Celé sa to zomlelo veľmi rýchlo. Vrátili sme sa na Slovensko a napriek všetkým prvotným predpokladom o domorodej americkej strave sme nepribrali ani kilo. O to horšie som ja osobne niesol situáciu, keď som sa po približne roku strávenom na rodnej hrude začal očividne zaguľatievať.

 

Najprv ale trochu pozadia. Ja som nikdy nebol extra chudý človek. Rád si myslím, že za to celé môžu gény. Ako však roky nebadane pribúdajú, tým viac si uvedomujem skutočné jadro problému. Odmalička som totiž rád jedol a to bol základný kameň úrazu. A keď chodíte do obyčajnej triedy v základnej škole, kde dominujú triedy plné hokejistov a basketbalistiek, nemáte to ako tučné dieťa ľahké. Preto to najsamprv bolo dosť zložité. Trochu tomu pomohla výška, do akej som narástol. Mať 195cm je síce pekné, no mať dobre cez 130kg už ani nie.

 

Nastavili sme si teda situáciu, v ktorej sa aktuálne nachádzam. Preto som si povedal, treba s tým niečo urobiť a poprosil som pani M. o radu, že reku aké diéty teraz vo svete letia. Poviete si, že pýtať sa manželky na diéty je sexistické? Ale jej to nevadilo, je pri mne zvyknutá aj na horšie veci. Začala mi teda rozprávať o nejakej 90dňovej diéte, ktorú drží jej sestra s manželom. Zľakol som sa. Veď diétu som v živote nedržal tak dlho. Naozaj je potrebné ju vydržať až 90 dní? Fúha.

 

Tak som sa rozhodol ísť do toho. Celá táto zázračná diéta spočíva v neustálom sa opakovaní štyroch dní, počas ktorých jete vždy niečo iné. Na jednej strane je to celkom fajn, no na druhej si nemôžete navariť z ničoho do zásoby, lebo kým príde ten správny deň, zvyčajne je výsledok vášho kulinárskeho umenia po dátume spotreby. Plus nejaký 29. deň je vodový (kedy môžete celý deň jesť iba vodu), ale tento most prekročíme, keď (ak) sa k nemu dostaneme. Ostávala už len jediná vec. Nie, nebolo ňou poriadne sa nažrať posledný deň pred začatím diéty. Musel som si vymyslieť hodnoverný príbeh, aby som mal zadné vrátka pre prípad, ak by to celé nevyšlo. Rozhodol som sa nikomu nepovedať nič a svojím obedovým kolegom v práci som vysvetlil, že ja vlastne držím diétu len zo solidarity s pani M., ktorá po pôrode potrebuje akútne schudnúť. Another job well done.

 

Deň Prvý - Mäsový

Pani M. sa podujala pomáhať mi na tejto strastiplnej ceste plnej hladu a teda navarila mi na prvý deň. Všetko to ale začalo raňajkami, ktoré sa nikdy nemenia a spočívajú v požívaní osamoteného ovocia. Nič viac, iba ovocie. Nasleduje obed, v ktorom dominuje mäsová zložka, vhodne doplnené o akúkoľvek zeleninu. Na večeru máte pre zmenu zvyšky z obeda (aj tieto zvyšky sa každodenne opakujú). Pomedzi to sa pije čistá voda. A to je celé. Prvý deň mám napriek tomu najradšej, lebo sa počas neho aspoň trochu najem. No a zistil som ešte jednu vec. Ak je človek hladný, núti ho to premýšľať. Začínam si byť asi takmer úplne istý, že za môj prírastok na váhe môže divoké jedenie po večeroch, keď detiská zaspia a človek má konečne chvíľočku na to, aby si trochu oddýchol. Ach, mať deti, to teda nie je med lízať! (mňam med, dal by som si)

 

Deň Druhý – Ryžovo/Zemiakovo Sójový

Ako už nadpis navráva, v tento deň sa jedia prílohy so sójou, alebo bez sóje, ale samozrejme s vrchovatými kopcami zeleniny. K obedu si dokonca môžete dať aj krajec chleba, čo celkom poteší. Inak totiž pečivo nesmiete vôbec, čo mne osobne dosť chýba. Čo mi ale chýba o dosť viac, sú polievky. Je totálna absencia polievok. Ono, aby som zase neklamal, polievku si dať môžete (samozrejme iba čistú, bez rezancov, či halušiek), no potom by sa rátala ako hlavné jedlo a okrem nej by ste na obed/večeru nesmeli už nič inšie. Aby som si ale takto vymenil obed za čistú polievku, taký chorý ešte nie som.

 

Deň Tretí – Cestovinovo Pizzový

Nikdy som si nemyslel, ako veľmi mi bude chutiť zeleninová pizza bez syra. Úplne seriózne. Alebo cestoviny len s kečupom bez syra. Kto ma pozná, veľmi dobre vie, ako veľmi milujem syr, čo dáva predchádzajúcim dvom vetám o to hlbší rozmer. Okrem spomenutých dvoch vecí si v tento deň môžete dať večer ešte aj niečo sladké. Sladké? Počas diéty? Áno, je to možné. Ale ako to v kapitalistickom svete diét chodí, nič nie je zadarmo. Celé je to totiž príprava na deň číslo štyri, ktorý naozaj otestuje vašu vôľu získať lepší zovňajšok (či snahu dožiť sa promócií vašich detí). Pani M. sa ma v tento deň rozhodla ešte potešiť tým, že mi po prvý raz od držania diéty zmerala pupkovú oblasť. Ak mám veriť jej slovám, schudol som celý jeden centimeter. Osobne toto zistenie prikladám chybe merania. Veď pri číslach nad 100 sa to stáva celkom ľahko.

 

Deň Štvrtý – Ovocný

Celý deň jesť ovocie neznie na prvý pohľad až tak hrozivo. Veď na raňajky jete predsa ovocie vždy. Ale teraz je to iné. V tento deň sa nemáte na čo tešiť, pretože po jednej dávke ovocia príde zase len ďalšia dávka ovocia. Spestriť si to môžete nejakými nesolenými orieškami, z ktorých ma už teraz pri samotnom pomyslení na ne napína. Charakteristická črta tohto dňa je absolútna nechuť k jedlu vo večerných hodinách. Máte pocit, že od slabosti odpadnete, no ak by ste si mali dať ďalšie jablko, asi sa pôjdete vyvracať. Pri živote vás drží len predstava zajtrajšeho obeda, v ktorom bude aspoň štipka mäsa. Už len prežiť noc a popritom neupadnúť do diabetickej kómy. A čo, že nemám cukrovku. Nie som síce doktor, no do takej kómy sa predsa môže dostať ktokoľvek.

 

Aktuálne žijem šiesty deň diéty. Ak sa ich dožijem viac, dám vám vedieť. Zatiaľ sa majte a dajte si za mňa Horalku. Istotne mi to pomôže.