Juchuu, však nový Tarantino, ide sa do kina ASAP. Sa mi ani nechce veriť, že ešte len osem filmov natočil. Osobne jeho tvorbu veľmi môžem, od Pulp Fiction cez Kill Bill až po Djanga, ale nejako sa nedokážem stále zbaviť pocitu, že sa týmto posledným počinom zasekol niekde v medzipriestore. Atmosféra a doba cca jak v Djangovi, niggas vs whitemen, celkom dosť dobovej politiky atď. Jedinú postavu, ktorú si je človek schopný na prvý pohľad obľúbiť, vidíte na plátne asi 5 minút predtým, než ju veľmi silno dajú dolu. Ako vlastne v podstate každého a vždy. Krvavo a nechutne, tentokrát občas aj s prímesou cudzieho mozgu vo vláskoch spanilej devy.
Zopárkrát sa človek zasmial, niekoľko mozgových závitov sa šťastne venčilo špekuláciami nad potenciálnym vývojom deja, ktorý aj tak postupne smeroval k nevyhnutnému záveru, starý Jackson je ešte stále cool, v podstate všetko v porádečku. Ale prečo mi to niekde v polke tak strašne začalo pripomínať Agathu Christie? Veľmi som sa snažila tento na šedú kôru škrabkajúci pocit potlačiť, zapila som ho presladeným sprajtom a zajedla napučanou kukuricou, Boh mi je svedkom. Ale... On si veselo škrabkal ďalej.
Samozrejme, dobre padlo osvieženie v podobe nečakaných zvratov a rozuzlení. Avšak, bohužiaľ, niekedy aj chvalabohu, že žiaľbohu, nejako sa to vždy vrátilo do vyjazdených koľají teórii, domnienok a strieľania tých, čo sitom ledabolo potvrdenej teórie prepadli na nesprávnu stranu. Trošku taká televízna inscenácia. Nuž, asi daň za to, keď si niekto rozmazná svojich fanúšikov a potom tí nenažranci darební čakajú stále väčšiu a väčšiu pecku, než bola tá predtým. A to sa asi donekonečna gradovať nedá.
Väčšinu Tarantinoviek je možné pozerať kedykoľvek dookola a s patričným stupňom úchylnosti aj recitovať kultové hlášky spolu s postavami, za doprovodu zdesených pohľadov okolosediacich (niečo medzi ľútostivým "sa musíš veľmi nudiť doma" a "wtf?"). Ale musím s poľutovaním priznať, že týchto osem statočných mi stačilo vidieť len raz. Dobre bolo, pobavili šme še, ale nedokážem si predstaviť, že by som si to kúpila na DVD do zbierky z iných, než sentimentálnych zberateľských dôvodov, aby mohol tento nosič spokojne zapadať prachom na poličke.
Inak hudbu robil Morricone, čo bolo veľmi fajn a atmosfére to pridalo nejaký ten zlovestný a nič dobré neveštiaci hitík. A dobre sa oblečte do kina, lebo v tom filme je nonstop neskutočná kosa, ktorá sa nákazlivo atmosfericky driape z plátna dnu do sály (niečo ako tá vlasatá teta v Kruhu). Pri niektorých obzvlášť bizarných scénach má človek naozaj chuť objať a vybozkávať radiátor za jeho vernú službu vlasti.
"Not a warning, not a question. A bullet..." Aspoň niečo zapamätaniahodné som si teda predsa len odniesla. Celkovo ja osobne udeľujem 7 zmrznutých mŕtvych gangstrov prehodených cez dostavník z desiatich.
