Po zemeguli najnovšie behá už čosi cez sedem miliárd rôznych ľudí. Funguje priama úmera – čím viac ľudí behá po svete, tým je väčšia šanca, že stretnete divné indivíduum. Trendom je, že deň za dňom sa tieto šance rapídne zvyšujú. Mojej pozornosti neušlo, že každá sociálna skupina, či už oficiálna alebo neoficiálna, má svoje vnútorné členenie. So skupinou, ktorú vám chcem dnes sčasti predstaviť, sa každý z vás už určite stretol a možno sa s ňou stretáva on daily basis. Ak ste jedným zo šťastlivcov, možno ste aj jej neformálnym členom. Hádate dobre, sú to vidiečania.
Ale teraz po poriadku. Najprv je potrebné definovať si, kto vidiečan vlastne je. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že vidiečan nie je len obyvateľom dediny, či menšej obce s počtom obyvateľov do 2000. Vidiečan je jednoducho spôsob myslenia.
Ako vidiečana spoznáme? Na prvý pohľad môže vyzerať ako bežný človek, avšak vyznačuje sa niektorými vzácnymi vlastnosťami, ktoré sa najviac prejavujú v neštandardných situáciách, ako napr. dovolenka. A práve tieto vlastnosti dávajú jednotlivým vidiečanom punc a zaraďujú ich do kategórií:
Vidiečan žravec
Tento vidiečan je najčastejšie rozpoznateľný na dovolenkách, rôznych pobytoch a v ubytovacích zariadeniach. Ak ide vidiečan na dovolenku, zásadne nechodí bývať do hotela. Objedná si apartmán, auto napchá od výfuku po strechu paštétami, vrecúškovými polievkami a suchou salámou a hor' sa. Nebude predsa kupovať cudzie potraviny v cieľovej dovolenkovej destinácii. Veď viete, ak konské mäso v suchej saláme, tak jedine domáce...
Ak si žravec predsa len zaplatí pobyt v hoteli, spoznáte ho ľahko podľa toho, že pri švédskych stoloch nielenže strávi najviac času, ale vyžerie väčšinu práve prítomného jedla. Ak zje, čo si naložil, jednoznačne ešte otočí na dupľu. Predsa si to zaplatil, a aj keď tie nakladané chobotničie semenníky chutia tak hnusne, zje ich, pretože nič nesmie vyjsť nazmar. Samozrejme, nabalí si ešte nejaké to jedlo alebo ovocie na izbu.
Vidiečan-žravec si väčšinou k večeri neobjedná žiaden drink, nebude predsa toľko míňať, keď na izbe má poctivú slovenskú šumienku a keď si do nej udrie štamperlík ešte poctivejšej domácej slivovice, bude mať príma alko drink.
Vidiečan retiazkár
Retiazkár nie je vidiečan, ktorý obsluhuje retiazkový kolotoč, ale je to človek, ktorý ma na krku najväčšiu možnú retiazku rôznej kvality aj výzoru. Môže to byť hoci aj retiazka, ktorú urval z búdy svojho psa či zo štupľa na vani, čím je väčšia a shiny, tým lepšie. Poslednú dobu fičí hlavne žlté pseudozlato, ktoré sa dá voľne kúpiť v Poľsku na trhu alebo v Bulharsku na dovolenke. Všetci v okolí síce vedia, že je to čistý fejk, ale tu vôbec nejde o pravosť! Ide o princíp a vyššiu filozofiu (po zmienke o vyššej filozofii sa určite Immanuel Kant otočil v hrobe a bude ma chodiť v noci strašiť a rezať do mňa knihou Základy metafyziky mravov). Retiazkár zo zásady nedáva retiazku nikdy dole. Hrdo ju nosí na oblečení, dokonca aj na zimnej bunde, v ktorej vyzerá ako panák michelin.
V tejto podskupine sa dá hovoriť aj o advanced retiazkároch, ktorí medzičasom postúpili na level: retiazky z ušľachtilého kovu. Retiazka je v tomto prípade zlatá alebo strieborná a dá sa teda nosiť aj na kúpalisko, do akvaparku alebo na iné vodné plochy. Ak vezmeme do úvahy systém uvažovania "čím retiazka väčšia, tým lepšie", zistíme, že retiazkár pri plávaní na ľubovoľnej vodnej ploche sa pohybuje približne 5 cm pod hladinou. Ak si pri takýchto situáciách kladiete otázku, why the fuck si ju nedá dole, vráťte sa k vete o vyššom princípe a filozofii, lebo ja to už znova písať nemienim – bojím sa Immanuela Kanta.
Vidiečan z(h)načkár a parfumér
Z(h)načkári a parfuméri sa spočiatku môžu zdať ako dve osobitné kategórie vidiečanov, avšak zdanie klame. Nie sú až také rozdielne a vysvetlím vám postupne prečo. Nemôžem vám to prezradiť hneď, neboli by ste na Vianoce prekvapení.
Z(h)načkári sú vidiečania v z(h)načkovom oblečení. Áno, táto veta je logicky nekonzistentná, pretože ako môže byť vidiečanom niekto, kto si oblieka niečo značkové. Pointou je, že z(h)načkár vidiečan nosí značky – chvíľka napätia – značky – ešte jedna chvíľka napätia – fake značky!
Po výplate zbehne do najbližšieho čínskeho textilu, vykúpi tam všetky tričká a veci značiek Pama, Punk, Aiaiaiaiai, Aididos, Niike, Dolche&Ogabana, Lois Vuiton a Versache. Potom chodí ako king v teplákovej súprave, ktorá ešte pred mesiacom bola prepravkou na pivo a aj po troch vypratiach smrdí ako obliata biolitom.
Ruka v ruke kráčajú so z(h)načkármi aj parfuméri, je tam určitý prienik týchto dvoch množín a tieto dve kategórie majú k sebe najbližšie. Parfumér si namiesto kvalitnej voňavky kúpi deodorant, ktorý si nasprejuje pod pazuchy, na tričko a jeden cvrk si dá do trenírok. Ak parfumér momentálne nemá prachy, kúpi si lacný deo sprej za 59 centov v najbližšom obchodnom reťazci. Aj v tejto kategórii je advanced uvedomelý druh jedincov, ktorí kašlú na deospreje a kúpia si lacnú fake voňavku, ktorú nájdu vyloženú pri pokladni počas platenia teplákovky Adidasis u Vietnamca.
Vidiečan dialektik
Dialektika je spôsob pravdepodobného usudzovania a umenie rozlišovať, a presne o tom teraz ja absolútne nechcem hovoriť. V mojom ponímaní je tentokrát vidiečan dialektik taký, ktorý rozpráva zásadne dialektom. Veľmi ľahko je rozpoznateľný okamžite ako otvorí ústa a vyvalí sa mu z nich skvost, ktorému väčšinou skoro nikto nerozumie, samozrejme, okrem ďalších vidiečanov zo skupiny dialektikov. Dialektik má ťažkosti rozprávať spisovnou rečou aj keď sa o to pokúša, pretože mu zakaždým vykĺzne nejaká fráza alebo slovíčko z dialektu.
Slovenskými priekopníkmi v dialekte sú východniari, minimálne kvôli rýdzosti prejavu, výrazom a intonácii. Mix slovenčiny, nemčiny, ruštiny, ukrajinčiny, poľštiny a ktovie čoho ešte, říznutý prízvukom na poslednej slabike.
Skupín vidiečanov je, samozrejme, oveľa viac, avšak momentálne sú ďalšie skupiny v procese skúmania a vyčleňovania bostonskými vedcami.
Pic by zazzle.com
