Od tvorcov herných peciek ako Underground Parking Survival a Escalators: Redemption je tu ďalšia gamesa, tentokrát z tajomného fantasy sveta hromadného stravovania. Ústredná postava Joe Average je na prvý pohľad celkom bežný mladý muž. Nosí však so sebou zvláštne prekliatie. Už v skorom detstve mu bolo diagnostikované zákerné ochorenie, a síce závislosť od jedla. Tá sa prejavuje tak, že keď Joe dlhšie neje, nastávajú uňho abstinenčné príznaky a je mu dosť blbo, a keby nejedol ešte viac ako dlhšie, mohol by dokonca umrieť. Preto Joe musí každý deň absolvovať otravnú tortúru zháňania hernej manny, v tomto prípade reprezentovanej jedlom.

 

 

Žáner

 

Čo sa týka herného žánru, hra je niečo medzi Sims a survival hororom s RPG prvkami. Herná náplň je síce jednoduchá, no funkčná: Joe musí každý deň v presne stanovenom čase vyraziť zo svojho safe housu do rizikovej oblasti zvanej Food court (v preklade „jedlo posledného súdu"), aby si doplnil mannu a vydržal s energiou až do večera. Ako herný princíp to znie jednoducho, no tu sa autori pekne zákerne vyhrali. Na rozdiel od Underground Parking Survival, kde iba krúžite so svojim herným avatarom po hernej ploche a hľadáte voľné miesto a následne zase východ, tu sú pridané ďalšie herné mechaniky, ktoré tristne zvyšujú hernú obtiažnosť.

 

V prvom rade, na každú výpravu do food courtu má Joe obmedzený čas, a to tridsať minúť. Ak ho prekročí, zdanlivo sa nič nedeje, no na pozadí sa časy sčítavajú a po čase dostanete vytýkací mail od virtuálnej personalistky. A ďalšou hernou vychytávkou je virtuálna mena, ktorou platíte, tzv. ticket restaurant (vo frankofónnych herných verziách sa označuje ako cheque dejeuner). Jeden ticket restaurant má takmer vždy nižšiu hodnotu ako jedlo vo foodcourte. Môžete síce použiť viac ticket restaurantov, ale na konci hernej kapitoly vám budú chýbať. Alebo môžete využiť nenávidený, no stále bežnejší systém mikrotransakcií, a síce, že si pár drobných k ticket restaurantu priplatíte. Z času na čas sa hodnota ticket restaurantu síce zvyšuje, no väčšinou je vám to prd platné, lebo následne sa zvýšia aj ceny jedla. Táto to barlička zo strany programátorov je dosť priehľadná a celkovej kvalite gameplayu nepomáhajú ani ďalšie herné elementy.

 

 

Grafika

 

Tak napríklad grafika. Hra funguje v 3D, vo vysokom rozlíšení a v takmer fotorealistickej grafike. So far so good, no niektoré modely a animácie postáv sú dosť odfláknuté – napríklad obsluhe za pultami chýba akákoľvek mimika, čo je v roku 2014 pomerne veľký fail. Ešte horšie dopadlo samotné jedlo, kde sa graficky nedá rozoznať, či ide o vyprážaný syr alebo filé, takisto použité textúry príloh sú veľmi chudobné – ryža a dva varianty zemiakov. Ozvučenie je štandardné – ambientné zvuky a hlasy znejú ako živé, no soundtrack s klasickými hitparádovými kalerábmi zvukový zážitok dosť zráža. Po nedávnom update Aupark 2.0 sa to však trochu zlepšilo a už môžeme počuť aj celkom fajn hudbu ako Bonobo, Jazzanova alebo Quantic.

 

 

Obsah

 

Food Court: The Game však obsahuje veľkú pridanú hodnotu v podobe filozofického presahu. Nájdeme tu veľkú mieru existencializmu a nihilizmu. Tvorcovia nás nešetria a pri rozhodovaní o tom, či si vyberiete vyprážaný kurací rezeň plnený sterilizovanou kukuricou alebo vyprážaný kurací rezeň plnený bambinom, prípadne kuracie soté s hráškom alebo morčacie soté s miešanou zeleninou, vtedy na vás doľahne ťažoba uvedomujúc si iluzórnosť voľby a vôbec, slobody ako takej. Až sa človek čuduje, či zakončenie hry nevedie k nejakému bombastickému odhaleniu konšpirácie v podobe kartelovej dohody chovateľov hydiny a konzervární. Ale ešte som to nedohral do konca, takže neviem.

 

Už sme si písali, že Food Court: The Game nie je žiadna casual hra, ktorú by ste odohrali na hajzli za tri minúty a ešte by ste stihli sčekovať fejsbučik. V štýle obľúbených survival hororov ako Amnesia alebo Slender, nemáte zo začiatku žiadne zbrane, a to ani na blízko. Až v druhej polovici každého levelu dostanete vidličku a príborový nôž. Ale ani to nie je isté. Z času na čas vám totiž programátori pripravia až jasperovsky hraničnú situáciu. Keď už si s horkosťou vyberiete z domnelo bohatej ponuky vyprážaných kuracích pŕs, virtuálna obsluha vás vybaví plastovým príborom. A vtedy začína skutočný horor – vrátiť sa o checkpoint naspäť a vybrať si soté sa už nedá a rezeň má oveľa viac hitpointov, než na koľko stačia dva tenké kusy plastu. A to, že za to dostanete achievement "neurosurgery master" je fakt slabou útechou. Vtedy skôr oľutujete, že ste si doteraz nenainštalovali klasickú, ešte 8-bitovú gamesu Cooking: The Day Before a k tomu obľúbené DLC ako Tupperware Adventures a Microwave Realm.

 

 

Zhrnutie

 

Napriek hustej atmosfére a zaujímavému príbehu je Food Court: The Game je len pre tých najotrlejších drtičov, preto nemôžem dať viac ako štyri rozhryzené plastové tácky z desiatich.