Povedzme si pravdu, väčšina rádií na Slovensku je rada, ak sa vyhne hraniu tej istej pesničky dvakrát za hodinu a povedzme si pravdu, ja slovenské rádiá počúvam tak rád, ako zvuky vyhladovanej pôrodnice. Môj článok sa však bude týkať ešte temnejších zákutí, ako sú ušitrhajúce zvuky opakujúcej sa elektronickej hudby a Pharrellovho Happy.
Všetko začalo v jeden krásny deň, v jednej čarovnej krajine, niekde v období rokov 2002 až 2004 letu pána. Desiatky, stovky a tisícky hriešnikov z rôznych opodstatnených aj neopodstatnených dôvodov nezaplatili, alebo nemohli zaplatiť dukáty za počúvanie hudby. Bez ohľadu na to, či bývali v chatrči, v dome alebo na kolibe. Dukáty za hudbu musí predsa platiť každý! Každý ju doma počuje, takže každý musí platiť.
A teraz vážne
Slovenský rozhlas si o pár rokov neskôr začal vyžadovať od „neplatičov“ (cháp ľudí, ktorí nezaplatili jeden alebo dva mesiace, nie tí ktorí neplatia nikdy a vôbec) peniažky pomocou firmy kravaťákov, ktorú nebudem menovať. Okresné súdy na Slovensku boli zavalené tisíckami návrhov podaných na, pozor! - DVD nosičoch. Súdy v roku 2006 však ešte nemali zriadenú elektronickú podateľňu a nedokázali overiť pravosť elektronických podpisov na žalobách, ktoré DVD obsahovali. Vyznieva to divne, ale áno, stačilo by použiť starý dobrý papier. Zatiaľ je to celkom zrozumiteľné, však?
Súdy vrátili DVD späť tvrdiac, že na to nemajú technické prostriedky. O ďalších pár rokov neskôr najvyšší božský zákon Ústavného súdu rozhodol: Bolo porušené právo Slovenského rozhlasu, aby sa spravodlivo konalo a aby získal svoje dukáty! Hanbite sa súdy Slovenskej Republiky! Okamžite si zriaďte nejakú techniku, s ktorou to pôjde! Žaloby sú platné!
A potom Slovenský rozhlas čakal. Ďalších viac ako päť rokov sa nič nedialo. Podľa môjho skromného názoru sa veci dali do pohybu po tom, čo zo Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu vzniklo RTVS. História sa začala opakovať. Práve minulý týždeň boli Okresné súdy na Slovensku zavalené pod nánosmi žalôb, v ktorých Slovenský rozhlas opäť vymáha nezaplatené dukátiky spred viac ako desiatich rokov. Zvyčajne ide o smiešne sumy, niečo medzi 40 a 100sk.
Haló, haló!
Ale veď od roku 2004 je to určite premlčané! Nie, nie je. Ústavný súd totiž rozhodol, že v rokoch 2006 boli žaloby na DVD podané platne a teda v trojročnom období pred premlčaním. Tým spustili lavínu exkrementov na hlavy vo vlastných radoch.
A vraj prečo je súdnictvo také pomalé?! Lebo je zaťažené spormi, v ktorých ide o haliere. Spormi, ktorých trovy dvadsať alebo aj tridsať násobne prevyšujú vymáhanú sumu. Lebo dokazovanie nezaplateného mesiaca spred desiatich rokov v hodnote 60Sk z akéhokoľvek dôvodu je prinajmenšom zložité. Lebo takýchto žalôb sú tisíce. Lebo ľudia, ktorí sa snažia z korún vytrieskať eurá majú čas a je im jedno, že svojím konaním narúšajú chod súdov.
A toto je len vrchol ľadovca!
Čo robiť ak sa nachádzate v koži nešťastného poddaného, ktorý dlží dukáty? V prvom rade, Slovenský rozhlas vám musel poslať výzvu na zaplatenie. Ak tak neurobil a nemá váš podpis, je veľmi pravdepodobné, že od vás nič nevysúdi a ešte si trovy konania zaplatí sám.
V druhom rade, je veľmi dôležité, že Slovenský rozhlas je zastupovaný kravaťákmi z nemenovanej firmy. O tom vás taktiež musí informovať. Ak nemáte žiadne oznámenie o tom, že navrhovateľa bude niekto zastupovať a teda, že niekomu (kravaťákom) bola postúpená pohľadávka, naznačuje to, že nebolo všetko s kostolným poriadkom a že ste opäť pravdepodobne v bezpečí. V prípade, že oba tieto doklady máte, netrhajte si vlasy. Najjednoduchšie je okamžite tých pár korún rozhlasu zaplatiť a s dokladom prísť na pojednávanie. Nikde nie je napísané, že to nemôžete zaplatiť aj teraz. Zaplatené? Zaplatené! Aspoň sa vyhnete trovám z konania.
Bodka na záver
Ďakujme všetkým svätým, že bol vyhlásený generálny pardon, lebo inak by sa pokúšali okrem dukátov vymáhať aj úroky z omeškania a to by ešte len bol fukot. Veď o to vlastne asi aj išlo, keď sa tak dlho čakalo. Ale vy nečakajte. Zaplaťte drobné a vyhnite sa problémom. Neoplatí sa hádať. Múdrejší ustúpi.
