Nie je fistula ako Fistula

V poslednej dobe je dailymale plný užitočných rád a návodov, ako nakupovať na Vianoce, ako si vybaviť zbrojný preukaz, ako cestovať vlakom a podobne. Preto nastal vhodný čas na nihilistický metalový článok.

Veď čo môže byť krajšie ako začiatkom pracovného týždňa si odpáliť hlavu, sluch, spánkový režim, vnútorné orgány ... sa odpáliť. Utorok 6.11. som sa pôvodne chystal na jednu z mojich najobľúbenejších kapiel YOB do Viedne. Títo páni pre mňa predstavujú spoločne s Melvins to najlepšie zo sludge metalu. Obzvlášť som ich chcel vidieť, keď to YOB po spevákovej ťažkej chorobe hudobne potiahli na najnovšom albume až do melancholickej roviny.

Žánrovo je sludge blízky doom metalu. Obidva žánre vychádzajú z rannej tvorby Black Sabath, dokonca by som povedal, že hlavne a jedine z tohto majstrovského songu. Vyznačujú sa pomalými tempami a hutnými a temnými gitarovými melódiami, ktoré vytvárajú ťaživý zvuk. Toto ešte podporujú pesimisticky ladené texty prezentované rovnako ťahavými, chrapľavými výkrikmi. Rozdiel vo zvuku medzi doom a sludge ťažko definovať, keď nie ste hudobník, či fanúšik týchto žánrov. Dalo by sa povedať, že sludge je viac rytmický, menej temný a tematicky, či obľubou členov jednotlivých kapiel v zelenom dyme má bližšie k stoner doomu. Niekde som čítal, že inšpirácie preberá z punku a „južanského rocku“ (Juh v USA, nie v Dunajskej Strede, či Debrecíne).

Viedeň sa organizačne nepodarila, tak som sa vybral do bratislavskej Fugy. Fuga je klub v pivničných priestoroch v rohu Námestia SNP pod Starou tržnicou. Zatuchnutá pivnica je ideálny priestor pre temné a svojské hudobné žánre. Nebol som v predošlej „starej“ Fuge, no i táto „nová“ mi prichystala niekoľko skvelých i svojráznych zážitkov. Videl som tam inštrumentálne doomové nálože v opare dymu, i podivuhodnosti ako napr. dvoch rakúskych bubeníkov, ktorý v maskách capkov bubnovali do elektronickej hudby, kým v pozadí na plátne premietali satanistické rituály s nejakými devami. A každý koncert v luxusnom zvuku.

Headlinerom večera bola americká Fistula.

Fistula → v hudbe: Sludge/Doom metal z USA, vznik v r. 1998

Fistulu som nepoznal rovnako ako predkapely. Vlastne celú akciu mi odporučil kamoš, ktorý je znalec týchto žánrov. Na začiatok to odpálili český Nikander. Sludge z Brna ťahala sympatická speváčka, ktorá mi pri zvukovej skúške skoro odrezala uši. Potom to ale všetko vhodne nastavili, počas koncertu sa jej spev pekne vyrovnal s hudobnými nástrojmi a otvorili večer vo veľkom štýle. Oceňujem, že niektoré piesne dávajú v rodnej češtine. Z pódia tomu pri jej screamovaní budete rozumieť rovnako ako keby spievala swahilsky, no aj tak sa mi to páči. Predsa len vám uši miestami doručia do mozgu aký-taký fragment blízkeho jazyka a to poteší. Pri domácom posluchu to vnímate ešte viac. Brňáci šli ako píla. Ach, keby každá predkapela takto rozbiehala koncerty!

V prestávkach sme okoštovali šmaky od Stupavaru. Na pípe majú aj sezónny Pumpkin Ale (vrchne kvasené tekvicové pivko), čo je ozaj lahodná pochúťka. Kupujte a pite, kým je.

Nasledoval taliansky Grime. Kým Nikander prezentovali na pódiu energiu a nabudili ľudí, Grime prešli na pomalšiu, viac doomovú vlnu. Hudobne sú predsa len trošku ďalej. Ich devízou je temnota a ťažko definovateľný pocit, ktorý by som opísal ako agresívny pesimizmus. Ako keď je vonku uprostred novembra pekne, ale ty sedíš celý deň v korporátnej fabrike vo vydýchanom vzduchu open space-u, ktorý zdieľaš s prdmi a potmi ďalších 50 kolegov uprostred sklobetónového 12-poschodového chuja erektovaného na okraji priemyselnej zóny, vykonávaš svoju nudnú robotu, kým priateľka a rodina sú na opačnom konci republiky a kamoši tiež alebo plánujú odsťahovať sa do nejakého bratislavského satelitu, čo je síce bližšie, ale zo skúsenosti vieš, že je to akoby sa presunuli na Nový Zéland, domov sa tiež nedá pravidelne cestovať, lebo posledných 25 rokov túto republiku rozjebávajú tunelári a oligarchovia tak, že neexistuje dostatok rýchlych a bezpečných ciest, ani spojov a dávno vieš, že by si mal zmeniť svoju situáciu, ale rovnako vieš, že zmena zamestnania a návrat domov nie je úplne možná kvôli chudobe pracovného a niekedy i mentálneho trhu mimo hlavného mesta z dôvodov už spomínaného rozkrádania a nedostatočného investovania do vzdelávania, a koniec-koncov si nasratý aj na samého seba, lebo si nechcel študovať strojárinu alebo niečo obdobné, čo by ti zabezpečilo robotu a pohodu aj niekde doma; všetko toto vyústi do izolácie v podobe slúchadiel narvaných do ucha z ktorých hučí ukľudňujúci metal a keď to akokoľvek naruší nejaká vyrehotaná vriťolezecká korporátna pucmola pochodujúca od kávomatu, máš chuť vyhodiť ju von oknom. Nieže by som to poznal, iba jeden známy spomínal. Každopádne Grime (a Stupavar) fungovali ako skvelý ventil.

Nasledoval vrchol večera. Fistula vypeckovala set list na plné obrátky. Veruže som sa priplachtil k pódiu a spustil nejeden headbang. Nehrajú typický sludge/doom. Do svojej tvorby miešajú rôzne prvky ako napríklad death metal, či hardcore punk. Mimoriadne sa mi páčilo ako gradovali pomalé a ponuré pasáže do energických a rytmických častí, ktoré pekelne rozbíjali publikum. Takisto zaujalo striedanie vokálnych a čisto inštrumentálnych songov. Ako by sa spojil punkový večer na ktorý ste sa prišli rozbiť so sludgeovým, kde ste prišli počúvať hudbu. V takýchto žánrových mixoch je dôležitá rovnováha a tú si Fistula ustrážila.

Fuga opäť nesklamala. Veľká vec taká Fistula a pri tom ju vôbec nemusíte mať v prdeli!