Ľudské vynálezy, objavy alebo aj umelecké výtvory majú často zaujímavú genézu. Niektoré pomerne nepochopiteľnú a určite bizarnú, napríklad obrazy Jacksona Pollocka alebo crocsy, ale v zásade sa dá povedať, že dôvody ich existencie sú tieto štyri (teda odhliadnuc od nultého dôvodu – zisku, t.j. dôvod invencie je len zarobiť na blbých ovciach):

 

 

Nevyhnutnosť

 

Sem patrí oheň alebo koleso. Jazdiť na aute, ktoré má na osiach pogumované štvorce môže byť síce chvíľu zábava, ale to môže byť asi aj Hotel Paradise, no po piatich minútach má človek chuť toho, kto to vymyslel obliecť do drahej košele, dať mu zlaté rolexky a kabelu od Vuittona a vysadiť ho v brazílskej favele. Jednoducho sa to nedá, aspoň nie dlhodobo.

 

 

Náhoda

 

Že náhodou vznikol napríklad penicilín, to sme sa učili v škole. Vedeli ste ale, že syr vznikol tak, že sa istému poľnohospodárovi pokazilo mlieko a on ho tak pár týždňov nechal? Alebo že nanuk vznikol tak, že si v 19. storočí nejaký krpec nechal pohár s malinovkou na verande a ona mu zmrzla? Alebo že šampanské vzniklo príliš dlhou fermentáciou a brandy zase príliš dlhým preváraním vína? Alebo že zemiakové lupienky boli urobené na truc otravnému zákazníkovi, ktorý odmietal jesť príliš hrubé hranolky? Alebo že špagety majú svoj obľúbený tvar len preto, lebo je to odpad zo stredovej časti makarónov? Ok, toto som si vymyslel, ale je jasné, že tie najlepšie veci vznikajú náhodou, prípadne neúmyselne. A ako vidíme, tak najmä v gastronómii.

 

 

Nuda/prokrastinácia

 

Asi neexistuje človek, ktorý by bol schopný istý čas nerobiť vôbec nič, dokonca na nič nemyslieť, aj keď je pravda, že napríklad osobne nepoznám Komorovú alebo Maigu. Nuda sa ale asi dá definovať ako voľný čas + nedostatok užitočnej činnosti + prebytok energie. Preto si ľudia zvyknú dlhú chvíľu krátiť a pokiaľ nie ste protagonista relácií ako Jackass alebo Dirty Sanchez, môže z toho vzniknúť naozaj aj niečo hodnotné, ak nie funkčne, tak možno aspoň umelecky alebo spoločensky. Na druhej strane, asi aj vám sa pravidelne stáva, že máte povinnosť niečo robiť, ale sa vám do toho tak veľmi nechce, že robíte niečo úplne iné, často ešte viac užitočné ako to, čo máte robiť pôvodne. Napríklad ja som počas písania rigoróznej práce napísal poviedku a pretaktoval si procák v počítači. Tak keby ste nevedeli, tak toto sa volá prokrastinácia a dôvodom, prečo sa k nej často uchyľujeme je to, že... ále, to vám poviem niekedy inokedy.

 

 

Lenivosť

 

Hovorte si čo chcete, ale lenivosť považujem za najrozšírenejší dôvod vynálezov a objavov, najmä ak ide ruka v ruke s invenciou. Napríklad môj najobľúbenejší vynález po kremžskej horčici, a to diaľkové ovládanie – inú motiváciu toto vymyslieť, ako je rezistencia voči vstávaniu z gauča zakaždým, keď chcem prepnúť z reklamy na francúzsku baleťácku bukvicu na reklamu na dámske vložky injektované vôňou lúčnych kvetov si neviem nejako predstaviť. Alebo mikrovlnka (ktorá inak spĺňa aj kritériá bodu 2.) – komu by sa chcelo zohrievať si jedlo v hrnci a potom umývať riad? Ďalší level je potom samozrejme umývačka riadu a zatiaľ posledný sú jednorazové plastové a umelohmotné taniere.

 

 

Následky

 

Level pod umelohmotnými taniermi je snáď už len vynález tzv. zastupiteľskej demokracie. To máte tak – keďže ľudia sú lenivé svine, zároveň ale pre pokoj ich lenivosti musia mať pocit, že o niečom rozhodujú a že od nich vôbec niečo závisí, je to ten najlepší spôsob štátneho režimu. Tento totiž umožňuje jednej malej lenivej menšine zastupovať a rozhodovať o lenivej väčšine, pričom lenivá väčšina zase rozhoduje o tom, kto sa bude nachádzať v tejto lenivej menšine. Obidve skupiny sú pritom maximálne spokojné  - lenivá väčšina dostane raz za štyri roky veľkorysú možnosť správať sa nelenivo a potom sa dlhú dobu tváriť, že pre svoje okolie a krajinu urobili maximum a druhá skupina, ktorá je natoľko lenivá, že vie, že v bežnom pracovnom procese nikdy neuspeje, má zase možnosť byť vyvolená lenivou väčšinou, aby za ňu rozhodovala a tiež sa potom dlhú dobu tvári, že pre svoje okolie a krajinu robí absolútne maximum. Preto ide o win-win situáciu.

 

Navyše lenivá menšina sa obklopuje podobne zmýšľajúcimi jedincami a vytvára stále väčší aparát lenivcov a kverulantov, pričom prachy berie od lenivej väčšiny. Tej to ale prekvapivo nevadí, lebo jednak z titulu svojej lenivosti s tým nemá záujem nič robiť, lebo veď raz za štyri roky stačí a jednak trochu dúfa, že aj ona sa stane raz voleným lenivcom a bude dostávať prachy za nič a ešte väčšie prachy, keď ho odvolajú len preto, aby na jeho miesto nastúpil iný lenivý brav.

 

Lebo ako som napísal, lenivosť treba hýčkať, motivovať a podporovať. Preto nebuďte príliš nasratí, ak si prečítate o tom ako šéfovia na rozpočtové vemeno pricucnutých podnikov, o ktorých ste predtým v živote nepočuli, dostávajú za rok roboty odchodné dvesto litrov éčiek.  Je to totiž všetko pre naše dobro a priznajte si – aj tak ste príliš leniví na to, aby ste boli schopní s tým urobiť viac, než si zanadávať vo firemnej kantíne. Práci česť!

 

 

pic via