Dozviete sa na konci článku. Poďme pekne po poriadku. Stratila som občiansky preukaz. Isteže, nespravila som to zámerne, ale stalo sa. K tomu mi ani alkohol nemusel pomôcť. S alkoholom by som mala vinníka (Slovák hľadá vinníka všade, najmä všade inde, len nie u seba), ale takto to bola moja chyba - vinník som bola ja.

Ale vráťme sa – nestratila som len občiansky preukaz, ale aj mobil a vodičský preukaz, ktorý bol pre mňa katastrofa. Nie, nebojte sa, nerobím taxikárku, ani kamionistku, ale nechcela som ešte mať nový vodičský preukaz, ktorý už vyrábajú len s „dátumom spotreby“. 

V piatok večer som zistila túto tragickú skutočnosť, teda to, že som stratila identitu. Ako ďalej mám fungovať bez Messengera, Instagramu, WhatsAppu, Tindera, Badoo ???? Nastalo ťažké obdobie odvykania, kde som zrazu zistila, že mám akosi veľa veľa času, času na hľadanie ..... Hľadanie mojej identity. Prešla som všetky možné miesta, kde som bola aj nebola od posledného callu. Spravila som si retrospektívny detektívny výlet. Sliedila som všade, ako chlap z Tinderu, ktorý hľadá nonstop v tejto aplikácií LÁSKU – asi ju tam nenájde, aj keď vždy je šanca. Neuhádnete, ako to dopadlo – bezvýsledne. Po celom sobotňajšom neúspešnom pátraní som sa nakoniec rozhodla na ďalší deň ísť na políciu.

Polícia by predsa, podľa svojho hesla, mala pomáhať a chrániť, tak som sa spoliehala, že mi dokážu pomôcť s pátraním. Možno im už moju identitu niekto medzičasom priniesol... Po náročnom nájdení zvončeka STÁLEJ SLUŽBY (ten nápis by som neuvidela bez svetla a prizerania, a to nenosím dioptrie a ani nemám po tridsiatke). Po dosť dlhej chvíli som sa dočkala pána policajta – dúfala som po toľkom čase, že aspoň to bude pohľadný, mladý a svalnatý ujo policajt (radšej vám nebudem ďalej rozvádzať moje ďalšie predstavy – asi pozerám priveľa porna s policajtami). Moje nádeje sa zázrakom splnili- bol mladý, bol fešný a mal hrudník do trojuholníka (mňam) – aspoň sa bolo načo pozerať, kým vypisoval zápisnicu a teda, poviem vám, trvalo to celú večnosť.

Dialóg s pánom policajtom nebol až tak radostný, ako v mojich predstavách. Najskôr ma posielal preč, asi som ho vyrušila pri jeho ničnerobení, ale nedala som sa odbiť. Ževraj stačí ísť v pracovný deň na oddelenie, kde vystavujú doklady a nie na políciu – tak načo potom všade na internete píšu, keď stratíte občiansky ihneď choďte bezodkladne nahlásiť stratu na políciu?! Zase na internete klamú... A to ani nie je stránka modrého koníka, ale oficiálna stránka slovensko.sk. Keď už som tam predsa len bola, nástojila som, aby mi aspoň dali doklad o strate – nemerala som cestu k nim nadarmo.

Najviac ma prekvapil a zároveň nahneval nasledujúci dialóg:

Ja: „Stratila som aj vodičský preukaz, ale môžem šoférovať ?“

Policajt: „Nie, ak nemáte vodičský preukaz, nemôžete šoférovať.“

Ja: „Ale ja mám vodičský preukaz, len som ho stratila.“

Policajt: „Nemali by ste ale šoférovať, ak nemáte fyzicky vodičský preukaz.“  

10 min som sa s ním dohadovala, že ale ja musím šoférovať, nech mi dá papier o strate, ako náhradu za vodičský preukaz. On, vraj taký nemá. Po 10 min, keď už som nevedela aký argument použiť, sa nado mnou zľutoval a do Potvrdenia o oznámení mi dopísal číslo môjho vodičského preukaz, ktorý som stratila. 

Ja: „Ďakujem.“

Policajt: (jeho neodpustiteľná poznámka) „Ale ak nemáte fyzicky vodičský preukaz, nemôžete šoférovať, ale očividne idete šoférovať, tak si dávajte pozor, aby ste nespôsobili dopravnú nehodu.“

Na mobil som mala obdobnú odpoveď:

Policajt: „Riešte si ho sama, to sa nenájde. “  

A to podľa internetu som dala policajtovi IMEI telefónu (jedinečné číslo) – ktorý po poznamenaní zapísal aspoň do zápisnice.

Nasadla som do auta, skoro po hodine a pol na policajnej stanici, pomerne sklamaná z polície. Veď jediné, čo mi dokázali spraviť, aj to veľmi neochotne, je spísať zápis a vytlačiť mi papier o strate občianskeho preukazu – ale ani náznak vyriešenia môjho problému. Ale, aby som nebola negatívna, tak pre mňa, ako pre ženu, bolo pozitívne, že som sa mohla pozerať hodinu a pol na pekný kúsok vypracovaného chlapa.

Poďme sa ale vrátiť k nadpisu článku. V stredu som sa rozhodla zájsť na úrad – vybaviť si nový občiansky preukaz (strata 16,50 eur) a vodičský preukaz (strata 6,5 eur). Keďže som si nebola vybavovať tieto doklady v našom hlavnom meste, tak teta pri okienku bola veľmi milá a nápomocná.  Podala som jej všetky potrebné papiere a kolky, spravila mi pár foto (bohužiaľ nie do fotobooku). Milá teta pri okienku mi pri odchode ešte povedala: „Občiansky preukaz budete mať už zajtra, prípadne v piatok.“ Ja: „Ja som si ale nezaplatila za zrýchlené vydanie.“ Teta mi ale povedala, „že pretože sú voľby v sobotu, tak vydávajú občianske preukazy, čo najskôr, resp. do volieb. “  A v piatok viete čo som našla? Nie, nebol to môj mobil s dokladmi. Bola to SMS, že môj občiansky preukaz si môžem ísť vyzdvihnúť.

Za zrýchlenie vydania (do 2 pracovných dní) občianskeho preukazu zaplatíte 20eur, ale ak ide o voľby a Váš hlas – Slovensko funguje na 120%. Zo skúsenosti viem, že ak by neboli voľby do NR SR, skôr ako za 20 dní by som svoj nový občiansky preukaz nemala, keďže je tam 30-dňová lehota na vydanie. Nebojte, vodičský preukaz ešte nemám. Tipujem, že mi pípne sms o vodičskom preukaze tak za 20 dní.

Návod na ušetrenie poplatku 20 eur za zrýchlené vydanie občianskeho preukazu: dajte si vydať občiansky preukaz týždeň pred voľbami.

A ak by niekoho zaujímalo, či som našla svoju identitu, tak prišla ku mne v sobotu, deň volieb. Jeden pán našiel môj mobil + doklady, z dokladov poznal adresu – doručenie až do domu a zadarmo. Dobrí ľudia ešte existujú...