Čuduj sa svete, internet je plný suicide materiálu.
Na raňajky a desiatu nič, na obed to isté s dupľou. Pred večerou jedna jahoda a o pár hodín neskôr mentolový cukrík. Verte, neverte, aj takto vyzerá celodenný pokrm niektorých (prevažne) dievčat, ktoré vyznávajú takzvanú pro-ana filozofiu. Stačí päť sekúnd s priateľom gúglom a narazíte na kopec webstránok podporujúcich tento životný štýl.
Väčšinou ide o blogy násťročných báb plné informácií, prečo sa neoplatí mamin segedín vysrať, fotiek vychrtlých šťastných žien či motivačných citátov v štýle „umieram pre dokonalosť“ alebo „nedokonalosť tela ukazuje nedokonalosť duše“.
Sila, čo? Budúce mladistvé skeletony majú pre tieto motivačné citáty a fotky pomenovanie „thinspiration“. Tenšpirácia je vlastne to isté, čím vám nutri-chlapci zasierajú facebook, len namiesto „každým tréningom si lepší“ sa povzbudzujú slovami „rada sa dotýkam nových vyčnievajúcich kostí.“
Ponúkam niekoľko „motivačných“ citátov na posúdenie (v zátvorke ponúkam svoje dodatky):
Jedz menej, váž menej. (Eat more, shit more.)
Chceš jedlo? Pozri sa na tie stehná. (Hmm, vyzerajú dobre. Dva kúsky a hranolky poprosím.)
Poslušné dievčatá nejedia. (Copyright - Matthausen, 1944.)
Prešla som dosť dlhú cestu na to, aby so prijímala rady od sušienky. (Art directorom časom zjednodušené na – Imidž je nanič, počúvaj svoj smäd.)
Hladovanie a odmietanie je dôkazom silnej vôle. (Odmietam hladovať.)
Sekundu na perách, roky na stehnách. (Zabudni na žuvanie, vstrebávaj cez pery.)
Jedna zo záhad života je, ako môže žena z kilogramu krabice čokolády pribrať 2,5kg. (Záhadou skôr je, ktorá žena zožerie kilo čokolády.)
Thin je in. (Thick je chic.)
Jedlo vás len brzdí od vášho úspechu. (Tak preto nemám robotu!)
Jedlo je to jediné, čoho sa musíme vzdať. (A aj to posledné, moja.)
Blogy majú zväčša podobný obsah. Nejaké to bio, stravovací i duševný denník, fotografie, recepty, cviky. A odkazy na ďalšie podobné stránky. Množstvo stránok. Zarážajúce sú tipy, ako napríklad zakryť pro-ana filozofiu: „Otvírej ledničku a kuchyňské skříňky, sem tam něčím zašusti. Takto se bude zdát, že jíš často.“
Fuck me, right?!
Baby väčšinou blogujú anonymne. Bodejť by ne. Ak by niečo takéto objavili rodičia, čakala by proanče ozdravovacia kúra v kuchyni starej mamy. Túžbu podobať sa telesnou schránkou na terminátora T-800 utvrdzuje každá veta.
„Som na antibiotikách - zápal pľúc. Je mi mizerne, ale viac mi je mizerne zo seba. Svojho tela. Je to odporné. Ako som mohla? Zo zúfalstva som išla za psychiatrom, tvárila sa, že je všetko fajn, aby mi znížil lieky a on sám mi dal diétny plán na 800 kcal denne. Ak nepomôže ani to, dáme iné lieky. Hazardujem so svojou psychikou, ktorá je už aj tak dosraná. Buď sa zabijem alebo nie, no skúsiť to musím. Chcem perfektné telo. Hladovku som nemala, mmmm, ani neviem. Pokúšala som sa, ale vždy som to dosrala. Ale teraz musím. Inak navždy zhnijem v tomto tele. Keď to dokázali iné, prečo ja nie? Nie som nijak iná. Držte palce.“
Toť vyznanie jednej pro-ana blogerky. Ale ani to nie je maximum. Keď už dúfate, že už nič horšie nepríde, kliknete na diskusie pod príspevkami. Medzi pohoršenými a pomocnú ruku podávajúcimi diskutérmi sa nájdu aj komentáre typu: „Ahoj, držím palce! Už dlhšie sledujem tvoj blog :) a si pre mňa vzorom“ či „Co keby som ti pomohol schudnut 15 kg do 4 mesiacov? Ale bolo by to o dost narocnejsie ako anorexia, neviem, ci by si take vydrzala.“
Dámy a páni, keby kokotizmus kvitol...
Pobyt na psychiatrii je pre tieto dievčatá tým lepším možným koncom. Baby, zamyslite sa. Mužov kostnaté postavy nelákajú. Nie nadarmo už naši starí otcovia hovorili „Krista, čo je to za ženu – ani cici, ani rici“. A buďme úprimní, žiadny chlap netúži po tom, aby si pri polohe „na pejska“ rozmlátil vajcia o ženinu kostnatú panvu.
Navrhujem preto pro-ana filozofiu bojkotovať a nahradiť názvom pro-anal. Verím, že nová verzia zaujme aj vychrtliny. Nakoniec, rýchlo chudnúť sa dá aj kvalitne vytunelovaným črevom. Dobrú chuť!
