Paprika je plodová zelenina, ktorá patrí k tomu nutrične najhodnotnejšiemu, čo si môžete doma vypestovať. Ak vás bude niekto otravovať nejakou cudzokrajnou superdrahou superpotravinou tak mu porovnajte zloženie superpotraviny s paprikou. Paprika, len tak bez fanfár, v kategórií vitamíny a minerály nakope riť väčšine týchto zázrakov. Čo sa týka obľúbenosti - keď som v minulom dieli spomínal, že uhorky sú masívne šľachtené, tak oproti paprike sú len druhou ligou. Šľachtenie paprík je na úrovni zberateľstvo-náboženstvo. Nie je problém nájsť e-shopy ktoré majú v ponuke napr. cez 50 - 100 čili papričiek a cez 50 - 100 sladkých paprík.

Čo sa týka náročnosti, na jednej strane chcú taký vyšší level záhradkárskych znalostí, na strane druhej príliš netrestajú, vďaka čomu ma každý druhý IT-čkar v črepníčku na okne nejaký ten záprdok dákeho pálivého ekrazitu. Naše klimatické podmienky nie sú pre papriky ideálne a jedna z prvých vecí je vlastne zistiť ako ich chceme pestovať – skleník, pole, črepník. Ja už som z kapacitných dôvodov vydrbal skleníkové odrody na pole a teda mal som aj plody, len namiesto mäsitej veľkej Kubisty som mal mäsitú gombičku na kabát. Alebo narážam na tých mojich črepníčkových IT kolegov, ktorí sa sťažujú že Bhut jolokie a Nagy dopestujú v poho, ale teraz je trendy Carolina reaper a tá im nejde. No lebo reaper dorastá do 1,6 m výšky, vyžaduje veľa svetla a tepla a je neskorá a teda vhodná do skleníkov, nie na pole ani do črepníkov. Takže ju väčšina tých mojich kamošov pestuje na vňaťku. Jo a inak, paprika sa u nás síce pestuje ako jednoročná letnička, no v skutočnosti je to trvalka a kadetade v Mexiku im rastie aj 30 rokov. Práve črepníčkári určite vedia, že sa dá zazimovať a požije si viac rokov aj u nás. 

Základné rozdelenie paprík je na Capsicum annum alebo naša bežná paprika ročná a Capsicum chinense aka čili papričky. Okrem toho ak ste zberatelia pikantností tak občas narazíte na Capsicum baccatum – z tejto rodiny sú napr. niektoré čili začínajúce na Aji a Capsicum frutescens – čo sú zas kríčkovité dohora rastúce bird peppers, najznámejšie je asi tabasco. Okrem toho existuje ešte asi 30 ďalších kultivarov o ktorých neviem ani prd a nevidel som ich u nás nikde ponúkať. 

Pri výbere papriky ročnej si treba všímať či je určená pre poľné alebo skleníkové pestovanie, či je pikantná alebo sladká a či sa zbiera v technickej alebo botanickej zrelosti (tj. zelená / žltozelená / krémovo zelená alebo červená / žltá / hnedá / fialová). Následne sa delí na:

Kápia – spravidla dvojkomorové, hrubostenné, s tuhou dužinou, ktorá zostáva tuhá aj v botanickej zrelosti. Vďaka dvojkomorovosti sa dobre čistí ale má sklony k deformáciam plodov. Určená je spravidla na nakladanie plátkov kápie alebo tepelné spracovanie, tí čo dovolenkujú na Balkáne o tom asi vedia svoje, tam má veľkú tradíciu. Sú aj odrody ktoré si môžete dávať v technickej zrelosti na chleba resp. teda dávať si na chleba môžete všetky, len tá tuhosť nemusí byť každému po chuti. Z tých takých univerzálov na pečivo aj na kápiu môžem odporučiť odrodu Slovakia u ktorej mám také nejaké podozrenie, že bola vyšľachtená u nás. Ja ju mám rád hlavne kvôli nenáročnosti, dá sa pestovať pekne na barbara.

3 a 4 komorové ihlany (maďarský typ), býčie rohy a lichobežníky (kahancové, bellpepper) – v podstate nosný sortiment zeleninovej papriky, lepšie držia tvar, horšie sa odsemeňujú, v technickej zrelosti na priamy konzum, v botanickej chytia sladkosť a tak na plnenie, lečo, špízy, pomazánky. Dajú sa naložiť aj na kápiu ale sú mäkšie. U nás najznámejšou je asi odroda Amy – typicky šťavnatý hrubostenný ihlan určený pre zber v technickej zrelosti, ďalšou klasikou je PCR-ka – jemne pálivý tenkosten ktorý osobne obľubujem na plnenú papriku, nemá síce optimálny tvar ale mám rád jemné pohladenie ohníka na jazyku ktoré neprebije chuť. Ďalej nejdem pokračovať lebo odrôd v tejto kategórií je nekonečne veľa.

Typ Lamyo – ide o obrie papriky určené na plnenie, grilovanie apod. Samozrejme aby boli obrie tak chcú dobrú agrotechniku. Zem, hnojivo, vlaha, teplo. Čiže ak chcete machrovať pred susedmi tak sa pozrite po nejakých tých Alceo, Meika alebo Theos. 

Mini papriky (baby papriky, lahôdkové) – ak chcete naopak veľa malých sladkých papričiek aj v tomto smere sú špecializované šľachtenia. Zväčša ide o takmer bezsemenné odrody ktoré sa nechávajú dôjsť do botanickej zrelosti. Najznámejší je asi Hamík, u črepníkových pestovateľov je populárna aj farebná rada Baby bell typická slabým vzrastom. 

Kvadratické a paradajkové papriky – všetky na ktoré som narazil boli skleníkové, neskoršie odrody náročné na teplo / svetlo. A vo všetkých prípadoch ide o totálne brutal šťavnaté sladkasté hrubosteny. Z kvadratických najznámejšia je asi odroda Kubista. Paradajkové vyzerajú takto.

Čerešňové papriky – známe aj ako feferónky. Je ich viac odrôd ale u nás je suverénne najotrepanejšou odroda Korál. Má typickú ovocnú chuť a výraznú arómu. Absolútna klasika na nakladanie alebo sušenie. 

Jabĺčkové papriky – známe zas ako almapaprika. Aj keď toto je zavádzanie keďže almapaprika je len jedna z množstva jabĺčkových odrôd. Preslávili ich naši južní susedia hlavne nakladaním, nakladaním plnené kapustou alebo nakladaním do kapusty na mliečne kvasenie. Ja ich síce zbožňujem ale to pískanie hrubej šupky na sklovine, eh. Dajú sa zohnať pikantné aj nepikantné varianty.

Baranie rohy – ďalšia špecialita s výraznou chuťou určená hlavne na sterilizáciu, k dispozícia pikantné aj nepikantné a bežný jav je aj sladká špička a pikantný vrch. Typicky dlhé, krútiace sa. 

Kozie rohy – sú tenšie a dlhšie ako ihlany a robustnejšie, pevnejšie ako baranie rohy. Vynikajúco sa čistia od semiačok. Ideálne na krájanie koliesok. Pestoval som ich minulý rok a vďaka chladnému vlhkému počasiu síce nevyrástli veľké ale zato pustili obrie plody. Prvý krát v živote som papriky vykopával zo zeme lebo mi do nej povrastali. 

Typ Jalapeno – mäsitejšie, jemne páliace. Na nakladanie nazeleno namiesto uhorčičiek alebo mexická kuchyňa.

Koreninová paprika – poväčšinou ide o tenkosteny typu kozí alebo baraní roh so zvýšeným obsahom farbiva určený na sušenie a mletie a s výraznou vôňou. V podstate si môžete nasušiť akýkoľvek tenkosten, ale tieto origoš koreninové vám zabezpečia krásnu červenú farbu. Čo som testoval nasušiť nekoreninové mal som dosť tehlovo vyzerajúci prášok. Na pikantné verzie sa suší buď už spomínaný Koral alebo typ Cayenne, čo sú tie také normálne úrovne pálivosti. Ak fičíte na bolesti tak siahnuť po tenkostenoch z rodiny Capsicum chinense. 

Grilovacie špeciály – táto kategória je silne lokálna, Balkán má svoje veľké červené, Gréci paradajkové plnené syrom, Taliani veľké ihlany všetkých farieb. Z najväčších špecialít ktoré sa u nás dajú zohnať som už testoval španielske Padrón a tento rok ide testnúť Japonské Shishito. V oboch prípadoch ide o jemne pikantné tenkosteny ktoré sa na nič iné poriadne nehodia. Takže pre fanúšikov špecifickej chuti ošmahnutej papriky.

Ak chcete plameň v papuli a chcete si vyberať niečo z rodiny Capsicum chinense je potrebné pozerať na skorosť a tepelné nároky, fakt sa mnohé z nich nehodia na poľné pestovanie. Čili sa zbiera väčšinou v botanickej zrelosti, tak aby vám došlo. Na silu rastu zas pozeráme pri črepníkovom pestovaní, vo všeobecnosti platí že čili rastie slabšie než zeleninová paprika ale pri tom milióne šľachtení sú samozrejme aj zdatnejšie kúsky (škorpióny, reaper). A následne si vyberáte spravidla podľa sily. Tá sa definuje obsahom kapsaicínu. Alkaloidu vyvolávajúceho pocit pálenia pri styku so sliznicami. Vaše telo v reakcii na to vypustí endorfin - hormón šťastia a z vás sa stávajú závisláci na pikantnom. Väčšina semiačkarov vám na pikantnostiach uvádza silu v SHU (Scoville heat units) a jednoducho platí čím vyššie číslo tým kvalitnejší odpaľovák. Zatiaľ čo v rodine Capsicum annum sa nachádzajú tie normálnejšie 100-kove až 10 000-kové papričky, v rodine Capsicum chinense začínajú lietať 100 000-cové Habanera až miliónové bhut jolokie, naga morich, scorpiony, 7 poty, dragons breath, ghost pepper, bleeding jigsaw, apocalypse až po aktuálneho kráľa pálivosti Carolina reaper. No a ešte existuje veľká kopa ozdobných šľachtení. V tých sa až tak neorientujem ale vo firme sme mali na schodisku fialové Filiusi a potom šéfovej žene niekto daroval Peters pepper ktorý ma plody v tvare penisov. Takže aj tu je z čoho vyberať.

Osobne už na týchto divočinách príliš nefungujem. Pokiaľ ste neskúsený užívateľ, tiež vám odporúčam veľmi opatrne. Carolina reapera som zožral raz v živote. Najprv som si povedal že čo to je, dáke slabé, aj môj domáci Bird eye pepper má väčšiu silu. A potom ma ta kokotina začala páliť v bruchu, zalial ma pot a začal som sa cítiť ako dôchodca pred infarktom. Alebo som napestoval čokoládové bhut jolokie, nasušil a následne som nimi dodrbal všetky guľáše kde som ich pridal. Dáte pol papričky a zrazu ste jediný v domácnosti čo je schopný ho zožrať, aj to spotený so sopľami tečúcimi z nosa a žena vám vykrikuje čo bude ona teraz jesť. Takže opatrne.

Pestovanie. Sadíme v januári až marci. Opatrne s veľmi skorým, januárovým vysádzaním. Rastlinky ak budú mať teplo ale nebudú mať svetlo tak sa ho vydajú hľadať. A vy dopestujete dlhé mľandravé priesady ktoré sa budú lámať. Ak idete po niečom s dlhou vegetačnou dobou a preto chcete skoro sadiť odporúčam prisvetľovať. Lampička, rastlinky obložiť alobalom a nech majú pocit že sú v trópoch. 

Pre klíčenie potrebujú semiačka vlhký substrát a teploty okolo 25°C a to aj v noci. Ja dávam k radiátoru, nádobka s rozprašovačom a kúriť a kropiť. Neodporúčam voľný výsev do skleníka, nočné teploty to zväčša drbú, ak chcete voľný výsev tak skôr parenisko. 

Ďalej máte poctivú alebo lenivú metódu. Poctivá je že si počkáte na prvé pravé lístky a pikírujete do kvetináčikov alebo jogurťákov, každá rastlinka vyjednotená, vybuduje si koreňový bal a keď je stabilné teplé počasie drb s ňou von alebo do skleníka alebo črepníkové pestovanie. Lenivá metóda je vysiať neskôr, nariedko, do hlbšieho substrátu, vysrať sa na pikírovanie a v polke mája povyťahovať zo substrátu natrieskať do dier na záhrade, prihnojiť a dovi dopo. Túto metódu môžete aplikovať na skoré poľné odrody. Budú menšie ale ak ich posadíte ako ja zo 100 – 150 kusov, papriky bude viac než dosť.

Pred vyhodením von sa odporúča papriky aspoň týždeň otužovať. Vyniesť ich za pekného počasia na chvíľu vonku, nech si zvykajú. Stanovište chcú teplé, osvetlené, nemajú radi prievan. A to platí aj pre skleníky, nesadiť ku dverám. Vyššie odrody je fajn aj vyviazať, ľahko sa vylamujú. Polievame podmokom raz-dvakrát týždenne v závislosti od počasia, chce vodu – nechce premokrenie. 

Osobne moc nemusím črepníkové pestovanie. Ak pestujete papriku vo vnútri a ona si zmyslí že nemá dosť svetla, tak často zareaguje tým že pozhadzuje kvety. Ak ju dáte v črepníku v lete von rýchlo preschýna a potrebuje omnoho častejšie polievanie. Chcete ísť do črepníkov a nechcete moc behať papričkám okolo riti, mám to z druhej ruky ale počul som dosť chvály na samozavlažovacie črepníky. 

Vylamovanie a vyštikovanie. Áno aj nie. Otrhanie prvých kvetov a vylomenie centrálneho výhonu viete zabezpečiť aby bola rastlina košatejšia, silnejšia, rozvetvenejšia. Ale vyrábate vstupné brány pre plesňové ochorenie, riskantné sú hlavne menšie skleníky s vysokou vlhkosťou vzduchu. Ďalším pravidlom podporujúcim zdravie paprík je že ich nikdy nepestujeme v blízkosti marhúľ. Teraz si nie som istý či voška marhuľová napáda papriky alebo voška papriková marhule ale zdieľajú toho istého škodcu a paprikám škodí podstatne viac.

A čo by som záverom. Ak ste niekedy uvažovali o pestovaní papriky tak smelo do toho, má svoje nároky ale veľmi netresce. Ak to dáte na mantáka, stále niečo dopestujete. Z osobnej skúsenosti môžem povedať že nie je problém papriku dopestovať, skutočný problém je zohnať niekoho čo ju za vás bude spracovávať.