Poznáte ten vtip, že povie si Bratislavčan, že pôjde bývať na východ a... Že nepoznáte? No samozrejme, nikto taký nikdy neexistoval. Až doteraz. Legendy, o ktorých si staré panny pri páraní duchien pri sviečkach len šepkajú a chlapom z bane v pokročilom štádiu alkoholizmu na tvári pochmúrny výraz vylúdia, to máte teraz na dosah ruky (myši) aj vy.

Už dlho som si vravel, aké by to bolo super sa verejne strápniť a napísať niečo na DM, ale chýbal k tomu ten správny impulz. A ten prišiel v momente, keď hrozilo, že čitateľská obec Časopisu Zameraného Na Kritické Myslenie a Overovanie Zdrojov (nie, ten akronym tam naozaj hľadáte márne) nadobudne dojem, že komunita okolo DM je nielenže banda nihilistov, ale pozor, dokonca bez jasného cieľa! Tak toto teda nie, všetci si nasaďte firemné tričká z posledného teambuildingu a priblblé úsmevy, toto bude pozitívny, jasne cielený článok (ale zase to nebudeme preháňať, nie sme predsa vyjebaní slniečkári a teraz na Vianoce mám doma všade linecké kolieska, takže si tých utečencov fakt nemám kam nasťahovať).

Dalo by sa tu dlho rozvádzať, čo ma do metropoly východu (pro tip: ide o Košice) zavialo, prečo som tu ostal už skoro dva roky a tak vôbec, ale môžeme to zhrnúť do konštatovania, že som tak trochu jebnutý a tým sa to vlastne celé vysvetlí. Keďže pre mnohých ide o tak nepredstaviteľný krok, že mi neveria ani to, že používam toaletný papier, pripravil som pre vás sprievodcu prežitia na tak odľahlom území, tak ďaleko od hraníc s milovaným Západom (myslia sa Jarovce a okolie).

Práca

Ako všetky hlásateľky v Televíznych novinách vedia, na východe žiadna práca nie je a nebude, lebo sem nevedie žiadna diaľnica a tým pádom k nám nevozia ani cisterny s elektrinou. Dosť nahovno sa mi teda vysvetľuje, že mám zatiaľ najlepšie platené zamestnanie, aké som kedy mal a to rátam aj prácu vo Viedni (ale hej, chcel som sa pochváliť). Tajomstvo úspechu je podobné ako v Bratislave či hocikde inde, neísť jak trtko do najbližšej motrokárne (tu je to predovšetkým Ness a T-Systems, úplná spodina všetkých podradných zamestnaní), ale vyberať si úzko špecializované firmy. Napríklad nás platia priamo Američania. Áno, tí istí, ktorí zhodili bombu na Černobyľ, hej, hneď tu pri hranici s Ruskom. Čistá heréza. 

Doprava

Cestovanie vlakom - super. Existuje len veľmi málo situácií, kedy nedostanete v piatok lístok Košice - Bratislava a v nedeľu Bratislava - Košice. A ako bonus môžete tým trapkom v opačnom smere kývať z biznis kupé, ktoré býva často na tejto trati zlacnené aj o desiatky percent. MHD príliš nepoužívam, práca je 10 minút bicyklom a ešte z kopca a v podstate celé Košice sa dajú prejsť peši do hodinky (excluding priľahlé dediny).

Vďaka červenej ruke miestneho primátora aj iné veci idú oveľa ľahšie, napríklad aj tu v lete rozjebali polovicu centra a aj tu rekonštruujú stanicu, ale napriek zachovaniu Slovenského štandardu™ (nekvalitná práca za predraženú cenu) sa dá povedať, že im to celkom vyšlo.

Jazyk

Tu už začína pre ľudí zo západného pobrežia prituhovať. Zatiaľ čo my sme zvyknutí tak maximálne na tvrdú výslovnosť (Trnava) či čechizmy (Záhorie) a podivujeme sa nad ľubozvučnou stredoslovenčinou, tak na východe sa to dialektami len tak hemží -- zmes maďarčiny, rusínčiny, poľštiny, rôzne odtiene jazyka v nárečiach (šarišské, spišské), žiadna sranda. Ta zrobce sebe šumňe, bo budzece plani. Predstava priemerného Bratislavčana je tu zhruba výzor Michala Hvoreckého s Rytmusovým prízvukom, takže hoci som Petržalčan Alfou a Draždiakom odchovaný, najbližšie mi zatiaľ tipovali “Nitra a okolie”. Typicky sa skôr prezradím slovnou zásobou - sem-tam mi uletí n-e, sedlák, socka, všetcia, minule som zistil, že nikto netuší, kto je to hochštapler :) (pritom spišské nárečie má plno prevzatých slov z nemčiny, siahajúcich až do dvanásteho storočia).

Obyvatelia

Košice, podobne ako Bratislava, slúžia ako ranný magnet prácechtivých ľudí z bližšieho aj vzdialenejšieho okolia, ale rozdiely tu vidno na prvý pohľad. Zatiaľ čo v Bratislave sa pod pojmom “prímestská obec” rozumie niečo na štýl Šamorína, tak tu ide o pravé nefalšované dediny so senom, sliepkami, kozami (žmurk-žmurk) a nezameniteľným šarmom robotníckej triedy. Na pozorovanie tohto javu netreba chodiť ďaleko, Košice majú totiž centrum, pár sídlisk a potom asi 500 priľahlých dedín, všetky klasifikované ako mestské časti, čím v ich počte prekonávajú aj také New York City (asi, nechcelo sa mi to googliť, každopádne slovenský rekord držia určite). Časť o obyvateľoch východu by nebola kompletná bez zmienky o kom? No jasné, o cigrómoch!

Začneme teda klasikou, Luník IX. Na moje veľké sklamanie, toto sídlisko poriadne ani nie je sídlisko. Z tých záberov z telky to vyzerá ako mix Varšavského geta a Bronxu strihnutého atómovým výbuchom a teda s výslednou post-apokalyptickou Mad Max-like civilizáciou. Pravda je taká, že je to sotva 10 väčších činžiakov, asi polovica vyzerá tak, ako by ste čakali a tá druhá vyzerá normálne. Je tam škola, tuším aj nejaká krčma a potraviny, proste nič mega.

Ľudia na východe sa tak nejako prirodzene pýšia svojim rasizmom a radi mi stále pripomínajú, ako tomu “vy v Bratislave nemôžete rozumieť”, ale skôr som si všimol presne opačné javy -- decká hrajú pred domom hokej, z desiatich deciek sú tam povedzme tri cigánčatá a každý to berie ako normálnu vec. Príde rómska rodina do mekáča, opäť, nikto ani brvou nepohne. Ale je pravda, že keby som cestoval populárnym spojom č. 11, tak by som to asi videl aj z druhej strany.

Ach áno, aby som nezabudol na tú najpodstatnejšiu zložku obyvateľstva - baby sú tu fakt pekné, ale treba konať rýchlo, nájsť tu 25+ single ženu je celkom fuška, idú na dračku jak teplé rožky pri akcii v Lidli, prakticky väčšina v takomto veku už kočíkuje. Nekecám, kamarát vravel.

Kultúra

Všetko, čo sa v Košiciach deje, sa deje na Hlavnej. Čo je oficiálne ulica, ale je to v skutočnosti námestie, a zrejme voľakedy sa s autorskými právami nikto nepáral, lebo aj Prešov má Hlavnú a tiež je to námestie.

Paradoxne, to najlepšie, kam sa dá za kultúrou ísť, sa nachádza mimo Hlavnej - tzv. Kasárne/Kulturpark a hlavne nová Tabačka. V oboch sa robia rôzne fajn akcie, nedávno prerobili tú Tabačku tak, že by poňala koncert Rolling Stones a Mariky Gombitovej v jeden večer, ale zároveň to má aj takú tú klasickú hipster-friendly KC Dunaj-like atmošku.

Ďalší fenomén je nočný život - v piatok viete na ulici vidieť fakt všeličo, každá veková kategória, každá soc… ehem, všetky spoločenské vrstvy. Ale v sobotu (či nedajbože v dni ako štvrtok!) - všetko mŕtve, len teraz počas vianočných trhov je to o čosi lepšie. Nedeľný obed v meste si treba tiež dobre premyslieť, 8 z 10 reštaurácii otvára minimálne o štvrtej, ak vôbec.

Taxi

Poslednú sekciu som si vyhradil špeciálne na taxíky, resp. na taxikárov. Na samotnú službu sa mi pri cene 3€ ťažko sťažovať, ale ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, kto vlastne sú všetci tí konšpirační trtkovia, tak vám to teraz prezradím - sú to taxikári z východu. Moja typická jazda vyzerá zhruba takto:

• Dobrý, vy ste tu na meno XY?
• Áno, nastúpte si. Kam to bude?
• Na Furču, YZ č.8
• …
• (hrá napríklad Slovensko 1, nejaká klasika)
• ...
• Boha, zas nejaká židovská hudba!
• Uhm… č..čože?
• Zase ich tam pretŕčajú, zase chcú, aby sme to tým Američanom všetko žrali!
• (preladí na Expres)
• Poviem Vám, ľudia už toho majú dosť. Nepotrvá to dlho a Rusi s tými špinami raz a navždy zatočia!
• Aha.
• Tí kreténi v EU sa snažia Američanom len podlizovať, ale my patríme k Rusku, to je naša vlasť. Spáliť ich všetkých, zmrdov jedných.
• Uhm.
• …
• Ale ľudia nie sú hlúpi, ľudia to vidia! Nikto tu nechce tých agresorov z NATO, výborný článok som o tom minule čítal!
• Uhm, uhm.
• ...
• Jéj, už sme tu, tu mi zastavte, ja už tých 500 metrov odkráčam, tu máte tri éčka, dobrú noc.

Blbé je, že raz som takto musel ísť z Popradu až do Zakopaného. Na konci som sa potreboval trošku vyplakať do rukavičky.

Tým môjho sprievodcu končím, je mi ľúto, že ste to dočítali až sem. Na druhej strane, vy ste tí, ktorí máte na sebe firemné tričko a priblblo sa usmievate.

Disclaimer: V článku nebolo použité jediné vtipné prirovnanie.