Asi som starý. Vlastne viem, že som starý, ale podobné problémy majú aj mladší, ktorí si myslia, že starí nie sú, len sa niekedy tak prejavujú, že čo tá dnešná mládež. A pritom to nemusí byť vôbec dnešná mládež, čo nám tu kazí dojmy.

Stáva sa aj vám, že idete na koncert, ktorý kapela perfektne odohrá, ale vy máte trpký pocit, že je byť lepšie sociopatom a nechodiť medzi ľudí? Alebo rovno tých ľudí vykázať a doživotne im nedovoliť vstúpiť na kultúrne podujatia. Vrátane zadarmenko koncertov strany SMER v predvolebnom boji v roku 2035, kde zahrá Elán a Desmod pri rozriedenom gulášiku a pive od najlacnejšieho dodávateľa.

Tam poďme na to, čo nám vadí na koncertoch (pravdaže len na tých, kam kapela aj dôjde a nie je niektorý člen ožratý viac ako 50 % obecenstva):

 

  1. Tak začnime tým alkoholom. To, že puberťáci využijú každú príležitosť si zriediť krv alkoholom je jasne, ale keď to urobí 50+ chlap, alebo aj baba (ktorej presvitá žuvačka medzi zubami, ktoré ešte má), tak to mohli urobiť aj doma a nemuseli vysoliť peniaze za vstupné. Aj tak stále kydajú, že nemajú z čoho vyžiť. Kým sa grupujú alkoholici pri stánkoch, tak je to OK. Ale keď sa pchajú dopredu do prvého radu, tak je to už horšie. Predstava dvojmetrového a 120 kilového zlobra s 3 promile ako sa potáca pred 150 centimetrovou 40 kilovou Amálkou vás strasie, ale takého som mal pred sebou. A dcéra vedľa mňa. Opojený blúdiaci Holanďan, ktorý prejde už tretíkrát, lebo sa stratil, zakaždým drgne do každého naokolo a nechápavo pozerá, ako sa snaží predrať sa cez dav tiež nie je ojedinelý.
  2. Cigarety. Nie je problém, veď nech si zafajčia pri stánkoch, ďaleko od davu. Ale nie, oni si chcú vychutnávať cigaretku aj koncert naraz. A ešte si aj zatancovať, zamávať tou rukou, v ktorej je cigaretka a každý, ktorý stojí nablízku, nech má okuliare s bezpečnostným sklom, lebo on, ale väčšinou je to ona (pitcha jedna) sa len zabáva a nechápe upozornenia. Horšia je kombinácia so sťatým s cigaretou, ktorý nechápe ani podstatu problému cigarety v dave. O pasívnom fajčení ani nebudem hovoriť. Pred pár rokmi to bolo bežné aj v interiéri a organizátorom to nevadilo, veď každý zaplatil vstupné.
  3. Mobily, všade samé mobily. Odkedy kapely prišli na to, že obecenstvo ich zadarmo propaguje tým, že si urobia fotky na koncertoch, tak ich nechávajú fotiť. Ja som ešte zažil, že na koncerte Blackmore's Night sa nesmelo fotiť, čo aj facebook admina ich stránky prekvapilo, keď napísal, aby fanúšikovia dávali fotky z koncertov. Teraz je to už také, že keď sa človek pozrie zozadu, tak vidí tisícky blikajúcich obrazoviek. Problém by s nimi nebol, keby tie malé obrazovky nezacláňali výhľad na kapelu. Ja si tiež cvaknem pár pekných scén, ale nedávno pred nami teta v dôchodkovom veku natáčala celý koncert na lacný mobil. Na výšku. A ešte si to užívala, spievala, tancovala, mávala mobilom. O týždeň príde na to, že mobil vypisuje, že má málo miesta a nech si dačo odinštaluje alebo vyčistí súbory a bude otravovať náhodného informatika, ktorého nájde, že čo má s mobilom. Z celého pre nás ostatných zostane, že teta zavadzala pred nami na koncerte.
  4. Nasilu zábava. Niekedy (väčšinou) to súvisí s alkoholom, že veď čo tu stojíte, sedíte, poďme sa zabaviť a začne pogovať uprostred prvého radu s ďalším s podobnou diagnózou a pritom to nie je vôbec hudba na pogovanie. Ale žijeme len raz. Potom sú také baby, čo tiež sa tvária, že prišli sa baviť a snažia sa tancovať do kruhu. Akože dámska jazda. Pritom sa pretekajú, kto vydá vyšší a silnejší výkrik. Chápem, že pri sexe tie výkriky nemôžu, lebo žiaden sex už roky nemali, ale aspoň sa tváriť normálne v spoločnosti ľudí, kým jednu z nich nie je potrebné vzkriesiť kvôli intoxikácii alkoholom, by sa patrilo.
  5. Hodím niečo do davu. Veď je to sranda, ako lietajú nedopité poháre od piva. A ten čo to schytá aj tak nevie, kto to hodil. To je také, akoby som prdol v dave, ale ja to necítim, lebo tam ani nie som. Na niektorých festivaloch už ale nie sú tie jednorazové plastové poháre, ale zálohované a trošku hrubšie a keď to dakto schytá do hlavy, tak to nebude len o tom, že sa na neho vyleje zvyšok hnusného zaslineného piva, ale aj rozbitá hlava. Veľmi nepríjemný pocit som mal už len z toho, že som to pozoroval zozadu a nechcem si predstaviť, že sa bavím vpredu a zrazu dostanem pohárom do hlavy a tečie krv.
  6. Napitchu organizácia. V podstate väčšine týchto problémov by sa dalo vyhnúť, keby organizácia bola viac dávala pozor na nežiadúce javy. Bohužiaľ tie nežiadúce javy sa pri organizácii objavia aj iné. To, že zmenia čas je pomerne časté. Našťastie väčšinou posunú na neskôr, čo ani nedajú vedieť, len človek tam stojí hodinu pred oficiálnym začiatkom a ešte hodinu, kým sa to konečne začne. Medzitým sa stihne samonasrať. Ale horšie to je, keď sa začne skôr a dôjdem a predkapela, ktorú som chcel vidieť, akurát zahlási poslednú pesničku. Rady pri občerstvení a tojtojkách komentovať ani nebudem, veď kto by rátal s tým, že keď sa zíde pártisíc ľudi na pár hodín, tak tí budú chcieť aj piť a niektorí aj jesť (pri vstupe aj skontrolujú, či v kabelke dakto nemá pollitrovku necertifikovaj minerálky) potom to aj vycikať. Poddimenzované sú niekedy priestory a vypredaný koncert je vtedy, keď sú obsadené všetky miesta aj na lustroch a na meter štvorcový plochy na státie pripadá 15 ľudí, klimatizácia nefunguje a pri vchode nestíhajú kontrolovať lístky. A na záver to, čo sa stalo aj na koncerte Rammstein (našťastie som tam nebol), že sa po koncerte na všetko vyserie a choďte si ako chcete, žiadne usmerňovanie dopravy, žiadne pokyny, kade ísť. Kolega bol vo Viedni a 60 tisíc ľudí sa rozpustilo ako slovenskí mafiáni v kyseline.

 

Tak ako, chce sa vám ešte na koncert?