Hneď na začiatok začnem z ostra. Verejným coming-outom, akým mali prejsť aj slovenskí seriáloví herci pred tohtoročným referendom. Ale kto by si zobral na krk toľko sklamania a samovrážd verných divákov večerných výkvetov našich LCDčiek? To tu nikto nemyslí na deti?

 

Takže, priznávam sa, že som... Chvíľa napätia... Bubny a fanfáry... Cyklista. Cha, to je prekvapenie, čo? Ja viem, že v očiach mnohých nezasvätených je to úplne jedno. Veď mi už len povedzte, ktorý heteráč by na seba navliekol elastické nohávky a obtiahnutý dres? A ešte si nohy holiť, tfuj, čvarga jedna utečenecká!

 

“No a čo môj, čo, prišiel si nám sem na DailyMale vyplakávať, aký si utláčaný, ako ťa všetci v premávke ohrozujú, alebo čo nám vlastne chceš?” zjavila sa myšlienka v hlave. Nie, o tom nebude tento článok. Ale bude o hejtovaní, to určite, veď presne na to, sám Veľký Nemeš, za sedem dní stvoril túto oázu večných nespokojencov, i riekol:”HATE THEM ALL!”. A potom zišiel z hory a desatoro... Ej, to už sú iné bájky.

 

Podľa porekadla “Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vence viť”, budem hejtovať vlastné rady spolubojovníkov za zníženie oxidu uhličitého v atmosfére, zasolené paže, elasťáky pre všetkých a cesty bez automobilov. Takže pekne postupne.

 

Spravme si v tom poriadok

Aby sme sa rozumelli, musíme si najskôr spraviť poriadok vo výrazoch. Cyklisti sa v základe rozdeľujú, okrem rôznych druhov približovadla, podľa toho, či im drbe moc alebo len tak do pohody.

Tí viacej postihnutí sú (pozor, cudzie slovo) tzv. “sportives”. To sú tie typy čo za sezónu, rozumej rok, najazdia viac kilometrov než vy na aute po Bubline. Jednoducho veľa. Za svojho “miláška” neváhajú dať aj sumy, za ktoré by niektoré rozvojové krajiny dokázali hospodáriť mesiac. Inak viete, aká je najväčšia obava takéhoto borca? Taká, že manželka raz predá jeho veci za sumu, ktorú jej tvrdil, že za ne zaplatil. Nevyhnutnou súčasťou je oblečenie vlastných alebo svetových cyklistických tímov. To preto je  teraz toľko Sagáňov na cestách. Keď už nie je výkonnosť, treba aspoň vyzerať. Takmer ako každá športová komunita, aj táto má svoj slang, takže nováčikovi chvíľu trvá, kým sa zorientuje. A ešte jedna vec, všetci do jedného sú ako Armstrong. Nie bez semenníkov, ale fičia na EPE a steroidoch. Minule to chlapi pri vedľajšom stole v krčme rozprávali, že počuli, že Fero počul od Joža, že ten čítal na vlekárskom webe... A to musí byť pravda. Veď ako inak si vysvetliť, že za deň jazdia aj 50 kilometrov, aj 70 a niektorí, počúvajte dobre, že rovnú stovku. To je proti prírode.

 

Špeciálnym druhom, ktorého si je možné ľahko spliesť so šporťákom, je “false sportives”. Veľa vecí je podobných, hlavne oblečenie a cena bicykla. Avšak v tomto prípade je hodnota náčinia nepriamo úmerná najazdeným kilometrom. Falošňák je jednoducho pozér, ktorý sa chodí pretŕčať a myslí si, že sa mu pošťastí zbaliť nejakú dievčinu.

 

Opozitom šporťákov sú “commuteri”. To sú tí zarastení drevorubači vo flanelovej košeli, krátkych nohaviciach a žabkách, držiaci v jednej ruke vanilkové latéčko, v druhej čokoľvek od “iAblka” a balancujúci v strede mesta pomedzi chodcov na svojom historickom (ale renovovanom) kúsku. Ženy komjúterky máme radi, najmä v letnom a veternom počasí, kedy sa šantivý vietor pohráva so šatami. Slovenským špecifikom komjúterov sú dedinské druhy. Tie svoj nedostatok elegancie a inšpirácie v módnych časopisoch doháňajú unifikovaným montérkovým strihom. Najlepšie v čiernom prevedení. To aby ste, keď ich nájdete len tak ledabolo pohodených na strede cesty, unavených z poobedňajšieho sústredenia v miestnej krčme, nestihli dostatočne skoro zareagovať. Oni tým pádom majú regeneračnú masáž a chiropraxiu v jednom. Premyslené.

 

Účastník premávky

To, čo som už načal u village-komjú, cyklistu najčastejšie stretnete na ceste. Pokiaľ je v polohe ležiacej, niečo nie je v poriadku. Prístupy sú v tomto prípade rôzne, záleží od toho, ako moc sa vám zamotal do podvozku. Oveľa prirodzenejšie je stretnúť cyklistu v pohybe. Ak ako cyklisti jazdíte veľa, na osobitosti premávky ste zvyknutí. Veľakrát ani to nepomáha. Ale o inom som chcel.

 

Prilby

Cyklistická prilba je taký výmysel anti-kaderníckej lobby, ktorým sa chcú pomstiť všetkým kaderníkom sveta a zhatiť ich námahu. Kedže Slovák (v tomto prípade hlavne ženská časť osadenstva džamahírie) je tvor so zásadami, nenecháva sa ovplyvňovať ničím cudzím, preto prilby bojkotuje rovnako ako časopis Decko očkovanie. Prilba sa nosí vždy ako kabelka, ležérne prehodená na “ridítkach”. Otvorený šíber na hlave je len otázkou času, pohyblivé vlasové kreácie v cene.

 

Ovešanci

Cyklisti sú tvory hravé, zvlášť pokiaľ svoj stroj majú vylepšený nákupom v obchodnom reťazci. Obľúbenou hrou je “Hit me if you can”. Zúčastňujú sa jej vždy dvaja hráči. Cyklista, ktorý si sťažuje svoje pôsobenie v hre množstvom tašiek na “ridítkach”. Ideálny je nepárny počet, čím horšie vyváženie, tým viac bodov. Niektorí profesionáli sú už na takej úrovni, že zvládajú riadiť jednou rukou a pod pažou druhej ešte niesť melón, 10 kilový prací prášok a podobne. Úlohou tohto hráča je ísť čo najpomalšie a prekvapovať protihráča (vodiča auta, tatrovky alebo iného rýchlejšieho cyklistu) nečakanými výpadmi do smeru jazdy. Prípadne presne mierenými a účelovými pádmi po zamotaní tašiek do predného kolesa. Víťazom sa najčastejšie stáva príslušník polície, majiteľ miestneho pohrebného ústavu alebo najbližšia zubná chirurgia.

 

Skok cez okno

Zaujímavou hrou je taktiež “skok cez okno”. To sa cyklista pohybuje súbežne s radom zaparkovaných áut a ideálne tak blízko, aby riadidlami počítal spätné zrkadlá. Víťazom sa stáva ten, ktorý dokáže vyprovokovať osádku auta k otvoreniu dverí v tom čase, keď okolo nich prechádza a preskočiť cez okno. Neúspešný adept získava odtrhnuté dvere ako suvenír.

 

Na prvotinu by aj stačilo a čo som na začiatku nasľuboval, som aj tak  nesplnil, rovnako ako Magián v župane. Vy ste nasraní a mne je to jedno, win-win. Takže dostali ste krátku ochutnávku, ktorá dúfam nespôsobí rovnaký výsledok ako požité nadmerné množstvo alkoholu na piatkovej akcii. A keby aj, it is one.