Rozhodla som sa napísať článočeq o Vianociach, už dávno nie čase pokoja, mieru, harmónie, lásky, radosti, šťastia atď. Všetky citlivé povahy dojaté aj z výzdoby Avionu, radšej prestaňte čítať, inak si za prípadný emočný kolaps zodpovedáte sami. Už si ani nepamätám, kedy naposledy som sa tešila na Vianoce. Kedy naposledy vo mne Vianoce evokovali radosť z očakávania ich príchodu. Môžu za to pravdepodobne médiá, ktoré mi už od konca leta (aj keď je posledné roky veľmi ťažké rozoznať, kedy leto začína a kedy končí) masírujú mozog s otravnými reklamami na vianočné akcie. Z každého rohu všetky shoppingy, médiá a iné vírusárne avizujú závratne sa blížiaci príchod Vianoc a lákajú ľudí rôznymi formami vianočných „zliav“. Pretože zrovna na Vianoce, keď sa ľudia masívne prepnú, budú radikálne zlacnievať tovar? Práve v období, keď ľudia nakupujú piate cez deviate, aj keď nechcú, ale „musia, lebo Vianoce?“ Väčšina týchto vianočných akcií je asi tak dôveryhodná, ako ďalší fail prebratý zo západu, „Black Fridays“, počas ktorého stál tovar presne toľko isto, za koľko si ho viete zohnať na nete (česť pár výnimkám).
Ale keďže idú Vianoce, choďte sa všetci tisnúť do obchodov, ideálne 23.12., aby ste si to 24. mohli v kľude odbiť a mať zas rok pokoj. Každý druhý nadáva na preplnené centrá, že sú všetci retardi natlačení (týž)deň pred Vianocami v shoppingu a tvária sa, akoby vôbec nehovorili o sebe. Ešteže nevymreli normálni ľudia, ktorí chápu pravú hodnotu Vianoc, že ich podstata nespočíva v obdarovávaní sa kravinami silene schmatnutými na poslednú chvíľu, ale v niečom úplne inom. Byť s najbližšími a milovanými v kľude a pohode, aspoň na chvíľu odhodiť ten vydrbaný telefón a venovať sa rodine. Veď to poznáte minimálne z vianočných pohľadníc, kde anjel drží „transparent“ s nápisom: „Pokoj ľuďom dobrej vôle“. Ozaj, pamätáte si ešte vôbec niekto, ako vyzerá pohľadnica? To je taký ten papierový obrázok, na ktorý sa lepila známka a ľudia kedysi vlastnoručne písali priania a zasielali ich priamym adresátom. Bolo to osobnejšie, ako tie masívne mŕtve priania cez facebook. Neopovrhujem výdobytkami modernej doby. Vďaka nim sa viem vyhnúť masovej psychóze v obchodoch a nemusím riešiť tieto debilné zhony, keď objednám pár maličkostí cez net. Ale existuje istá hranica, ktorú neprekročím. A je to tak fajn. Je mi zle z celej tejto predvianočnej frašky, keď sa národ ako tupé stádo oviec začne masívne presúvať zo shoppingov na trhy a opačne. Predražené trhy s mastnotami, (okolo ktorých keď len prejdete, zostane na vás nalepený smrad, akoby ste odmakali 24ku v mekáči nad fritézou), riedenými punčmi, tzv. „pančmi". Mačkajúce sa skupinky pripitých ľudí, medzi ktorými keď sa prelakťujete, vám pri troche šťastia nepristane mastená lokša na čele alebo punč na bunde. K dispozícii je aj kultúrny program rôznych prevedení. Tento rok napríklad na pódiu „hviezdil“ samozvaný účinkujúci – lokálny bezďák, ktorý (ťažko povedať, či iba pod vplyvom metanolu, alebo aj nejakého fetu) predvádzal nekoordinované kúsky z Matrixu a popritom vydával divné zvuky. Okolitý podgurážený dav ho podporoval a tlieskal, akoby tam vystupoval samotný André Rieu. Po chvíli znechutenia ma hlad donútil ísť postaviť sa do radu na najtradičnejšie vianočné jedlo - encián v žemli... Dostala som na výber z troch dochucovadiel – kečup (brr), horčica (s enciánom?) a brusnicové (match). To som ešte netušila, že mi tam kydne obyčajný presladený lekvár. Ako tak pozerám na ten jediný produkt na platni syr, pýtam sa v duchu samej seba, prečo mi ten syr necháva slečna prihárať, keď nemá nič iné na robote, ani žiadne iné suroviny, nad ktorými by musela mať dohľad. Po chvíli nevydržím a nezdržím sa decentnej poznámky: „Wow, ten je už pekne čierny“ a slečna bez zmeny mimiky (naďalej hľadiac do neznáma), začala nenápadne oškrabávať uhoľnatú vrstvu karcinogénu zo syra, ktorý síce za tú chvíľu nestihol zmeniť tvar, ale za to sa dokonale obojstranne pripálil.
Netvrdím teda, že ma na trhoch nie je možné minimálne raz a maximálne dvakrát zahliadnuť, ale to iba z toho titulu, že som tam s fajn ľuďmi a nie pre to, že by sa mi tam páčilo. To je niečo, ako keď chodíte do práce. Tiež to nerobíte s najväčšou radosťou, ale viete, že musíte máte z nej nejaký osoh, tak idete. Som otrávená aj jednotvárnosťou životov niektorých ľudí navôkol. Stále tie isté reči, fotky, posty... Každé Vianoce uploadnuté fotky z trhov s punčom v ruke, fotky stromčekov, fotky perníkov, fotky medovníkov, fotky lineckých koláčikov, fotky zabalených darčekov, fotky rozbalených darčekov, fotky detí s darčekmi, fotky gýčových výzdob atď. A keď sa náhodou nedeje nič z vyššie menovaného, tak pre istotu postnú fotku nejakého jedla, ktoré práve dovarili. Who the fuck cares? Nezaujímajú ma cudzie lokše, grilované klobásy v lete ani v zime, ani čo doniesol Ježiš ich decku, ani koľko zožrali perníkov, ani že čumia dvadsiatydeviatykrát na Mrázika vo svojom živote. Keby postli niečo iné, čokoľvek, čo má zmysel.. No nič, fckt. Čaro Vianoc je v čudu, dospelým spôsobujú stres, decká túžia len po výpočtovke a smartfónoch, nechcú chodiť von, nechcú sa korčuľovať, nechcú stavať snehuliaka, nechcú sa guľovať, ani lyžovať (okej, žije zopár výnimiek, ale aj tak). V piatich majú tablety a v štrnástich šukajú. A mne je to ľúto. Je mi ľúto, že z kedysi hodnotných a zmyselných vecí je teraz už len vytrácajúca sa spomienka. A celý 24. december je jedna veľká pretvárka, kedy si na fejsbuky ľudia vešajú priblbé statusy a rozsielajú kopírované sms-ky typu už sú tu Vianoce, stromček sa ligoce. Wtf? Jednej dôjde správa z čísla, ktoré ani nepozná, z čoho vyplýva, že aj samotný odosielateľ neselektuje ľudí, ktorým chce popriať pekné sviatky. To preto, lebo odosielateľ hromadne rozpošle stiahnutý bullshit celému zoznamu, aj tým čubičkám, ktorých čísla si uložil niekde v Tešedíkove na didžine. Skutočne osobné, úprimné a čarovné. Story s sms som si vymyslela, ale určite nie som ďaleko od pravdy.
Tak. A teraz, keď som vyklopila, čo som mala vianočného na srdci, vám prajem pevné nervy pri pečení koláčikov, naháňaní darčekov a čo najmenej výčitiek pri obžieraní sa počas tých troch magických dní, kedy už aj sedmokrásky začali od radosti kvitnúť.
Ak ešte stále neviete, čo pod strom, tak nech sa páči, tip na darček: tento vkusný, roztomilý, krásny ceckatý stromček zoženiete v Avione.
A čo by to boli za Vianoce bez jemných melódií. Romantická ENYA iba pre vás: https://www.youtube.com/watch?v=ttpmtucjDfs
Krásne prežitie zasnežených Vianoc praje LIDL Rakenrol.
