Kdesi a kedysi žil v jednej domácnosti škrečok a robil to, čo škrečky najradšej – škrečkoval. Vnímali ho ako jedno z detí, dokonca sa tak správal. Zavadzal, motal sa pod nohy, žobral o jedlo a ostávala po ňom spúšť. V jeden deň sa stratil. Nebolo ho. Proste zmizol. Po vyše dvoch týždňoch začalo v kuchyni voľačo smrdieť.
Kedysi som si myslel, že mamka je z Čiech, vie totiž úplne všetko. Nosieva sandále a v nich ponožky, ale to nie je nič v porovnaní s tým, čo ma donútila obliecť si, keď som mal sedem. Bolo leto. Podmienkou na to, aby som smel na dvor bolo dať si pod krátke nohavice pančuchy, aby som neprechladol. Ja som nechcel, ona trvala na svojom. Zrodil sa náš prvý kompromis.
V samostatnej cele kľačala na zemi žena. Dlaňami rúk si šúchala tvár, sem-tam si prehrabla prstami vlasy alebo sa päsťami udierala do hlavy. Od jej zadržania a prevozu do cely predbežného zadržania si s ňou nevedel nik rady a akýkoľvek pokus o dialóg stroskotával na jej neochote odpovedať.
Stálo ma príliš veľa úsilia a hromadu peňazí, kým som sa konečne prepracoval ku kontaktom, ktoré ma vedeli nasmerovať ďalej. Potom to bolo oveľa náročnejšie a vyčerpávajúcejšie. Skupinka ľudí, venujúca sa praktikám, o ktoré som mal záujem, operuje mimoriadne opatrne.
Koce, nevýrazný Bulhar v stredných rokoch, sedel na sedadle autobusu a so záujmom pozoroval ľavý pletenec hornej končatiny, ktorý mu pred krátkou chvíľou odtrhol zliatinový črep bloku motora. Explózia, ktorej predchádzal silný záblesk sprevádzaný rachotom, pri ktorom praskali ušné bubienky, prišla nečakane.
Chcel by som vedieť čarovať. Ale neviem. Podľa internetov je vraj čarovanie celkom jednoduché. Stačí sa sústrediť, poznať zázračnú formulu, vyriecť ju v správnom okamihu a kúzlo je na svete. Mne sa podarilo len také chabé eskamotérstvo, čo kúzlom ani nie je. Volá sa magické oko.
2. Kapitola Boj sa skončil rovnako rýchlo, ako sa začal. V hlavnej úlohe sa predstavila teleskopická tyč.
1. kapitola Ľudia sú jebnutí. O pravdivosti tohto výroku som presviedčal svoje okolie vždy, keď som sa ožral.
Členovia primitívnych kmeňov veria, že keď zjedia časť tela nepriateľa, ktorého premôžu v boji, tak sila, ukrytá v súperovi, stane sa ich vlastnou. Takto dosiahnu novú, dokonalejšiu úroveň vlastného ja.
