, po pár sprostých otázkach nás posielajú na RTG. Tam to šlo tiež rýchlo, bolo nám povedané, že výsledky pošlú dole, takže môžeme ísť. Sadáme si znovu pred čarovné dvere číslo 7, aktuálny čas 17:50. Zatiaľ som milo prekvapený, takže sa čoskoro musí niečo posrať.

Pomaly ale isto to začína, saniťáci sem začínajú zvážať opilcov z celej Blavy, i keď im na prvý pohľad nič nie je. Evidentne ani na druhý, pretože ich po pár minútach púšťajú a odchádzajú po svojich za borovičkovou vílou. Aktuálny čas cca 18:30, o 19:00 sa pravdepodobne menia zmeny, takže treba vypiť záverečnú kávičku. Nové sily pravdepodobne úvodnú kávičku, takže sa to začne hýbať asi tak o 19.20. Sem-tam privezú nejaký ten zaujímavý prípad: slečna ktorej sa splašil kôň či pánko ktorého slušne rozkopala elektrika. Nemožno však povedať, že by sa to nejako extra hýbalo, žiadne mäso nejde do mlynčeka, ani z neho. Asi okolo 20:00 nám už začína dochádzať trpezlivosť, vodu či jedlo si nie je kde kúpiť (bufety sa zavreli o cca 17:00). Sestričky čo volala pacienta, ktorý prišiel po nás, nakoľko už všetci prišli po nás aj keď chodia dnu, sme sa pýtali, či na nás náhodou nezabudli. Odvrkla na štýl Procházku, že nieee.

Nemocničná čakáreň sa nám začína plniť ako správny dobytčák, dvere číslo 7 sa otvárajú raz za uhorský rok. Substrát (díky SLSP) začína trošku peachovať, niektorí vyklopávajú na dvere, ale asi lekári používajú nejaké tajné kódy. Príde lekár, zaklope, dvere sa otvoria. Príde pacoš, zaklope, nič. Zaklope znovu, nič. Dvere asi drží Hodor. Aktuálny čas je 21.30, už s nami sedí i priateľka, akosi nechápe, čo tam krista ešte robíme. Nuž zlatko, čakáme tu jak kokoti, aby nám povedali, či je ruka zlomená alebo len narazená a môžeme ísť odtiaľto doprdele. Pri otvorení dverí tentokrát priateľka sonduje, či na nás nezabudli a v akom je to stave. Sestrička len zavrčala, že oni nezabúdajú a nevie nám povedať v akom sme stave, máme čakať, majú predsa súrnejšie prípady. Zaujímavé, že majú súrnejšie prípady, keď vlastne ani nevie, s čím sme tam.

V čakárni je plno, atmosféru krájame a podávame ako dezert so šľahačkou, becouse bez šľahačky to nie je ono, ako vraví Stewie Griffin. Je 22.15, priateľke došla trpezlivosť a ide sa na centrálny príjem spýtať slečny, či im môže dnu zavolať a informovať nás, či už majú konečne výsledok, nech vieme, či to je zlomené. Lebo ak tam čakáme zbytočne, tak si to niekto odserie. Pani sa pri telefonovaní vraj divne tvárila, ale povedala,  že nás hneď berú dnu. Hneď trvalo ďalšiu polhodinu, svokra vyšla mierne nasraná z dverí. Aký bol podľa vás výsledok? Hups, prepáčte, veľmi sa vám ospravedlňujeme, akosi sme pri striedaní zmeny na vás zabudli. Ale veď sme sa tu pani sestričky pýtali ako na tom sme 2x a povedala nám, že máme čakať a že ste nezabudli. No, nestáva sa nám to často, prepáčte. Nie je to zlomené, môžete ísť kľudne domov. A tak o 23:00, iba po 6 hodinách, odchádzame s pičungom na perách z nemocnice.

PS – ak to čítaš, ty lenivá škrata, bodaj by ti peatcha odhnila!

PS2 – ak uvidím, ako nejaký pablb volá sanitku ožranovi čo len spí v kríkoch a nič mu nie je, nech si ma neželá!!