Marec 1997. Neznámi páchatelia zastrelili v Los Angeles krátko po polnoci rapera s umeleckým menom The Notorious B.I.G. Vyšetrovanie prípadu viedol detektív z oddelenia lúpeží a vrážd Russel Poole. Páchatelia sa dodnes nenašli.
Tiež marec 1997. Biely policajt v utajení Frank Lyga zastrelil Afroameričana menom Kevin Gaines. Na prvý pohľad jeden z mnohých prípadov pre hnutie Black Lives Matter. Mesto Los Angeles sa nakoniec s pozostalými dohodlo na mimosúdnom vyrovnaní, v rámci ktorého im vyplatilo 250.000 dolárov.
Franka Lygu vyrovnanie neskutočne naštvalo, lebo bol presvedčený, že strieľal oprávnene. Zastrelený vyzeral ako člen gangu Bloods, vyhrážal sa mu, dokonca na neho vytiahol zbraň. Navyše sa zistilo, že Lyga nebol prvým vodičom, ktorý mal s Gainesom konflikt. Avšak napriek všetkému LAPD uzavrelo s pozostalými mimosúdnu dohodu, vďaka ktorej Lyga vyzeral ako rasista, ktorý bezdôvodne zastrelil černocha. Zhodou okolností aj tento prípad oficiálne vyšetroval Russel Poole.
November 1997. Niekto prepadol banku a odniesol si z nej $722,000. Obvykle v banke nebývalo toľko hotovosti, preto sa policajti zamerali na zamestnankyňu, ktorá cash do banky objednala. Netrvalo dlho a zistilo sa, že páchateľom bol jej priateľ David Mack. Mack nikdy neprezradil, kam peniaze ukryl a keďže 14 rokov za lúpež si dávno odkrútil, dnes si tieto peniaze môže pokojne užívať.
Máj 1998. Príslušníci LAPD si všimli, že v sklade dôkazov im chýba kokaín. Časť chýbajúceho kokaínu zabavil práve Frank Lyga (strelec z predchádzajúceho odseku). Podozrenie z krádeže čoskoro padlo na Rafaela Péreza.
* * *
Určite sa teraz mnohí pýtate, čo vlastne spája vraždu recitátora, vyhrážanie sa zbraňou policajtovi, bankovú lúpež a krádež kokaínu zo skladu dôkazov. Teda okrem toho, že sa všetky stali v Los Angeles a ich páchatelia boli obeťami systematického rasizmu zo strany majoritnej bielej populácie. Spoločným menovateľom v tomto prípade je práve divízia LAPD Rampart, konkrétne oddelenie s názvom CRASH (Community Resources Against Street Hoodlums). Toto oddelenie pôsobilo v okolí Echo parku, Westlake a Silverlake.
Už od 70. rokov minulého storočia v tejto oblasti rástla aktivita gangov násilná kriminalita. LAPD preto zriadilo CRASH - drsnú jednotku bojujúcu s drsnými zločincami drsnými metódami. Jej motto bolo We intimidate those who intimidate others, v preklade Desíme tých, ktorí desia iných. Možno som to preložil trochu kostrbato, ale na rozdiel od originálu sa mi to aspoň rýmuje. CRASH bol spočiatku celkom úspešný. Začiatkom 90. rokov postupne začal klesať počet trestných činov v ich okrsku. CRASHáci sami seba považovali za elitu, mali aj vlastné logo – lebku v kovbojskom klobúku s dvomi esami a dvomi osmičkami. Karty mŕtveho muža, ktoré mal v ruke Divoký Bill Hickok, keď ho strelili do chrbta. Metódy CRASH boli síce na hrane, ale pretože mali výsledky, vedenie ich podporovalo.
Napríklad v roku 1993 príslušník CRASH David Mack bol vyznamenaný za to, že zastrelil Jesse Vicencia - drogového dílera, ktorý údajne zbaňou ohrozoval jeho partnera Rafaela Péreza. Až oveľa neskôr sa objavili svedkovia, ktorí tvrdili, že Vicencio v tom čase žiadnu zbraň pri seba nemal. Ak sa niekomu zdajú mená Pérez a Mack nejaké známe, bude to tým, že oboch spomínam na začiatku článku. A nielenže zlodej kokaínu a bankový lupič boli členmi CRASH oddelenia, patril tam aj Kevin Gaines - chlapík, ktorého zastrelil Frank Lyga. Vlastne Pérez kradol heroín z Lygových prípadov len preto, aby sa mu pomstil za zastrelenie Gainesa.
Nakoniec to bol práve Rafael Pérez, kto ako prvý začal vypovedať o zločinoch CRASHu. Chlapík, ktorého sa ľudia údajne báli viac ako Satana, začal vypovedať a usvedčovať parťákov, aby si znížil trest. Zrazu sa zistilo, že metódy, ktoré CRASH používal, neboli na hrane zákona, ale ďaleko za ňou. Príslušníci CRASH neodovzdávali všetky drogy, ktoré našli. Časť si nechali, aby ich mohli dať ako odmenu svojim informátorom alebo podstrčiť ľuďom, ktorých potrebovali dostať do väzenia. Rovnako tak pravidelne používali dropguns. Žiaden slovenský ekvivalent nepoznám, ale v zásade to boli zbrane, ktoré niekomu podstrčili v prípade, ak ho potrebovali dostať do basy. Tieto zbrane mávali vypílené sériové čísla. Pretože držanie zbrane bez sériového čísla bolo trestané prísnejšie, častokrát ich vypílili sami policajti pred tým, ako ich podhodili.
Po tom, ako sa škandál prevalil, ľudia vyšetrovaní CRASHom začali hromadne žiadať o obnovu procesov. Nakoniec bolo prepustených viac ako 100 ľudí, ktorých príslušníci CRASH usvedčili. Učebnicovým príkladom môže byť prípad Javiera Ovanda, Hondurasana a bývalého člena 18th street gangu. Pérez a jeho parťák vtrhli do jeho bytu, postrelili ho a následne mu podhodili zbraň, aby mohli tvrdiť, že šlo o streľbu v sebaobrane. Počas súdneho procesu Pérez tak presvedčivo opisoval, ako Ovando po nich strieľal z útočnej pušky, že mu uveril ešte aj Ovandov obhajca. Ono zas, ak advokát od každého svojho klienta počúval, že je nevinný, ani sa mu nedivím, že začal ich tvrdenia brať s rezervou.
Chudák Ovando bol odsúdený na 23 rokov, z čoho si odsedel 3, kým sa zistilo, že v skutočnosti je nevinný. A keď píšem odsedel, myslím to doslovne, pretože mu prestrelili miechu a skončil na invalidnom vozíku. V tom čase mal 19 rokov. Kompenzáciou mu môže byť aspoň 15 miliónov dolárov, ktoré dostal od mesta LA.
Podľa Rubena Rojasa, člena Temple street gangu, bol CRASH organizovaný ako gang. Rojas ďalej melodramaticky opisuje, ako každé ráno pred tým, ako šiel do práce, si uvedomoval, že ho môžu policajti zastreliť. Zas na druhej strane, u člena gangu sa toto dá brať ako riziko povolania. Keby robil záhradníka, riziko zastrelenia by značne kleslo. Prvá skúsenosť pána Rojasa s CRASH bola v roku 1994, keď ho naložili do auta, vyzliekli mu tričko, aby bolo vidno tetovania jeho gangu a vyhodili ho na ulici ovládanej konkurenciou. Ruben skončil dobodaný a so zlomeninou čeľuste a dvoch prstov. Ostáva len dúfať, že mal úrazové poistenie. Sledovať (a organizovať) takéto bitky bolo obľúbenou zábavou CRASHákov.
Ďalšie jeho stretnutie s CRASH sa odohralo v roku 1997. Rojas aj Perez obaja spávali s tou istou ženou. Táto milostná dráma sa rozuzlila tak, že keď Rojas pozeral Zachráňte Willyho, vtrhlo mu do domu policajné komando vedené Pérezom a podstrčilo mu drogy. Teda to tvrdí on a ja mu verím, lebo čo by už len v dome mexického gangstera robili drogy?
Rafael Pérez ďalej tvrdil, že nadriadení nielenže vedeli o praktikách CRASHu, ale dokonca ich v tom podporovali. Príslušníci dostávali pamätné plakety za každého človeka, ktorého strelili. Extra body sa dávali v prípade, ak človek zomrel. Oslavy strelených ľudí sa obvykle odohrávali v Short Stope – bare v Echo parku.
Objavili sa dokonca dôkazy spájajúce Davida Macka s vraždou Notorious BIGa a prípravou vraždy Puffa Daddyho. Ale vedenie polície neustále hádzalo vyšetrovateľovi Russelovi Pooleovi polená pod nohy. Síce to nikdy nedošlo tak ďaleko, že by inšpekcia zorganizovala antitím, ktorý by ich zatkol, ale bránili mu vykonávať vyšetrovacie úkony. Vedenie polície nechcelo, aby sa preukázalo, že policajti slúžili ako pešiaci vo vojne medzi rapermi z východného a západného pobrežia.
Nakoniec Pérezove svedectvá usvedčovali okolo 70 policajtov, ale na koniec bolo na ich základe prepustených len 12 policajtov. Podľa toho, čo sa i podarilo nájsť, odsúdení nakoniec boli len Pérez, David Mack, Manuel Chavez, Shawn Gomez, Nino Durden, Brian Hewitt, Ethan Cohan. Samozrejme Gainesa nebolo možné odsúdiť, keďže bol mŕtvy. Čo sa týka odsúdených, boli medzi nimi černosi, hispánci aj belosi.
Medzi prvými ľuďmi, ktorí sa na základe Pérezových výpovedí dostali pred súd, boli Brian Liddy, Paul Harper a Edward Ortiz. Boli obvinení, že podstrčili zbraň členovi gangu Lobos. Po dlhých ťahaniciach na súde boli všetci traja oslobodení. A práve títo traja spolu s Michaelom Buchananom vysúdili od mesta LA 20.5 milióna dolárov. Na porovnanie Ovando dostal len 15 miliónov a to ostal na vozíčku.
Nebola to jediná žaloba od policajtov, ktorej mesto LA čelilo v súvislosti s týmto škandálom. Aj detektív Poole, ktorý prípad vyšetril, proti mestu podal žalobu, pretože podľa neho porušili jeho právo na slobodu prejavu, keď mu zakázali o prípade verejne hovoriť. Ako to so žalobou dopadlo, sa mi nepodarilo nájsť, ale Poole nakoniec v LAPD skončil a hlavným dôvodom bolo práve to, že mu pri vyšetrovaní hádzalo vedenie polície polená pod nohy. Zomrel v roku 2015 vo veku nedožitých 59 rokov.
Čo sa týka zvyšných hrdinov môjho článku. Pérez si svoje odsedel a následne prestriedal niekoľko zamestnaní, okrem iného robil šoféra pre Harveyho Weinsteina. David Mack v mladosti celkom úspešný atlét, ktorý skoro štartoval na olympiáde, sa počas pobytu vo väzení pridal ku gangu Bloods.
