Na dailymale sú obľúbené dva druhy článkov. O metale a bojovníkoch. Takže, čo keby som to spojil a napísal niečo o bitke, ktorú neskôr ospievali nejakí metláci? Takže dnes bude článok opisujúci útok Ľahkej brigády počas bitky pri Balaklave ospievaný v jednej najslávnejších piesní od Iron Maiden – The Trooper.
Nebudem tu teraz dávať celé strategické pozadie krymskej vojny, ktoré siaha až niekde do Jeruzalema, kde sa pobili katolícki a pravoslávni mnísi o to, aká hviezda bude visieť nad Ježiškovým rodiskom, čo Rusov naštvalo až tak veľmi, že vyhlásili vojnu Turkom; a skočím rovno do deja. V roku 1854 obliehali spojenecké britsko-francúzsko-turecké vojská prístav Sevastopoľ, keď si britský vrchný veliteľ lord Raglan všimol, že Rusi zajali turecké delá a chcú ich odtiahnuť za svoje línie.
Toto bola skvelá príležitosť, aby sa britská jazda predviedla. Vrchný britský veliteľ vydáva rozkaz, aby kavaléria okamžite zaútočila a zabránila odtiahnutiu diel. Jazdná divízia sa skladala z dvoch brigád – Ľahkej brigády, pod velením lorda Cardigana (neskôr sa preslávil vynájdením rovnomenného kabáta), ktorej prednosťou bola rýchlosť a hodila sa najmä na prieskum a prenasledovanie, a Ťažkej brigády, ktorá sa hodila skôr na kontaktný boj. Jazdnej divízii ako takej velil lord Lucan.
Raglanov rozkaz odnáša kapitán Nolan na veliteľstvo jazdnej divízie. Problém ale je, že veliteľstvo Jazdnej divízie je inde ako armádne veliteľstvo a nevidieť z neho zajaté turecké delá. Lucan nie je telepat a na bojisku je kanónov ako maku, ako čoskoro zistí; preto sa pýta, na aké delá má vlastne zaútočiť. Nolan, ktorý rozkaz priniesol, len netrpezlivo mávne rukou a prehlási: „Tam je váš nepriateľ! Tam sú vaše kanóny! Útočte!“ Bohužiaľ Nolan neukáže rukou smerom k zajatým tureckým delám za kopcom, ale k ruskej batérii na opačnom konci údolia. Neviem, ako sa vtedy volalo to údolie, ale potom, ako ním prešla britská kavaléria sa mu začalo hovoriť Údolie smrti.
Lucan vydáva rozkazy - ako prvý vyrazí Cardigan a jeho Ľahká brigáda, pod ruskou paľbou precválajú údolím a vyradia ruské delá. Za nimi bude postupovať Ťažká brigáda, ktorá bude kryť Ľahkú brigádu cestou späť. Teda aspoň taký bol plán.
Ľahká brigáda sa zoraďuje k útoku a vyráža vpred. Ruskí delostrelci začínajú paľbu. A kapitán Nolan si uvedomuje svoj omyl. Jazda sa nerúti k svojmu pravému cieľu, ale úplne inde. Nolan vyráža vpred, aby zabránil katastrofe. No práve vtedy si už Rusi pripisujú prvý presný zásah. Ruský granát trafil jediného človeka široko-ďaleko, ktorý vie, že jazdci útočia na nesprávny cieľ. Teraz už nik nemôže Cardigana varovať.
Nolan je možno prvý padlý, ale určite nie jediný. Ruské delá dokážu vystreliť dvakrát za minútu a masy jazdcov sú pre ruských kanonierov cieľom, ktorý sa len ťažko dá minúť. Pribúdajú ďalší mŕtvi aj ranení, ľudia aj kone.
Briti teda preskakujú telá svojich padlých a ranených druhov a pomaly sa blížia k ruským delám. Každá sekunda sa im musí zdať ako večnosť. Čím skôr sa dostanú k ruským kanónom, tým skôr sa skončí toto inferno. Dovtedy sú bezmocní, na Rusov môžu akurát kričať a mávať šabľami. A modliť sa, nech ich netrafia. Ale nie sú to len vojaci, kto má strach. Ešte aj kone sa boja a jazdci musia dávať pozor, aby sa nesplašili.
Inštinktívne by asi každý z nich chcel precválať údolím čo najrýchlejšie, ale to by znamenalo, že na konci by už kone boli unavené. Cardigan, ktorý sa neustále drží asi 50 metrov pred svojimi vojakmi, preto dáva pozor, aby nešli prirýchlo.
Briti postupne skracujú vzdialenosť. Hoci straty sú veľké, zdá sa, že nakoniec predsa len dosiahnu ruské línie. Rusi sa už nezdržujú zbytočnosťami, zvyšujú kadenciu na 6 výstrelov za minútu. Síce riskujú, že nabíjačom vybuchne pušný prach do tváre, ale to je už jedno. Ak nebudú páliť dosť rýchlo, tak ich za chvíľu aj tak rozsekajú britskí husári.
250 metrov pred ruskými delami prechádzajú Briti do trysku. Ale Rusi stále ešte majú eso v rukáve. Kartáče. Do dela sa namiesto jednej veľkej gule vložia guľky do muškety, klince, reťaze alebo hocijaký sajrajt, ktorý majú po ruke. Delá sa tak menia na obrie brokovnice. Nie je to veľmi presné, ale priestor pred delom to od nepriateľa vyčistí naozaj spoľahlivo. (Napoleon svoju kariéru odštartoval práve tým, že kartáčmi rozstrieľal nejakých demonštrantov v Paríži a za odmenu mu potom dovolili veliť republikánskej armáde v severnom Taliansku.)
Ale ani kartáče už nedokážu Britov zastaviť. Cardigan sa dostáva k delám ako prvý. Zázrakom prežil útok bez zranenia. Za ním nasledujú ďalší a ďalší jazdci. Namiesto toho, aby ostal so svojimi chlapmi, po chvíli sa otáča a mieri nazad. Ruskí kanonieri nemajú šancu, napriek tomu bojujú ako levy. Neutekajú, aj tak to nemá zmysel, koňa nepredbehnú, iba by ľahkým dragúňom nastavili chrbát. Ak už majú padnúť, radšej padnú v boji ako chlapi.
Aj keď sa ľahkej jazde podarilo zlikvidovať ruské kanóny, stále nie je po boji. Kúsok za ruskými delami čakajú ruskí kozáci pripravení na protiútok. Sú v presile, no Briti sú tak rozbehnutí, že im je to jedno. Aj bez veliteľa na nich zaútočia a zatlačia ich až za riečku Černaja. Je dobojované, víťazstvo patrí Britom. Teraz už len ostáva čakať na Ťažkú brigádu, ktorá bude kryť ústup. Ale Ťažkú brigádu nikde nevidieť.
Ale aj bez britskej Ťažkej kavalérie je v údolí jazdy viac než dosť. Ruskí kozáci a husári sa zhromažďujú k ďalšiemu protiútoku. A vzadu sa pre zmenu presúvajú huláni, aby odrezali Britom ústupovú cestu. Ak nechcú všetci upadnúť do zajatia, musia sa ľahkí dragúni a husári čo najskôr vrátiť na svoje línie.
Nanešťastie pre Ľahkú brigádu, Ťažkú po pár metroch zastavil lord Lucan, ktorý usúdil, že útok je samovražda. Prečo nevyslal posla, ktorý by zastavil aj Ľahkú brigádu, ostáva pre mňa záhadou. Možno tomu pomohlo aj to, že s lordom Cardiganom (inak boli švagrovia) sa dlhodobo neznášali.
Našťastie pre Ľahkú brigádu, aspoň na jej krídle sa nachádzajú francúzski Chasseurs d'Afrique, ktorí iniciatívne zaútočili na ruské delá na ich krídle a vyradili ich z boja. Popravde, od Francúzov by som skôr čakal, že iniciatívne ustúpia, ale dosť tým Britom pomohli. Počas ústupu ich už neostreľovali z troch strán, ale iba z jednej.
Keď sa Ľahkej brigáde konečne podarí ustúpiť, môže začať počítať straty. Zo 670 mužov 156 padlo alebo bolo nezvestných a ďalších 122 bolo zranených. Ako okomentoval francúzsky generál sledujúci ich útok - je to úžasné, ale vojna to nie je.
Takže toto je zjednodušený a mierne zromantizovaný príbeh útoku Ľahkej brigády, najslávnejší moment britskej jazdy, ktorý sa odohral 25. októbra 1854. Neskôr o ňom napísal báseň lord Tennyson, natočené dva filmy a samozrejme naspievaná pieseň od Iron Maiden, ktorú som spomenul v úvode. Dokonca ešte aj Winston Churchill, počas konferencie na Jalte, trval na tom, že si musí prezrieť bojisko. Nakoniec, ani sa mu moc nedivím, Winston začínal svoju vojenskú kariéru u jedného z regimentov, ktoré sa zúčastnili útoku, konkrétne u 4th (The Queen's Own) Hussars.
A keby mal niekto záujem, môže si pozrieť aj mapku, pôvodne mali jazdci zaútočiť na delá na južnej strane údolia. Aj napriek tomu, že odvtedy prešlo už skoro 150 rokov, doteraz je útok predmetom kontroverzií a debát.
Pričom doteraz nie je úplne jasné, kto zo 4 jazdcov katastrofy (každý z nich aspoň chvíľu slúžil u ľahkej jazdy) vlastne nesie vinu za úplne zbytočný masaker britskej jazdy. Problémom tak trochu je, že hneď po bitke urobili všetci velitelia presne to, čo napísal Sun Tzu v postscripte k Umeniu vojny: „Ak aj budeš viesť tisíc bitiek a všetky prehráš, hoď vinu na všetkých ostatných, len nie na seba.“
Všetci preživší zúčastnení tak okamžite začali vylievať vedrá špiny na všetkých ostatných. Raglan začal ako prvý – podľa neho bolo chybou Lucana, že zaútočil. Lucan kontroval tým, že len plnil rozkaz, ktorý dostal, a naopak obvinil Raglana z toho, že písomný rozkaz bol nejasný a nebolo z neho zrejmé, na čo majú vlastne zaútočiť. A keď už bol v tom, rovno obvinil aj Nolana, že mu kázal zaútočiť na nesprávne batérie. Lucanovi kritici naopak namietli, že sa mal uistiť, či správne pochopil rozkaz, ktorý Nolan doniesol. Samozrejme, Cardigan ešte obvinil Lucana z toho, že zastavil Ťažkú brigádu, takže nemal kto kryť ústup jeho brigády. A Cardigana zas obvinili z toho, že začal ustupovať z bitky ako prvý, ešte skôr ako sa poriadne začala. A samozrejme, všetci obvinili Nolana, že z nevysvetliteľných dôvodov ukázal rukou na úplne inú batériu než na tú, na ktorú mali zaútočiť.
A aby toho nebolo málo, v ten deň sa odohral ešte aj útok Ťažkej brigády. Ťažká jazda podporovaná Royal Horse Artillery zaútočila na ruskú jazdu a zahnala ju na útek. Necelého pol kilometra odtiaľ stál Cardigan so svojou Ľahkou brigádou. A keď píšem stál, myslím to doslova, nepodporil Ťažkú brigádu, ani neprenasledoval ustupujúcich Rusov, hoci prenasledovanie bolo jednou z úloh, na ktoré bola ľahká jazda určená. Samozrejme, že aj v tomto prípade sa začali Cardigan a Lucan vzájomne obviňovať, kto za to môže, pričom každý mal vlastnú verziu udalostí.
