Pochopiť korporátny svet je pre panica alebo pannu, prácou vo veľkej nadnárodnej spoločnosti nepoškvrnených, rovnako ťažké, ako vysvetliť konšpirátorom, že Zem a Vek je rovnako seriózne médium, ako bola kedysi Bosorka.

V jednu októbrovú sobotu bolo krásne počasie, pekelné letné horúčavy boli za nami, začala jeseň s normálnymi vonkajšími teplotami, žiaruvzdorné oblečenie a skafandre sme už dávno odložili do pivnice. Keďže je sobota, treba ísť do prírody. Po krátkej porade uvažujeme, že to už bolo dávno, čo sme naposledy boli na Majdáne.

Ženské vydanie snoba môžeme rozdeliť do dvoch kategórií. Prvou, menej nebezpečnou kategóriou, je typ snobky v štýle zlatokopky. Väčšinou ide o rôzne modelky alebo playmate v dôchodkovom veku (tj.

Sedliakovi najskôr umrie koza, potom krava, zhorí mu dom a nakoniec umrie aj manželka. Zničený sedliak si sadne na medzu a bedáka: „Panebože, čo som ti urobil, za čo ma takto trestáš?“ Zjaví sa mu pánboh, škrabká sa na brade a hovorí: „Ja ti vlastne ani neviem, ty ma proste tak nejako serieš.

Toto nosím už dlho v hlave a keďže je uhorková sezóna, o čom inom písať, ako o ženách. (Myslím, že si zaslúžim uznanlivý úsmev za toto premostenie.) Ženské priateľstvo nie je mýtus ako priateľstvo medzi mužom a ženou, ono totiž reálne existuje.

S povzdychom nasadám do auta, zapínam pás a štartujem. Ručičky všetkých budíkov veselo poskočia tam a späť, čo ešte prileje olej do ohňa mojej už tak mizernej nálady. Je jeden z tých dní, kedy sa už od rána nič nedarí, štve ma každý detail, hnevá ma každý môj prešľap a problém.

Mám doma knihu. Volá sa Reč tela. Je na hovno. Teda, ani na hovno nie je, lebo je mimoriadne malá, teda hygienický výter drobnými útržkami strán by bol sprevádzaný toaletným faux pas. Jediný osoh, ktorý z nej mám, je ten, že som ňou podložil chladničku na tej strane, kde je odbitá nôžka.

Naše tradície sú pozoruhodne pestrou kolážou zvykov, aj keď možno nie takých šokujúcich ako napríklad v Škótsku, kde nevesta musela dokázať, že je na svadbu pripravená tak, že sa nechala pripútať o strom a ostatní do nej hádzali odpadky. Po tomto zrejme vydržala aj v manželstve s riadnou špinou.

Vodič má štýl, po ceste ide 110, v dedine spomaľuje na 100, a ak sa pred ním auto vlečie 70-kou, tak ho (stále v dedine) predbieha len 90-kou. Pritom stíha fajčiť. Na týchto 70 kilometroch medzi Fagarašom a Sibiu ste pri predbiehaní videli toľko svetiel oprotiidúcich áut, ako za celý doterajší život, a do toho poriadny lejak.