Facebook, náš omniprezentný spoločník, je médiom, ktoré vďaka zdieľajúcim ľuďom zhromažďuje informácie z najrôznejších zdrojov.
V poslednom čase pri pozeraní na ten svoj pociťujem utrpenie, pretože odhaľuje o mojich známych smutný fakt, že ich schopnosť filtrovať informácie značne kríva za možnosťami, ktoré im internet poskytuje. Dokonca začínam rozmýšľať nad tým, či je to nákazlivé, pretože počet obetí šialeného názorového synkretizmu postrádajúceho akúkoľvek logiku očividne každým dňom rastie.
Tak sa napríklad dočítam, že niekto, kto doteraz nekriticky podporoval „sociálnu“ politiku ľavice, zdieľa obrázky národne orientovaného združenia „Slovenské Hnutie Obrody“, ktoré sa ani za Boha, ani za národ na základnej škole nenaučilo, že v slovenskom jazyku (áno, aj ten sa píše s malým) sa názvy zložené z všeobecných podstatných mien píšu tak, že iba prvé slovo názvu je s veľkým písmenom, teda správne Slovenské hnutie obrody. Vidíte deti, dávajte na slovenčine pozor, lebo možno vyrastiete na rodoľuba a potom sa zhovadíte, keď sa ukáže, že si neviete správne napísať ani ten názov organizácie.
SHO teda zdieľa akýsi z prsta vycucaný údaj o tom, koľko zarába 90% Slovákov (350-500 €), ktorý pripojí k obrázku H. D. Thoreaua a citátu o tom, že bez neposlušnosti nebude sloboda. Veru, neposlušnosť a sloboda sú základné kamene neonacionalizmu. Bratia na pláž (sestry nie, lebo Tiso povedal, že keď sa ženy aktivizujú, berú mužom prácu), ideme robiť revolúciu, zvolíme si do parlamentu kotlebovcov, ktorého kandidátka v posledných parlamentných voľbách pozostávala prevažne z expertov typu nezamestnaný, kuchár, pumpár a nasratý dôchodca, ktorý bol zamladi zrejme členom Hitlerjugend. Zavedieme stanné pravo a čím vyššie budeme dvíhať pravicu, tým vyššia bude životná úroveň.
Ďalším klincom do rakvičky zdravého rozumu je Slobodný vysielač. Táto ustanovizeň je magnetom presne na ten typ ľudí, ktorí sa v poslednom čase odvšadiaľ vyrojili so svojimi konšpiračnými teóriami, revolučnými náladami a trpia fixnou ideou, že ich názory niekto cenzuruje (a niekto by ich asi cenzurovať mal, napríklad nejaký Úrad pre podporu racionálneho myslenia).
Slobodný vysielač svojou samotnou existenciou dôvod svojej existencie popiera. Oficiálne médiá dávajú priestor inej bande idiotov, a tak sa diskriminovaná banda idiotov rozhodla, že oserú odhora až dole všetko, čo kedy pojem „Slobodný vysielač“ symbolizoval a založia si vlastné amatérske médium, z ktorého budú terorizovať Slovensko nekoherentnou zmesou informácií z pochybných zdrojov.
Nikto im za šírenie bludov a osprosťovanie svojich mentálne zraniteľných blížnych zatiaľ nedal po papuli, čo pokladám za neodškriepiteľný dôkaz toho, že na Slovensku žiadna cenzúra neexistuje, ale asi by mala byť. Momentálne kvôli cenzúre kempuje pred prezidentským palácom istý Juraj Chlebík, ktorý drží protestnú hladovku. Dúfam, že tú cenzúru teda už konečne spustia.
Celospoločenská frustrácia je produktom stúpajúcej iracionality, pretože takúto slobodu sme ešte nemali. Mám pocit, že sa na internete pozvoľna vytvára akýsi falošne orwellovský obraz spoločnosti. Áno, vďaka Snowdenovi už vieme, že internet je skutočne sledovaný, lenže rebeli bez príčiny a ohniví revolucionári nekonšpirujú v pivnici, ale práve na internete, ktorý má každý z nich zavedený doma a je to ich slobodná voľba.
Viete, čo je nesloboda? Ja vám poviem, čo je to nesloboda.
Nesloboda bola na prelome 30. a 40. rokov, keď vzory vašich hrdinov, čo dnes bojujú za Boha a za národ vyvážali pod záštitou katolíckej cirkvi nevinných ľudí vlakmi na smrť do koncentračných táborov.
Nesloboda bola, keď Lenin nanútil ľuďom svoj nepodarený sociálny experiment zvaný komunizmus a plánovane nechal celú jednu vrstvu spoločnosti vymrieť hladom.
Nesloboda bola, keď dal Stalin počas dvadsiatich rokov represií vyvraždiť milióny nevinných ľudí a vytvoril v Rusku atmosféru takého teroru, aký si slovenskí revolucionári tretieho tisícročia nevedia vo svojich biednych obmedzených hlavičkách ani len predstaviť.
Keď chcete niečo geograficky bližšie, tak nesloboda bola, keď v Československu v 50. a 60. rokoch prebiehali vykonštruované procesy, keď tu boli do 89. zavreté hranice, nemohli ste odtiaľto ujsť a museli ste si dávať pred susedmi pozor na papuľu, aby vám na dvere nezaklopala Štátna bezpečnosť, to bola, drahí priatelia, nesloboda.
Dnes si môžete svoju explozívnu mozgovú hnačku úplne slobodne prezentovať na internete, môžete srať ústami z balkóna a môžete kedykoľvek odísť, kam len chcete (a kde vás prijmú). Ak chcete vidieť neslobodu, tak choďte na dovolenku do Severnej Kórey, podľa možnosti sa tam aj odsťahujte. Tam ľudia slobodný prístup na internet nemajú, zabijete dve muchy jednou ranou – môžete robiť revolúciu tam, kde ju treba a prestanete normálnych ľudí privádzať do zúfalstva.
