Čitateľ odpustí, ale dnes to bude bez názvu. Skôr sa zrejme pravde približuje tvrdenie, že mu to bude srdečne jedno, ale keď sa mi naskytla takáto unikátna príležitosť použiť uvedené slovné spojenie, ktorá sa ktovie kedy zasa zopakuje, pochopiteľne som po nej hneď chňapla ako účastníčka Nákupných maniačok po kabelke Guess. Alebo ako Braňo M. po krabicovom víne. Alebo ako každá jedna z nás po vložkách, keď nám práve chýba odvaha, čojaviem, napríklad liezť po stromoch a robiť stojky počas svojich dní a to všetko v bielych gatiach. Lebo však oni pijú aj hore nohami. Ako Braňo M. Z toho si môžete ľahko predstaviť mieru môjho nadšenia. Je také povznášajúce si vymyslieť hocijakú hovadinu a bohorovne tvrdiť, že čitateľ mi to odpustí a vôbec nebude pičovať, že to nemá hlavy ani päty. Takto sa určite cíti Hirax alebo Lucia Kollárová, keď oslovujú svojich nadšencov. Až na to, že ja, našťastie, na rozdiel oboch menovaných nenesiem zodpovednosť za milióny ľudí.
Pre tú hŕstku ľudí (jedincov s masochistickými sklonmi nerátam), ktorí napriek úvodu čítajú ďalej, mám aj vysvetlenie danej skutočnosti. Asi tri dni dozadu mi napadol taký vystižný názov pre tento článok s vtipnou pointou, gradáciou a nabitý toľkými silnými emóciami, že som hneď vedela, že je ten pravý. Bohužiaľ som práve zaspávala, ale bola som úplne kľudná, veď takúto hlbokú myšlienku predsa nikdy, nikdy v živote nemôžem zabudnúť. Fanúšikovia seriálov 30 prípadov majora Zemana alebo C.S.I. asi už poňali mierne tušenie, pre ostatných vysvetlím, že sa stalo presne to. Celé tri dni som sa snažila spomenúť si. Žiaľ, neúspešne. A keďže medzi moje základné heslá (okrem toho, že nosím vždy čistú spodnú bielizeň pre prípad, že by ma zrazilo auto a že polievka je základ stravy) patrí aj také, že radšej ako polovičnú robotu nerobiť žiadnu, tak som sa rozhodla, že proste žiadny nadpis nebude. Až na to, že toto som mohla napísať aj hneď, ja viem.
Smutné udalosti predošlých dní však nič nemenia na skutočnosti, že sa chcem so svojim pravidelným čitateľom podeliť o ďalších pár vecí, ktoré ma vytáčajú tak nejak všeobecne, nie iba čo sa týka tehotenstva. Všetkým, ktorí dostali záchvat paniky, koľkože to novátorských myšlienok im utieklo, odkazujem, zachovajte pokoj. Mojím pravidelným čitateľom sa stanete veľmi jednoducho, keďže predtým som napísala celkom 1 (slovom JEDEN) článok. Vidíte, netreba hneď hádzať hrach na stenu a chodiť s džbánom po vodu.
Tento raz ich nebudem ani číslovať, aby bolo hneď na prvý pohľad viditeľné, že všetkým dôvodom mojich prebdených nocí pripisujem rovnakú dôležitosť, a to náramne vysokú. Inak by som predsa čas venovaný ich vymenovávaniu mohla tráviť radšej prechádzkou po čerstvom vzduchu (na to je moc horko) alebo vyvaľovaním sa v bazéne (na to zas moc zima).
Takéto dokonalé premostenie sa mi podarilo, aby som sa hneď (resp. konečne) dostala k tomu, o čom to celé vlastne má byť, a to:
- o ľuďoch, ktorí nadávajú na počasie. Nech je akékoľvek. Nikdy nie je primerané k tomu, čo chcú práve robiť, tak radšej nerobia nič, čo by ale nerobili tak či tak. Samozrejme okrem nadávania. Celý svet je otrasný, vláda je naprd, robota oničom, poldeci drahé, pivo teplé, ani ten vlašák už neni to, čo voľakedy.
- o meteorológoch. Každý iný človek, keby podával v práci obdobné výsledky (samozrejme nerátam tých darmožráčov vo vláde a europarlamente, lebo aj ten je celý naprd), by už dávno vyberal poklady z kontajnerov. Ale títo makači nie. Darmo, majú to vychytané. Stačí, keď povedia, že bude jasno až polooblačno, miestami kopovitá oblačnosť s možnosťou zrážok a my im za to dáme dokonca priestor v hlavnom vysielacom čase. Keď sa v budúcom živote narodím, chcem byť jedným z nich. A nechoďte na mňa s tým, aké hlboké analýzy musia celé dni robiť, aby som si na piatich rôznych stránkach o počasí mohla prečítať päť rôznych predpovedí. Načo majú všetky tie družice a techniku, keď by ich všetkých schoval do vačku hocijaký priemerný šaman starý 4000 rokov. Okrem toho to celé trošku zaváňa diskrimináciou. Prečo nemajú rovnaké práva a privilégiá aj veštkyne? Väčšina ľudí sa na ne pozerá medzi prsty a pritom odvádzajú rovnakú, možno aj náročnejšiu prácu. Keby mi nejaká vyveštila, že si mám dávať pozor na zdravie, lebo mi hrozia žalúdočné problémy a bude sa mi dariť, ale mám okolo seba závistlivých ľudí, ktorí mi neprajú a môžu mi škodiť, tak mi to nepríde o nič horšie.
- o ľuďoch, čo si každý večer pustia telku a čumia na seriály. Všimnite si, že nenadávam na ich autorov (veď prečo by sa niekto trápil vymýšľaním niečoho zaujímavého, keď rovnaký efekt dosiahne za zlomok času), ani na televízie, čo to dávajú za hovadiny. Božechráň. Televízor aj tak pozerám len výnimočne, tak mi je úúúplne jedno, čo tam ide. Pre rýpalov nehovorím ani o tom, že si to niekto pustí ako podmaz pri varení/žehlení, alebo len potrebuje vypnúť z práce a aspoň chvíľu robiť niečo, pri čom nemusí rozmýšľať. Tak čo mi vadí? Že väčšina nemá absolútne žiadnu predstavu, čo iné by večer robila. Pre modelovú situáciu viď stručný prepis nedávneho rozhovoru medzi mnou a nemenovanou osobou, z ktorého som si odniesla okrem nemého úžasu aj tik na pravom oku:
OSOBA: „Pozerala si včera Panelák? Ja som nestihla a teraz neviem, čo sa stalo medzi ... (Teraz vymenovala nejaké osoby a časť deja, čo mi vôbec nič nehovorilo.)
JA: „Nie, ja to nepozerám."
OSOBA: „Aha, tak ty pozeráš Búrlivé víno."
JA: „Nie, nepozerám žiadne seriály, nebaví ma to."
OSOBA: (má v očiach úprimné zdesenie) „Preboha a čo robíš každý večer???"
JA: nezmohla som sa na odpoveď.
A toto je len slabý odvar, bude horšie.
Poznám totiž aj ľudí, ktorí si predplatili istú stránku, aby mohli svoj obľúbený seriál o vínčisku sledovať aj na dovolenke.
- o stylistovi/stylistoch, ktorí obliekajú Eriku J. To fakt neexistuje nič iné než nechutné, o číslo menšie overaly, ktoré sa jej zarežú do bokov? Ale zas... Vyrobiť fald na tak štíhlej postave je tiež istým spôsobom umenie. O čom celá relácia je, to kritizovať nebudem. Náhodou, niekedy je to celkom sranda, keď tým svojím potmehúdskym hlasom komentuje, aký je pán doktor Traubner beťár. Len ešte jedna vec. Erika, tie nechutné biele ortopedické topánky, čo si si kúpila na šopingu v Rakúsku, tiež nie sú v poriadku.
- o psíčkaroch, ktorí púšťajú svojich ňuňuňu miláčikov hocikade a doteraz nepochopili, že tie ihriská naozaj nie sú primárne určené na to, aby sa ich Šejlinka mohla vykakuškať v príjemnom prostredí, ale trošku na iné účely. Deti zatiaľ nevlastním, ale keď vidím na pieskovisku lajno, na ktorom si práve pochutnáva roj múch, chce se mi blejt, velebnosti.
- o bio, eko, raw a neviem akých ešte fanatikoch, ktorých jedinou životnou náplňou sa stalo oplieskať pol výplaty na zázraky z cíceru a sójového mlieka a spávajú s kuchárkou 1000 spôsobov na prípravu pšena pod vankúšom. Ktorý je samozrejme z biobavlny. Áno, myšlienka je to dobrá, tiež sa snažím stravovať zdravo, aj nejaké fair trade výrobky sa u mňa domá nájdu a radsej si odtrhnem rajčinu v záhrade, ale nič sa nemá preháňať. Okrem toho už je to kvalifikované ako oficiálna úchylka, takže ďalej rozvádzať nemá význam.
- o dobrákoch kladúcich debilné otázky. Väčšinou sa to začína nenápadne po x mesiacoch vzťahu (ich počet závisí od miery tolerancie okolia).
KEDY BUDE SVADBA? My sme našťastie toto štádium preskočili, keďže sme sa brali tak skoro, že sme nikomu nedali šancu pýtať sa. Skôr naopak, nikto nám neveril, že to myslíme vážne. Ale to bol práve dôvod, pre ktorý sme naplno vhupli rovno do druhej fázy.
A TO SA MUSÍTE? Následne ma rozčuľovali tie zmätené pohľady, keď sme povedali, že nie a špekulácie, v čom je teda ten dôvod. Lebo pripustiť, že sme od začiatku vedeli, že chceme byť spolu a chceme sa zobrať, tak načo čakať, to bolo proste neprijateľné, také príliš obyčajné, to by sa v Paneláku nikdy nestalo.
A UŽ PRACUJETE NA BÁBÄTKU? Nikdy som nezistila, čo presne táto otázka znamená. Samozrejme chápem, ako ju pýtajúci sa myslí. Ale to slovo práca mi vždy evokuje niečo, čo je viac či menej nepríjemné. Česť všetkým workoholikom, ktorí pociťujú brnenie v slabinách už len pri pomyslení na svoje pracovné prostredie. Väčšina ľudí (vrátane mňa) je tak rozmaznaných, že potrebuje k vykonaniu telesného zblíženia úplne iné veci a do práce chodí len preto, lebo ináč by pokapali od hladu. Škoda, že som nikdy nemala odvahu odpovedať nejako takto: Áno, ďakujem, ide nám to skvele. A vy ako často sexujete so svojím manželom? Postaví sa mu pri vás vôbec?
Momentálne som vo fáze otázok, v ktorom som mesiaci a čo to bude, atď., tie sa mi už ani nechce rozvádzať. Aké ďalšie prídu po pôrode, netuším. Nechajme sa prekvapiť.
- a formálne nie však emocionálne posledný bod venujem milionkrát omieľanej téme istej moderátorky a jej nešťastného statusu na sociálnej sieti. Viem, že už má každý toho plné zuby, mňa nevynímajúc, preto len krátko a k veci. Áno, to čo napísala bolo bakané, fuj fuj. Našich milých menšinových spoluobčanov si musíme vážiť tak ako oni nás. Ale to fakt nikomu nevadí, že moderátorka verejnoprávnej televízie vypustí do sveta takú ohavnú pravopisnú chybisko???? Vašo podľa mňa s jej vyhodením nemal na výber.
Ale aby sme nekončili rozčarovaní a plní negatívnych dojmov, poznám niečo, na čo sa nechytajú ani všetka diely Slepačej polievky dohromady:
Proste túto dvojicu milujem.
