História sveta je súbor udalostí, ktorým sa bolo možné vyhnúť. To povedal Bertrand Russell a odborná literatúra venujúca sa cestovaniu v čase nám radí, aby sme do histórie neštuchali, lebo výsledok bude ešte horší, než prítomnosť. Čo sa stalo, už sa neodstane.
Minule ma v diskusii jedno milé dievča vyzvalo, aby som v hudobnom odstavci nespomenul TO slovo, ani ľudí s ním súvisiacich, aby sme mohli urobiť psychologicko-sociologickú štúdiu zo vzniknutej diskusie. Tento týždeň je to jednoduché, lebo tie dve mená, čo by asi stáli za zmienku, pokojne oželiem. Takže, Ghost Girl, do toho! Tento týždeň majú narodeniny dvaja chlapčekovia z chlapčekovských skupín, Nick Carter (1980) a Justin Timberlake (1981). Ešte mám v živej pamäti, ako na nás v škole baby úplne srali a bozkávali plagáty týchto umelohmotných bábok. A tá krava v lavici predo mnou vyryla do lavice „Nick, rape me!“ Alebo to mal byť Paddy z Kelly Family? To je jedno. Jeden poriadny hudobník ich predbehol o viac než 200 rokov. 27.1.1756 sa narodil Wolfgang Amadeus Mozart. Jeho gule a hudba sú nesmrteľné. V rovnaký deň roku 1901 zas zomrel Giuseppe Verdi, jeden z najväčších operných skladateľov. A rád by som videl oslavu narodenín Mariána Vargu (29.1.1947). Tento skvelý skladateľ a inštrumentalista síce budí dojem, že si už veľmi dávno vyhulil mozog z hlavy, ale jeho hudba hovorí o opaku. To je z hudby všetko. Nerobím to naschvál, fakt tento týždeň nič nie je. Žiadny kvalitný jazz, žiadne popové sračky, hento oné spomínať nemôžem, a aj tak nie je čo, tak snáď nabudúce.
Tento týždeň oslavuje 43 rokov český herec Pavel Liška, ktorý dokáže zahrať takého idiota, že sa mu to nedá neuveriť. Najviac si ho asi pamätáte ako Jacksona z filmu Divoké včely, ale mňa vždy rozosmeje toto video a excelentný je aj tu a vlastne hocikde inde. Pripomíname si aj úmrtie najznámejšieho policajta zo Saint Tropez, nerváka Louisa de Funesa. 30.1.1974 sa zas narodil Batman, vlastne Christian Bale. A v roku 1957 sa narodil skvelý umelec, kreslič komiksov, scenárista a hlavne autor Batmana: Návrat temného rytiera, Sin City, 300 a ďalších skvostov, Frank Miller. Prajeme veľa dobrých nápadov!
26.1.1905 sa v Juhoafrickej republike našiel doteraz najväčší diamant, nazvaný Cullinan. Bol príliš veľký na to, aby ho nejaký baník schoval v konečníku a tak si ho s radosťou schovali anglické veličenstvá. O 99 rokov neskôr na Taiwane vybuchla veľryba. Taiwanci našli mŕtvu veľrybu a nejaký profesor ju chcel pitvať, vedecké účely a tak. Taiwanci úúrčite v prvom rade mysleli na vedu. Taká dobre odležaná veľryba... Lenže potvora už bola tak odležaná, že sa v nej nahromadili plyny, ktoré veľrybišku rozhodili po uliciach Tainanu. Vedci ju ako-tak poskladali a vystavili v miestnom múzeu, ale kde skončili mäkké tkanivá, nevedno.
27.1.1945 Sovieti oslobodili koncentrák v Osvienčime a napriek všetkému, čo už cestou zažili, asi neboli veľmi nadšení z toho, čo videli. To by nebol ani Leopold von Sacher-Masoch (nar. 27.1.1836), slaboch, ktorý sa nechal mlátiť ženskými. Bol to síce len Rakúšan, ale aj tak, to čo sú za móresy, pustiť ženu z kuchyne a dať jej do ruky bičík? Čo nemal pivnicu, aby jej vysvetlil, kto je pánom domu?
31.1.1911 sa narodila Baba Vanga, skvelá rumunská veštica na úrovni Nostradama. Na jeho úroveň sa dostala tým, že jej veštby sa dali pochopiť až potom, čo sa predpovedané udalosti stali. Predpovedala napríklad pád Sovietskeho zväzu alebo smrť princeznej Diany. To by som asi zvládol aj ja. Takže píšte si, predpovedám prehru Fica v parlamentných voľbách, v nejakých budúcich. A tiež predpovedám smrť pápeža Františka. Hovorím vám, nedožije sa ďalšieho storočia. Od starej slepej Vangy si vraj nechávali veštiť rumunské komunistické politické špičky. Tak to sa teda čudujem, že nejaký vzdialení príbuzní Ceausescuovcov nežiadajú odškodné, že im stará zatajila, že keď uvidia zástupy ľudí, nech sa nič nesnažia dávať do poriadku, ale nech ihneď vypadnú niekam do Argentíny. Možno by sa Nicolae šuhaj loupežník Ceausescu 26.1. dožil svojich 97. narodenín. Ale takto je to asi lepšie.
V Rakúsku sa 26.1.1950 narodil Jőrg Haider, rakúsky Slota a űbermensch. Nášho srandistu pripomínal aj v tom, že rád šoféroval opitý. Slota sa ale na rozdiel od Haidera nie a nie zabiť. A jedna perlička: Tento roduverný osterreicher sa zahlušil, keď sa ponáhľal na toaletu po návšteve svojho homopriateľa. Dnes si už človek nemôže byť ničím istý. Keď som už naťukol otca nášho národa, tak musím povedať, že je lepší ako Vanga, ale tiež len predpovedá udalosti dávno minulé. Možno sa pamätáte, ako sa tešil na to, že jeho dobrotivý Boh zaleje perverzné sfetované Holandsko morom. Už sa stalo. V noci z 31. januára na 1. februára 1953 silná búrka spôsobila stúpnutie hladiny mora o viac ako 5 metrov a voda zatopila veľké územie Holandska, Belgicka a UK, čo si vyžiadalo viac ako 1800 obetí.
Pre alternatívne zmýšľajúcich rodičov máme veľmi neprajný týždeň, pretože si pripomíname dve výročia súvisiace s očkovaním. V roku 1823 zomrel Edward Jenner, vynálezca vakcinácie. Zistil, že ľudia, ktorí prekonali kravské kiahne, nedostanú smrteľné pravé kiahne a tak začal úmyselne infikovať ľudí. Áno, ten iluminát robil pokusy na ľuďoch, dokonca na deťoch. My, nerozmýšľajúce kučeravé párnokopytníky, si myslíme, že aj vďaka Jennerovi priemerná dĺžka života vyskočila o desiatky rokov nahor. Ďalší farmalobista by pre zmenu oslavoval narodeniny. V roku 1899 sa narodil Max Theiler, autor vakcíny proti žltej zimnici. Táto tropická choroba ničila ambície imperialistov v Južnej Amerike už od čias Napoleona a napríklad stavba Panamského prieplavu sa kvôli nej zmenila na peklo na zemi. No a Max si povedal, nie, dám Rockefellerovcom nástroj na ovládnutie sveta. A ako si uzmyslel, tak aj urobil a Rockefellerovci mu za to kúpili Nobelovu cenu. Keď sme pri tých Nobelových cenách, jediný človek, ktorý dvakrát získal Nobelovku za fyziku, bol John Bardeen, ktorý zomrel 30.1.1991. Už som ho raz pripomínal, keď bolo výročie vynájdenia tranzistora. Druhú cenu získal za teóriu supravodivosti, ktorá má mimochodom uplatnenie pri magnetickej rezonancii. Ďalší nobelista bol Fritz Haber (zomrel 29.1.1934). Nemecký vlastenec Haber sa počas prvej svetovej vojny podieľal na výrobe bojových plynov a osobne dohliadal na ich použitie v boji. Po prvej svetovej vojne Fritz veľkou mierou prispel k tomu, že sa rozbité Nemecko opäť postavilo na nohy. Nemci museli platiť šialene vysoké reparácie, ale kvôli sankciám nemohli dovážať liadok, najefektívnejšie dusíkaté hnojivo, z ktorého sa dali vyrábať aj výbušniny. Ale chytil sa toho Fritz a vymyslel, ako produkovať amoniak zo vzdušného dusíka. Haber bol síce pôvodom žid, ale konvertoval na kresťanstvo. Jeho skvelá vlasť to však mala dosť u prdele a v roku 1933 si musel zbaliť batôžtek a vypadnúť za hranice. A to ešte predtým stihol vyvinúť Zyklon B, aby árijci mali čo dávať inhalovať jeho súvercom. A tak vďaka Fritzovi Haberovi boli aj hnojivá, aj munícia, aj Druhá svetová vojna.
