9:00 - Po rannej špičke deň pokračuje jeho najnudnejšou časťou, aj keď o pár rokov, keď sa budem v centre Osla vo večne narvanom kĺbovom autobuse prepletať úzkymi upchatými ulicami, budem na tú nudu ešte nostalgicky spomínať. Vymením Kebab za nízkopodlažné Volvo a idem sa krútiť na mestskú linku z centra na predmestie Heradsbygda.
Ahojte, Svetielka, v sobotu bola konjunktúra Mesiaca s Plutom, Marsom, Snickersom aj MilkyWay a to bol čas, kedy bolo cítiť zvýšené vibrácie energie v oblasti očnej čakry. Mohli ste cítiť nutkanie vybehnúť z domu a hľadať svetlo, ba až osvietenie vo svojom živote. Áno, v sobotu bolo zatmenie mozgov, ktoré ste mohli vidieť v Bratislave po prvýkrát.
Milujem zavádzajúce nadpisy. Ja som sa nakoniec do tej Moskvy dostal, tak sa posaď synak, budu ti vyprávět. Po bolestivom prebudení som zistil, že s tým Ruskom to nebude med lízať. Vyhrnúť rukávy, oprášiť prach (doslova, lebo som spal na zemi) a hybaj ho znova a prisahal som, že ak sa to teraz nepodarí, tak do Ruska zavítam na čele Leibstandarte.
Po ukončení činnosti v Stavangeri mňa a ďalších šesť kusov vodičov odkomandujú do mesta Hønefoss, asi 60 kilometrov severne od Osla. Zo všetkých miest, kde som kedy pracoval mi tu, kde jazdím linky malomestskej MHD a do okolitých dedín, bolo najlepšie. V toto januárové ráno v roku 2009 leziem z teplej postele a už reflexívne môj prvý pohľad smeruje k teplomeru za oknom.
Vrátila som sa do hotela, kde bola svadba v plnom prúde. Keďže takmer celý hotel bol obsadený svadobčanmi, veľmi správne som usúdila, že hotelový bazén bude prázdny. Nevesta sa možno bude utápať /čítaj unášať/ až o polnoci a v bazéne skončia všetci oblečení až nadránom, ako je dobrým zvykom.
Ako by vám potvrdil nejeden tragicky zahynuvší hokejista, byť legendou je úžasné, no hypotéku vám to nezaplatí. A keďže naše dobrodenie (narozdiel od vašich príspevkov) nemá hraníc, rozhodli sme podstúpiť ďalší krok v motivácii autorov písať viac článkov a / alebo písať ich lepšie.
„We don't need no education, we don't need no thought control” je strofa, ktorú si určite pospevuje nejeden absolvent niektorej z prestížnych slovenských univerzít, napr. Universitas Tyrnaviensis, na prednáške z myrmekológie (google it!
Neviem, vraví sa, že do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš. Ja som vstúpil už tretíkrát a zase som sa zmočil.
Ľudia potrebujú bývať. Táto šokujúca veta nie je hypotézou dizertačnej práce študenta sociálnej práce Univerzity sv. Alžbety na tému „Potreby človeka v 21. storočí“, ale častým začiatkom článkov v realitných novinách.
