Tu je zaciatok.Rosa. Padá rosa. Nie je noc a nie je ani deň. Takže z toho logicky vyplýva, že je buď ráno alebo večer. Jedna z mnohých víl čarovného lesa sa prechádza po rannej chladnej rose.

Stručný návod s ručením obmedzeným na to, ako prežívať život a zatiaľ (ne)zbohatnúť. Obsah nasledujúceho textu nie je nijako hyperbolizovaný.

November – spolu so septembrom najmaďarskejšie znejúci mesiac v roku. Ale to nevadí, lebo odkedy majú Maďari Orbána, tak sú vlastne Slovania a už ich máme radi. A namiesto nich nás serú úplne iné veci. Napríklad...

Na svete sú ľudia, ktorí svoju prácu milujú. Self-made podnikatelia, ktorí sa aj bez štátnych kšeftov dostali na vrchol svojej brandže, lebo mali skvelý nápad a poriadne makali. Zamestnanci, ktorí sa tešia z toho, že im šéf volá o pol druhej ráno, aby prebral najnovšie trendy v šití ponožiek. Ľudia, ktorí sa narodili pre to, aby pracovali.

S ešte teplým súhlasom zo zdravotnej poisťovne sme s manželom sedeli v ordinácii našej lekárky v centre asistovanej reprodukcie a plánovali sme TEN CYKLUS, teda cyklus, ktorý mi mal konečne priniesť vytúžené tehotenstvo. Bola som už po kontrolnom ultrazvukovom vyšetrení a v ruke som mala žiadanku na predoperačné vyšetrenie.

Nad košické sídlisko Terasa padá večerná hmla. Je sychravý večer. Napriek tomu, že je len koniec septembra, počasie v roku 1991 si opäť urobilo z ľudí dobrý deň. Už tretí deň je kosa jak na ruskej stanici a v košickej kotline fúka čerstvý vietor. V krčme u Ďurka sedia štyria košickí šráci pri pive a živo diskutujú.

S blížiacimi sa Vianocami a nátlakom všadeprítomných reklám nabádajúcich ku kúpe darčekov všetkého druhu na mňa lezie trochu melancholicko-filozofická nálada. Začína sa už s prvými náznakmi zvýšenej aktivity obchodníkov pred Black Friday, sviatkom konzumu importovaným hen spoza veľkej mláky.

Muži klamú. Klamú aj ženy, ale ženské klamstvo je zakorenené hlboko v ich podstate a vplyvom evolúcie sa pretavilo v niečo, čomu sa dnes hovorí povaha. Muži klamú o dĺžke svojho prirodzenia. Ženy klamú spontánne. Ani jeden muž nikdy neopíše pravdivo metráž svojho šúľku rozkoše.

V januári 1992 vtedajší minister spravodlivosti Klaus Kinkel navštívi niektorých RAF väzňov vo väzniciach po celej BRD. Jeho „message“ je jasná. Vzdajte sa násilia, oľutujte svoje činy, ukončite toto nezmyselné násilie a my budeme ochotní uvažovať o vašom predčasnom prepustení.