Teraz si niektorí asi pomysleli, že sa tu niekto ide chvastať luxusným životným štýlom. Omyl, netreba si mýliť vysokú a veľkú nohu. Vo svete, kde žijem, je zaužívané, že megalomani s jachtami a s kaviárom na raňajky si žijú na vysokej nohe, pospolitý ľud s labami namiesto nôh na veľkej.

Keď som vznikala, nejaký gén si zrejme neuvedomil, že som dievča. A tak mi noha rástla a rástla. Pamätám si, ako som mamine klamala: Nie, netlačia ma, keď som strašne chcela hnedé mokasíny s farebnými sklíčkami. Ach, spomienky...

Už som dosť stará na to, aby som si pamätala presné údaje podľa rokov, ale základnú školu som končila s číslom 41 a na strednej mi takéto topánky pomaly prestávali byť dobré. Sviňa noha proste ešte narástla. Moji dobromyseľní príbuzní mi v čase debát o topánkach pripomínali pradedka, ktorý mal č. 45. Že akurát ja by som mala byť po ňom?! Ach, môj bože. Skončila som pri čísle 42/43, no jednoducho radosť. Je tu ešte nejaké iné dievča, ktorému staré tenisky kradol otec do roboty?!

Život na veľkej nohe na rozdiel od toho na vysokej nie je taký veselý. Nekupujete si, čo sa vám páči, ale čo obujete. A v niektorých obchodoch ste automaticky za exota. Ten výraz predavačky, keď som sa v istom obchode spýtala na dámske 42-ky... No úplne pohoršená bola teta, ako taká žena ako ja môže vlastne existovať, no fuj.

Tiež som si všimla, že je veľmi populárne hejtovať všetky ženy, čo si dajú trekingové sandále. No áno, nie je to nič extra pekné a už vôbec nie sexi. Ale... väčšinou vidím v takýchto sandáloch mamičky s deťmi – určite sa za nimi lepšie uteká v antisexi trekoch ako v lodičkách. A potom panie v takpovediac dôchodkovom veku – tým je to už asi jedno, či sa niekomu páčia alebo nie.

A aká som ja bola kedysi šťastná, keď som to prvý raz objavila. Pekne som si kúpila zodpovedajúcu veľkosť medzi pánskymi číslami a neriešila som, ktorá 41-tka z dámskeho oddelenia ma omína najmenej. To bolo počas strednej školy. Ale aj dnes ich mám niekde vzadu v hlave ako backup možnosť, ak na tie moje laby nezoženiem na leto nič pohodlné.

A zvyšok roka? Často končím pri pánskych teniskách. Čo už narobím? Už by k „dokonalosti“ chýbalo len to, aby môj chlap mal rovnakú nohu a bral si tie moje. No našťastie, ten môj má labu číslo 45. Veľkým nohám zdar!